naturelu. V týchto dňoch hosťovala na otvorení netradičného festivalu Mesačná jazda v Košiciach, kde so svojou kapelou a džez-soulovými skladbami rozprúdila krv v žilách mnohým vyznávačom nekomerčnej hudby.
Pôsobili ste v kapele Made2Mate, ktorá nejako nepozorovane zanikla. Prečo?
- Asi tak, že sme každý zistili, že ďalej by to už nemalo význam, na koncerty chodilo čoraz menej ľudí a každý už cítil, že potrebuje robiť svoje projekty. Tak sme to celé zabalili a vydali sa každý svojou cestou.
Od toho času ste výrazne zmenili imidž. Z peroxidovej blondínky sa stala tajomná bruneta a každý tvrdí, že je to o dosť lepšie. Čo vás k tejto zmene viedlo?
- No vďaka tomu, že sa v médiách zámerne neobjavujem často, si ľudia nevšimli, že k tejto zmene došlo už dávno. Bolo to takmer hneď po rozpade kapely a jednoducho som potrebovala zmenu. Teraz sa mi oveľa viac ráta tento prirodzenejší odtieň.
Momentálne spievate v skupine Lady Kazoo, ktorá nie je až tak mediálne známa. Čím to je?
- V tejto skupine som už asi tri roky, menilo sa v nej veľa muzikantov, veľa z nich poodchádzalo. Niektorí odišli skúšať šťastie do Anglicka, alebo učiť tam a podobne. Teraz je nás osem a som jediná žena-speváčka. To, že nie sme mediálne až takí známi, bude asi tým, že uprednostňujeme vystupovanie v kluboch. To sa nám páči najviac, lebo máme blízky kontakt s publikom, a to nám dodáva veľmi veľa energie.
V čom vidíte rozdiel medzi pôvodnou a terajšou kapelou?
- Prvou zásadnou zmenou je, že v Made2Mate sme boli dvaja kvázihlavní speváci. V Lady Kazoo spievam ja a chalani mi robia perfektné vokály. Zmenilo sa aj to, že už nielen spievam a píšem texty, ale tiež robím hudbu. Okrem toho to už nie je len o funky, ale je tu zo všetkého niečo. Hlavne zo všetkého, čo mám rada, čo sa nám páči, napríklad džez, soul, rock a tak.
Ktorý štýl je vášmu srdcu najbližší?
- Nesústredím sa na to, či je to soulové alebo gospelové, záleží mi na dobrých
textoch a na výsledku našej tvorivej práce.
Hosťovali ste na netradičnom alternatívnom košickom festivale Mesačná jazda. Pristúpite aj na komerčnejšie?
- Zúčastnili sme sa pár tradičných festivalov, ale nebolo ich veľa, lebo často sa stalo, že niekto z kapely nemohol pre určité okolnosti.
Aké napríklad?
- Od dovoleniek, štúdií, až po situácie, keď manželky alebo frajerky rodili a podobne... Ale na festivaly, na ktorých sa prezentujú populárne známe slovenské skupiny, priznám sa, nechodievame.
Do svojich 24 rokov ste žili a bývali v Amerike, potom na Slovensku. Nedávno sme si pripomenuli 11. september. Plánujete sa tam ešte vrátiť?
- Amerika je v podstate mojím domovom, pretože som tam bývala už od svojich dvoch rokov. Angličtinu považujem za svoj prvý jazyk a je to v mojom slovenskom prejave aj dosť cítiť. Čo sa týka obáv zo života v Amerike, tie naozaj nemám. Udalosti z 11. septembra sa ma dotkli ako každého človeka, ale nemám dôvod nevrátiť sa tam. Chystám sa tam už v decembri.
Všimla som si, že aj všetky texty vašich piesní sú v angličtine a ani jeden v slovenčine. Prečo?
- Vidím to tak, že sa v speve v slovenčine necítim doma. Nepáči sa mi, keď sa niektoré slovenské kapely snažia o angličtinu, aj keď im to evidentne nesedí. Takže ja radšej budem robiť niečo, čo mi je blízke a vyjde to na sto percent.
Keď sa už teda bránite naspievať piesne po slovensky, neplánujete aspoň nejakú spoluprácu so slovenskými interpretmi?
- V minulosti už zopár takých projektov bolo a ani v budúcnosti sa im nebránime. Napríklad koncom novembra bude akcia, na ktorej by sme mali prezentovať nejaké spoločné pesničky s Laskym z Pary, Robom Pappom, snáď s Jankou Kirschner, keď nebude v Londýne a tak.
Čomu sa venujete, keď nevystupujete? Ako relaxujete?
- Mňa moja práca baví, aj keď je to tzv. práca na voľnej nohe. Takže to je vlastne mojím relaxom. Okrem koncertov ešte robím v Slovenskom rozhlase a prekladám nejaké texty. Takisto dávam pozor na začínajúce skupiny v nahrávacích štúdiách na ich spev a na všetko, čo sa týka hlasov a tvorivosti. Tak je to fajn.
Vraj milujete varenie. Čo najradšej varíte a komu?
- Mám veľmi rada rôzne šalátiky s mäskom. Bývam blízko trhu, tak to mám všetko poruke. No odkedy chodím s mojím priateľom, nesmiem sa v kuchyni ani ukázať. Veľmi rád a dobre varí. Ale stane sa, že nie je doma, tak využijem situáciu a niečo dobré pripravím.
Chodíte do Košíc často?
- Priznám sa, že som tu nebola veľmi dlho, no Košice sa mi veľmi páčia. Naposledy som tu hosťovala s Petrom Lipom, a to už bolo možno pred dobrými štyrmi rokmi. Ale je tu krásne, mám rada východ Slovenska a tiež východniarov. Sú to milí ľudia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
