Dušana O., obžalovaného z ublíženia na zdraví, oslobodil. A to s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom, resp. že išlo o nutnú obranu, ktorou obžalovaný odvracal hroziaci útok. Postreleného Botonda T. odkázal s náhradou spôsobenej škody na občiansko-právne konanie.
K incidentu došlo 7. decembra 2002 na Braniskovej ulici v Košiciach. Obžalovaný tam prišiel o 9.45 hod. a po nedorozumení so svojím zaťom Botondom T. vytiahol pištoľ zn. CZ 92 kalibru 6,35 mm Browning. Zbraňou, ktorú mal v legálnej držbe, mu nemierenou streľbou trafil do brucha...
Botondovi T. spôsobil strelnú ranu, ktorej kanál prenikal do brušnej dutiny cez ľavý lalok pečene do podžalúdkovej žľazy, pričom projektil uviazol v tele druhého driekového stavca. Našťastie minul veľké cievy aorty a dolnej dutej žily. Inak by došlo ku krvácaniu, ktoré by sa nedalo zastaviť. K smrteľnému poraneniu nedošlo len vďaka náhode.
Dušan O. k incidentu uviedol, že v kritický deň išiel navštíviť svoju vnučku Ninu. V byte, ktorý daroval dcére Zore, bol zať. Vytýkal mu, prečo ho okamžite nepustil dnu, ale vypytoval sa, čo chce... Pohádali sa a zať mu povedal, aby vypadol, lebo ho vyhodí.
"Botond sa začal triasť, zaťal päste a zvýšeným hlasom povedal, aby som odišiel dobrovoľne, lebo... Približoval sa ku mne. Myslel som, že ma ide napadnúť. Vytiahol som pištoľ a vystrelil som smerom na jeho brucho," uviedol obžalovaný s tým, že potom privolal záchranku. Na svoju obranu uviedol, že vedel, ako agresívne sa Botond T. dokázal správať...
Dnes už bývalý zať Dušana O. opísal situáciu pred konfliktom inak. Uviedol, že v čase príchodu svokra bol do pol pása nahý. Nemal v rukách nič, čo by mohlo vzbudzovať jeho obavy. Neútočil na neho, len ho vyzval, aby odišiel, lebo inak zavolá políciu.
"Boli sme od seba vzdialení asi 1 a pol metra. Videl som, ako niečo vo vetrovke hľadá. Vytiahol pištoľ a so slovami'Tak vieš čo, Botond?' na mňa vystrelil. Spadol som. Myslel som, že sa mi to sníva, ale on mi potom namieril zbraň na hlavu. Opýtal som sa ho, či ma chce zabiť. Povedal, že by mi strelil do hlavy, ale nie pred deťmi," opísal kritické okamihy Botond T. Dodal, že potom z izby vybehla 13-ročná Nina. Bola vyľakaná, kričala, ľahla si k nemu a spolu sa odplazili pred dvere bytu.
V pozadí celého incidentu bolo zlé manželské spolunažívanie dcéry obžalovaného a Botonda T. V tomto smere okresný súd vykonal siahodlhé dokazovanie, v ktorom sa podstata žalovaného skutku doslova stratila. Nezainteresovaný človek mohol nadobnúť dojem, že obžalovaným je Botond T., nie dôchodca, ktorý na neho vystrelil.
Z psychiatrického vyšetrenia Dušana O. vyplynulo, že nie je duševne chorý. Podľa znalcov u neho ide o neurolabilnú, emočne nevyváženú osobnosť so zvýšenou afektívnou dráždivosťou v konfliktných situáciách.
Na základe výpovedí obžalovaného a jeho dcéry sa Botond T. podrobil psychologickému vyšetreniu. Znalkyňa dospela k záveru, že má nadpriemerné intelektové schopnosti. Teda, že si dokáže zapamätať a spoľahlivo reprodukovať to, čo prežil. Na druhej strane uviedla, že je emočne nezrelý, nevypočítateľný, kolísavý v náladách, so sklonom k agresívnym prejavom a klamstvu. S týmito závermi znalkyne nesúhlasil Botond T. ani jeho právny zástupca.
Prokurátorka poukázala v záverečnej reči na fakt, že zo správania a vyjadrenia Botonda T. bolo zrejmé, že nemá v úmysle riešiť konflikt násilím. Na obžalovaného neútočil, iba ho vyzval, aby opustil byt, ktorého dvere boli otvorené...
Žalobkyňa zdôraznila, že konanie Dušana O. nemožno posúdiť ako nutnú obranu, ale pomstu za to, že ho zať vykázal z bytu.
Podľa právneho zástupcu Botonda T. skutok, pre ktorý sa obžalovaný zodpovedal pred súdom, bol ako "vyšitý" z učebnice Trestného práva. Zastával názor, že ho treba kvalifikovať ako pokus o vraždu...
Obhajca obžalovaného uviedol, že konaním jeho mandanta nebola naplnená skutková podstata žalovaného trestného činu, resp., že išlo o odvrátenie hroziaceho útoku. Žiadal, aby súd jeho mandanta oslobodil...
Obžalovaný sa v záverečnej reči zaoberal svojím detstvom, morálnymi zásadami, ktoré mu vštepili rodičia, spolunažívaním bývalého zaťa a jeho dcéry, korešpodenciou, ktorú si vymieňali s Botondom T., ba aj svojimi streleckými skúsenosťami...
"Chcem byť v plnom rozsahu oslobodený. Je mi ľúto, čo sa stalo, ale cítim sa nevinný... Nie som obyčajný dôchodca, ktorý prišiel do bytu a vystrelil," uviedol v decembri lanského roka Dušan O.
Rozhodnutie Okresného súdu Košice I je zrejmé z hore uvedeného oslobodzujúceho verdiktu. Okrem paragrafov, na základe ktorých bol vynesený, ho predseda senátu neodôvodnil. Uviedol len, že tak urobí v písomnom vyhotovení rozsudku.
Na základe odvolania prokurátora, ktorý trval na uznaní viny obžalovaného a jeho potrestaní za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, napadnutý verdikt preskúmal Krajský súd v Košiciach. Z čítania rozsudku vysvitlo, že konkrétne odôvodnenie, teda na základe akých skutočností bol aplikovaný paragraf o nutnej obrane, v rozsudku chýbalo.
Trojčlenný odvolací senát však dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne, zákonné a spravodlivé. Verdikt je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
