štúdiu a na svojom konte i úspešný režijný debut snímky Jesenná (zato) silná láska. Kým jej film chodí teraz po festivaloch v Anglicku a Egypte, herečka sa spolu s ostatnými kolegami z Astorky zastavila na východe Slovenska. Na košických divadelných doskách sa blysla v úlohe nešťastnej starnúcej manželky riaditeľa nemocnice.

Astorka má veľmi silný kolektív s množstvom výrazných hereckých osobností. Nikdy tam však nikto nehovorí o rivalite, ale naopak o tom, že ste všetci jedna krvná skupina...

- Je tam totiž zdravý základ. Astorka vznikla zo starého Korza a má špecifickú poetiku, balansujúcu na princípe tragikomiky. Nie je to nič objavné, ale sme v tom dôslední. Navyše sa k nám pridávajú ľudia, s ktorými si rozumieme. Ide nám totiž o spoločnú vec, ťaháme za jeden povraz a vyznávame tie isté hodnoty nekomerčného humoru. Toho komerčného je totiž v televízii až-až. Aspoň v divadle nech ľudia zistia, že keď sa zasmejú, má to mať svoju hodnotu.

Je vám komerčný humor skôr na plač?

- Je to až bezmocnosť, keď si uvedomíme, čo sa deje okolo. Kto sa naháňa za popularitou, kto je na Slovensku celebritou... A je veľmi smutné, že to určuje spoločnosť. Lebo keby si to spoločnosť nežiadala, nemala by tá bohapustá prázdnota komercie takú odozvu. No, bohužiaľ, teraz je také obdobie. Tak, ako sa v prírode strieda obdobie úrody a sucha, tak je teraz u nás obdobie strašnej komercie. Ale myslím, že to dlho nepotrvá.

Naozaj?

- Určite. Aj u nás v divadle máme mladých, ktorí vyznávajú tie isté hodnoty ako my. Prebrali od nás štafetu. Navyše si myslím, že už bola kultúra na chvoste záujmu politikov tak dlho, že sa to bude musieť zmeniť.

Vy ste sa nikdy nechceli dať na politiku, aby ste mohli kumštu nejako pomôcť?

- Každý by mal robiť, čo vie a chce. A politika, nechcem povedať, že je špinavá vec, lebo to povedal Gorbačov, ale v niečom mal pravdu. Herci sa, tým, že hrajú, očisťujú. Niekedy sa politici prirovnávajú k hercom. Lenže oni hrajú špinavú hru. Navyše dobrovoľne a so zámerom mať a získať.

Je fakt, že sa na javisku očisťujete, dôvodom, prečo pri herectve ostávate, hoci máte veľké množstvo iných aktivít?

- Určite. Herectvo je moja srdcová záležitosť. Neviem si predstaviť, že by som nehrala.

Bolo srdcovou záležitosťou od malička?

- Áno. Od mala som k tomu bola od otca, ktorý bol režisérom v ochotníckom divadle, vedená. Privoňala som k tomu ešte v čase, keď som nechodila do školy a nikdy nezabudnem na prvý potlesk a smiech, ktorý som u divákov vyvolala. To mi učarovalo. Ten pocit, ktorý vás vtedy napĺňa, sa nedá definovať. Je to určitý druh chémie, ktorý vo vás koluje.

Nikdy ste o herectve, ako o svojej životnej profesii, nezapochybovali?

- Každé povolanie so sebou nesie úrodné i menej úrodné obdobia. Ja som mala sedemdesiate roky dosť problematické, lebo Korzo z politických dôvodov zatvorili. No našla som si prácu tým, že mám muža výtvarníka, pomáhala som stavať dom. Realizovala som sa teda tam. A okrem toho som si zapisovala...

Takže ste neoľutovali, že ste v roku 1968 neostali v zahraničí, hoci vás manžel tak trošku nahováral?

- Neoľutovala. Lebo čo tam, keď neovládam jazyk, nedokážem v ich jazyku myslieť?

Po revolúcii ste sa vrhli do ponikania. Prečo?

- Po toľkých rokoch praxe mám totiž teraz v divadle plat 12.700 korún! A keďže nastala nová doba a v rámci demokracie si človek mohol vybrať a konať tak, aby sa mal lepšie, tak som do toho šla. Vybrala som si dabing, lebo som o ňom čo-to vedela a prv než som s tým začala, absolvovala som stáž v Miláne. Videla som štruktúru toho, ako sa to robí. Prvou vecou, ktorú sme robili, bola telenovela Jednoducho Mária. Teda komerčná vec. No z tejto komerčnej činnosti som si našetrila peniažky na realizáciu filmu Jesenná (zato) silná láska, ku ktorému som napísala scenár a aj som ho režírovala. Teraz je táto snímka na festivale v Londýne a vybrali ho aj na významný festival v Káhire, kde mu dali prednosť pred českým Pupendom. To ma veľmi potešilo.

Ak sa nemýlim, týmto filmom ste naplnili sľub, ktorý ste dali spisovateľovi Rudovi Slobodovi...

- Mňa táto jeho poviedka nadchla a tak som mu povedala, že by som z nej rada urobila film, na čo mi on povedal, že sa to podľa neho nedá. No mne sa to pozdávalo. Vedela som, že to nebude veľkofilm, ale komorná snímka.

Vy ste s Rudom Slobodom viackrát spolupracovali, on vám na telo napísal predstavenie. Ako ste sa vôbec našli?

- Oslovil ma ako autor prózy a esejí a pri čítaní jeho próz som si uvedomila, že má neuveriteľne zvláštny humor a neskutočný pohľad na psychiku ženy. To ma dráždilo a oslovovalo. Pôsobil na mňa magickým realizmom a tým, za čo ho ostatní kritizovali - že je monotematický. Práve tá monotematickosť mi učarovala. On bol totiž hlavným hrdinom všetkých románov, čo napísal. Bola to do istej miery fantasmagória jeho ja.

Vás označujú ako jeho múzu...

- Nenazývala by som to múzou, lebo v tom pomenovaní sú rôzne inotaje. Mala som k nemu obdivný vzťah, rovnako ako k jeho manželke. Obdivovala som jeho tvorbu, on bol na mojich predstavenia a keby nechcel, tak by tie veci nenapísal...

Hovoríte o inotajoch. Máte pocit, že vás podsúvali do iného než pracovného vzťahu?

- Viete, ako to funguje v bulvárnych časopisoch. Aby to niečím okorenili, ozvláštnili...

Žeby ste dráždili viac ako niekoľkodesaťročným manželstvo s výtvarníkom Milanom Veselým?

- Nemám pocit, že by som mala niekoho púšťať do svojho súkromia. Človek by si ho mal chrániť. Prečo by som mala svoje tajomstvá a intímnosti mimo divadla pretriasať?

Máte rada tajomno v živote?

- Ako pri čom. Tajomstvo je taká nevypovedaná banka pocitov v nás a vytvára určité podhubie takej zvláštnosti. Aj v kumšte, ak to nie je komercia, sa nedá vypovedať všetko naraz. Je to totiž otázka podvedomia, ktoré je u každého človeka veľmi komplikované. Jeden o tom vie, iný zas nie, no každý má tú svoju trinástu komôrku, ktorú si stráži.

Stvárnili ste desiatky divadelných postáv. Dá sa vôbec povedať, ktorá bola pre vás najobohacujúcejšia?

- Ťažko to takto hodnotiť, no momentálne je to pre mňa postava v predstavení Pred odchodom na odpočinok. Hrám tam Kláru, ktorá nehovorí. Bola to moja prvá nehovoriaca postava a čo sme hovorili o tej banke tajomna, tak tam sa práve odkrýva veľmi pomaly a s tým, že reaguje celým svojím psychofyzickým konaním. No niekedy pohľad hovorí za vás viac, ako keď máte celý monológ.

Budete skúšať aj v tejto sezóne nejaké nové postavy?

- Budem. Roman Polák nám na telo napísal postavy, takže sa na skúšky v októbri veľmi teším.

Mali ste aj obdobie, keď ste nič nové neskúšali, iba ste hrali hry, ktoré ste už mali v repertoári. Necnelo sa vám vtedy za novými postavami a výzvami?

- Nie, pretože mám štúdiá a mnoho iných aktivít. Takže sa nenudím.

A stíhate oddychovať?

- Stíham. A som veľmi rada, keď sa môžem dobre vyspať. Výborný relax je pre mňa aj okrasná záhradka. Lebo kvety a zvieratká vám neublížia, no medziľudské vzťahy sú také, že máte niekedy chuť nepočuť nič, okrem hlasov a zvukov praprírody.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári