napríklad desať naraz a dokončím ich za tri dni. Je to slabá produktivita, ale budem sa zlepšovať," sľubuje s úsmevom Mária Polkablová z Poráča. K výrobe postavičiek z kukuričného šúpolia sa dostala až na dôchodku, a to prostredníctom článkov z jedného časopisu pre šikovné ruky. "Nikdy som na vlastné oči nevidela, ako sa to robí. Len raz som si kúpila šúpolienku z obchodu, aby som videla rozmery," hovorí pani Mária. A tak začala skúšať. Svoju prvú postavičku má dodnes odloženú doma. "Katastrofálna," hodnotí. Robila ju tri dni a odložila si ju, vraj aby videla svoje pokroky.
Pokroky pani Polkablovej mohli obdivovať aj návštevníci nedávneho trhu ľudových remesiel v Spišskej Novej Vsi. Postavičky žien s detskou kolískou, s husľami v rukách, s kyticou kvetov, s otiepkom slamy, s pletením...Vidieť, že fantázia nemá hraníc. Kým však z kukuričného súpolia vznikne milá postavička, absolvuje pani Mária zopár výletov na polia s kukuricou. "V lete si vyhliadnem, kde je zasiata kukurica. Minulý rok som chodila na Levočské Lúky. Treba ísť koncom septembra, začiatkom októbra, keď je kukurica celkom dozretá. Treba nazbierať, vysušiť, šúpolie vyprať, ošetriť proti plesni. Potom si ho roztriedim ktoré na suknice, toto na rukávce, na hlavy, na tvár - no hotová veda. No a treba hlavne trpezlivosť," opisuje prácu šúpolienkárky. Priznáva, že odkedy sa venuje tomuto koníčku, nevie, čo je to poriadok v dome. "Zametám päťkrát cez deň," hovorí. Napriek peripetiám je šúpolienky prinášajú radosť. "Aj keď som sama doma, ráno si pustím rádio, celý deň mi hrá a ja sa venujem práci. Keď sa pozriem na hotové postavičky, tak si pomyslím - nie som sama," usmeje sa pani Mária.
Autor: top
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
