Starej Ľubovni. Aj keď je v novovekom období ručne vyrobený papier nahradený strojovou výrobou, táto činnosť ostáva zachovaná dodnes. Využíva sa najmä pre reprezentačné účely, v dielňach slúži ako atrakcia pre turistov.
"V minulosti skupovali po dedinách handrári ľanové, bavlnené a konopné látky. Tieto opotrebované handry potom rozdrvili na jemné vlákna a máčali v kadiach s vodou," približuje postup pri zrode papiera jeho ľubovniansky výrobca Ján Rakyta. V minulosti sa papier využíval najmä v administratívnej agende. Bez neho sa nezaobišli hlavne vzdelaní mnísi.
Majster Rakyta vo svojej dielni začína výrobu podobne. V kadi s vodou má namáčanú bavlnu (tá sa podľa jeho slov zháňa veľmi ťažko. K nemu sa dostane až z ďalekej Ameriky), kde pridá glej. Vzniká papierovina. "Zmes sa načrie špeciálnym sitom a vopred určenou formou sa vytvarujú hárky. Sformovaný materiál sa opatrne položí medzi plstené látky," vysvetľuje vyučený polygraf. Proces výroby následne prechádza do ďalšej fázy. "Tieto látky vložíme do lisu. Tam sa papier odvodní a vyrovná. Nasleduje vyhladenie hárkov na grafickom lise (v minulosti sa tak dialo na mramorových doskách). Jednou zo záverečných fáz je kontrola hárku. Nikde by nemala ostať voda," opisuje Ján Rakyta.
V dielni v St. Ľubovni sa nachádza aj výnimočná kniha. Evanjelium na "starom" papieri je písané kalegrafickým písmom ručne. Druhou vzácnosťou je kniha s papierom z roku 1652. Ručnú výrobu prezentujú aj obrazy zavesené na stenách.
Ľubovniansky odborník pracuje s papierom niekoľko rokov. S ručnou výrobou však mal donedávna iba teoretické skúsenosti. "Aj keď som znalosti mal, cítim, že prax je úplne iná. Aj pre mňa je to nový prvok v mojej polygrafickej činnosti," dodáva.
Rozdiel medzi klasickým papierom a ručne vyrobeným je najmä v okrajoch a v jeho drsnosti. Využíva sa pri študentských, či svadobných oznámeniach. Jeho podoba je prevažne ukážková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
