zaoberá východnými filozofiami a v živote sa snaží hľadať harmóniu. To, i mnoho iného nám prezradil v nedávnom rozhovore, keď ako porotca súťaže U.S.Steel Talent Night pricestoval do Košíc.
Verejnosť vás pozná predovšetkým ako tanečníka, veľmi intenzívne sa však venujete aj karate...
- Už ako dieťaťu sa mi karate zdalo mystické, bol som očarený bojovými umeniami. Takže keď som prvý krát zbadal plagátik, že vyhlasujú konkurz na karate, prihlásil som sa a odvedy som mu verný.
Napriek počiatočnému očareniu ste sa však potom viac venovali tancu.
- Tanec bol môj osud. Keď som v rakúskej televízii videl prvé videoklipy breakdancu, neuveriteľne ma to nadchlo. Páčilo sa mi, ako sa vedia krútiť na chrbte, na hlave a začal som to skúšať. Prvotným povzbudením mi bol potlesk na diskotékach, úspech u žien a závisť kamarátov. Postupne to potom prerástlo vo vážnu záležitosť na celý život.
Pozdával sa vám tanec aj popri karate?
- Samozrejme. A hlavne sa mi to zdalo byť rebelské, nové a veľmi vzrušujúce.
Mali ste teda aj rebelské obdobie?
- Každý človek, ktorý vedie iných alebo sa snaží prinášať niečo moderné, je oproti svojmu okoliu rebelom. Aj keď v pozitívnom slova zmysle.
Obdobie negatívnevho rebelstva vás nezastihlo?
- Nezastihlo. Už v ranej mladosti som sa totiž začal zaoberať orientálnou filozofiou. Mal som pätnásť rokov a už som čítal knihy o budhizme, harekrišne a podobne. A práve z tohto obdobia vzišlo to, že v živote i svojom okolí hľadám vždy niečo pozitívne.
Čo vás vlastne priviedlo k východným filozofiám? Veď dostať sa za socializmu k takejto literatúre bolo takmer nemožné.
- Bola to náhoda. Osud. Karate vychádza z kung-fu, ktoré je spojené so zenbudhizmom. Kvôli tomu som začal o tom čítať knihy. Potom sa mi dostali do rúk najdôležitejšie knihy môjho života. Začal som si klásť otázky a učiť sa. No nie som orientovaný iba na orientálnu filozofiu. Celkovo sa vo všetkom, čo robím, snažím hľadať zlatú strednú cestu a snažím sa žiť tak, aby som dokázal nájsť harmóniu a balans medzi dobrom a zlom.
Boli ste ako puberťák výrazne iný ako vaši rovesníci?
- V tejto krajine, dokonca aj do dnešného dňa, som iný stále. Vychádza to z môjho pôvodu, ktorý tu nie je celkom bežný.
Dávalo vám to okolie najavo?
- Slovensko bolo štyridsať rokov uzavreté a ľudia tu veľmi zriedka videli iných ako bielych. Takže som bol rarita a od detstva som si zvykol na pohľady i hlúpe otázky. Veľmi ojedinele aj na násilie.
Brali ste karate aj ako obranu?
- Karate je aj sebaobranný systém, ale nie je to len o tom. Ale musím priznať, že som sa vedel pobiť. Bol som bitkár. (Smiech)
Využívali ste to, že ste iný, pri ženách?
- Nikdy som nebol vychovávaný tak a ani sám som si nehovoril, že som viac ako iní ľudia. No takisto, ani že som menej. A či som mal úspech u žien? Určitý asi áno. No do dnešného dňa som nenašiel svoju pravú polovičku, hoci som už viackrát mal pocit, že áno. Takže vo vzťahoch až taký úspešný nie som.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
