postavičky, ale aj prekrásne krajinky s drevenými kostolíkmi či nádherné črpáky a hodiny. Všetky diela z dielne 52-ročného rezbára Milana Babica z Hanušoviec nad Topľou vo Vranovskom okrese si zaslúžia pozornosť. Nielen preto, že sú krásne, ale aj preto, že ich tvorca je chorý - trpí svalovou dystrofiou (postupné ubúdanie svaloviny). Chorobou, na ktorú niet podľa jeho slov lieku. Lekári mu predpísali vozík, no snaží sa robiť všetko preto, aby naň nemusel sadnúť....
Milan Babic má slabé ruky, nohy a trápi ho aj srdce. Sú dni, keď sa cíti veľmi zle. Napriek tomu sa nevzdáva. Každučičký deň sadá ku kuchynskému stolu a vyrezáva. Keď potrebuje, výťahom sa zvezie do pivnice, kde má svoju rezbársku dielničku. Sú v nej stroje, ktoré potrebuje, aby mohol drevo opracovať. „Keď chce niekto niečo robiť, spôsob si nájde," hovorí na margo svojej choroby, ktorá sa mu podľa vlastných slov zhoršuje. „Bolesť necítim, len sa veľmi rýchlo unavím, ale radosť z toho, čo vytvorím, tú únavu pohltí."
„Väčšinou vyrezávam reliéfy. Ak mám väčšie lipové drevo, bude z neho reliéf, ak menšie, vznikne figúrka. Niektoré potom skončia na črpáku, ktorý tiež vyrezávam," usmieva sa rezbár, ktorému nepadne zaťažko vyrezávať aj betlehemy. Vraví, že s nožíkom a drevom pobehoval odmalička. V rodine sa tomuto koníčku nevenoval nikto. „Vedel som, že na dôchodok sa kvôli chorobe dostanem skôr a že sa budem venovať vyrezávaniu," hovorí muž, ktorý roky pracoval na pošte. Predtým, ako začal vyrezávať reliéfy, vyrobil pár drevených políc. Takáto robota ho ale nenapĺňala.
M. Babic reliéfy vyrezáva dlátom. Niektoré diela vytvorí jedným, na niektoré ich musí použiť viacej. „Vyrobil som si aj dláto, ale nepodarilo sa mi. Tak mi ho vykul jeden kováč."
Na uľahčenie roboty by „bodlo" elektrické dláto, lebo by sa nemusel namáhať. On však ostáva verný pôvodnému. „Niekedy beriem námet z časopisu alebo knihy, ale niekedy si námet nájdem sám, z hlavy. A najlepšie sa mi robí podľa starých perokresieb."
M. Babic vyrezal Trenčiansky hrad, mesto Bardejov, Hanušovce nad Topľou, Ždiar a mnohé ďalšie. A ktoré dielo má on sám najradšej? „Páči sa mi Bratislava, ktorú som vyrezal podľa starej federálnej päťdesiatkorunáčky," hovorí a len sem-tam zdvihne hlavu od reliéfu, na ktorom práve pracuje.
„To záleží od toho, ako sa mi chce. Niekedy mi to trvá tri dni, niekedy aj dva mesiace," odpovedá na otázku, koľko času treba na vytvorenie jednej drevenej krajinky. Priznáva, že reliéfy vyrezáva najradšej, lebo môže popustiť uzdu svojej fantázii.
Pri každej práci sa majster pomýli. Výnimkou nie je ani hanušovský majster rezbár. Z chýb si ale ťažkú hlavu nerobí. „Keď sa to ešte dá, opravím to, a keď nie, začnem nanovo," hovorí so smiechom. „Neraz sa smejem a skúšam manželku, aby hľadala chybu. A ona ju nájde vždy."
Drevenú krásu šikovného rezbára môžeme nájsť v Španielsku, Amerike, v Čechách aj v Holandsku. Niektoré reliéfy dokonca aj rámuje. Vyrezáva ich s veľkou láskou, ale ešte s väčšou láskou ich darúva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
