deda sa toho veľa naučil. J. Hutyra však okrem lásky ku koňom má ešte jednu vášeň a tou je láska k histórii, najmä histórii Spiša. Možno aj tieto dve záľuby ho viedli k tomu, že prácu v lese pred rokmi povesil na klinec a stal sa z neho profesionálny furman. Krásnu vyhliadkovú jazdu na pravom furmanskom voze okolím Spišského salaša i blízkej Pažice nad Spišským Podhradím dopĺňa pútavým rozprávaním o mieste, o ktorom sa zvykne hovoriť ako o spišskej Golgote.
„Málokto možno vie, že na tomto mieste kedysi stál benediktínsky kláštor z 11. storočia. Išlo o kláštor sv. Martina, ktorý stál na križovatke známej cesty Magna Via v smere z Košíc na Levoču a Starú Ľubovňu," ukazuje J. Hutyra na lesík blízko Spišskej Kapituly, kde sa kláštor rozprestieral. Nezabudne dodať, že kláštor mal už v tom období teplovzdušné vykurovanie a izby aj pre hostí.
Počas polhodinovej prechádzky Pažicou spojenej s pútavým rozprávaním J. Hutyru sa na chvíľu prenesiete o tisícky kilometrov až do Svätej zeme a do čias Ježiša Krista. Sedem kaplniek na Pažici má silný jeruzalemský symbol. Každá z nich hovorí o jednom zastavení Ježiša Krista počas krížovej cesty, hoci tých zastavení je v skutočností 14. Rozmiestnenie kaplniek kopíruje niektoré Ježišove zastavenia od Getsemanskej záhrady až po Golgotu. „Skauti to kedysi odkrokovali a sedí to. Vzdialenosť je presne taká, ako v Jeruzaleme," zdôrazňuje furman z Lúčky.
„Táto kaplnka bola postavená ako posledná. Oproti ostatným šiestim je mladšia o 100 rokov. Každá z kaplniek má svoje pomenovanie. Táto je kaplnkou Jána Nepomuckého. Dal ju postaviť v roku 1776 posledný prepošt na Spišskej Kapitule. Na týchto miestach sa o niekoľko storočí neskôr zastavil aj Tomáš Garique Masaryk na manévroch vtedy ešte 1. československej armády. Jedna z legiend hovorí, že na mieste o kúsok ďalej sa na Veľký piatok prepadla krčma, kde sa zabávalo veľa hostí. Dodnes, najmä večer, keď je ticho, počuť hudbu a zabávajúcich sa hostí," pokračuje v rozprávaní J. Hutyra, ktoré dopĺňa históriou vzniku obce Nemešany a pôvodnej obce Zalužany. Tie vidieť z blízkej Pažice. Rovnako nezabudne poukázať aj na históriu Spišského hradu, ktorý sa ako na dlani ponúka oku návštevníka na furmanskom voze. Na spiatočnej ceste ešte nezabudne spomenúť aj počin Jána Vojtaššáka, ktorý v roku 1940 dal pre potreby Spišskej Kapituly vybudovať vodojem, z ktorého sa voda privádzala v sklenných potrubiach. Dnes vodojem zásobuje aj okolité obce vodou z jablonovského potoka.
Absolvovať vyhliadkovú jazdu na voze J. Hutyru je nielen dobrým relaxom pre telo, ale najmä obohatením mysle a zaujímavým pohľadom na históriu tejto časti Spiša. Navyše, ak J. Hutyra ku každej udalosti pripojí aj pár zaujímavostí, tak ako to kedysi sám počul z úst svojho deda - furmana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
