Keď Američanka kúpila rozprávky, ujúkala a skákala od šťastia

Bola to kniha ´Varila myšička kašičku´ s pekným ilustráciami od Jozefa Ladu. Najzaujímavejšie na tom bolo, že tú knihu sme už tri roky nemali, ale približne dva dni predtým ako k nám prišla, nám ju niekto predal. Doslova jej bola súdená. Mala z toho obrovskú radosť, vybozkávala nás, ujúkala, skákala od šťastia,"

Už osem rokov existuje v Košiciach jediný knižný antikvariát. Keby vedel rozprávať, určite by sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých postrehov o knihách a zákazníkoch. Keďže to nevie, namiesto neho nám jeho tajomstvá vyjavil človek, pre ktorého sa knihy stali koníčkom i zamestnaním. Vedúceho predajne Antiqart Jaroslava Lupečku bolo skutočne radosť počúvať. V tituloch minulých i súčasných má prehľad ako málokto a o knihách sa vyjadruje s krásou a úctou.

Už za "socíku" bol J. Lupečka pravidelným návštevníkom antikvariátov. So zanietením sa prehrabával v starých knihách, aby našiel tie svoje tituly. Jeho "pokladom" boli a aj teraz sú, sci-fi knihy. "Kedysi keď vyšla nejaká vychytená kniha tak sa razom stratila z pultov. Musel som si na ňu počkať v antikvariáte. Predavačky ma už poznali a nejaké tituly mi už odkladali," spomína na staré podpultové časy vedúci predajne Antiqart. "Pamätám si, rok a pol som poctivo chodil do predajne, doslovne otravovať, kým sa mi dostala do rúk kniha Den Trifidu od Wyndhama."

V minulosti vychádzali knihy v omnoho väčšom náklade ako teraz. "Záujem o čítanie bol všeobecne väčší. Bolo to dobou, kedy neboli také možnosti rozptýlenia ako dnes. Neboli DVD, videá, počítače, internet." Napriek tomu si J. Lupečka nemyslí, že by dnes ľudia málo čítali. Návštevnosť antikvariátu o tom nesvedčí. A nedá sa tvrdiť ani to, že by mladých knihy nezaujímali. Myslí si, že skôr ako záujem, im chýba čas.

Od 16 do 99 rokov

"Chodí sem aj kopec zúfalých rodičov. Chcú, aby sme im doporučili nejakú knihu, ktorou by dieťa donútili čítať. Tento jav tu je. Keď niekto zatvrdne za počítačom a predtým neprečítal ani jednu knihu, je veľmi ťažké ho k nejakej knihe donútiť." Odporúča začať u chlapcov s klasickými "verneovkami" a u dievčat s dievčenskými romantickými románmi. Vzbudiť záujem o čítanie radí aj malou "fintou" podsunúť "zatvrdlému" juniorovi alebo juniorke známy sfilmovaný román, ktorý už videli, s tým, aby ho porovnali. "O knihy sa zaujímajú všetky vekové kategórie. Našu klientelu tvoria ľudia od 16 do 99 rokov. Starší zháňajú knihy, ktoré kedysi čítali, ako spomienku na svoju mladosť. Napríklad tituly spisovateľky Čárskej z Červenej knihovne, čo je obdoba terajších Harlekýnov."

Antikvariát už takmer pravidelne navštevujú starší Slováci žijúci v zahraničí. Zakaždým si do súčasnej vlasti odnášajú knihy, ktoré čítavali ako mladí. Vedúcemu utkvela v pamäti slovenská Američanka, ktorá už dlhé roky túžila po rozprávkovej knihe, z ktorej jej mama ako dievčatku čítala pred spaním. "Bola to kniha ´Varila myšička kašičku´ s pekným ilustráciami od Jozefa Ladu. Najzaujímavejšie na tom bolo, že tú knihu sme už tri roky nemali, ale približne dva dni predtým ako k nám prišla, nám ju niekto predal. Doslova jej bola súdená. Mala z toho obrovskú radosť, vybozkávala nás, ujúkala, skákala od šťastia," opisuje príjemnú príhodu.

Každá generácia si nájde v predajni to svoje. Ľudia v strednom veku súčasné tituly a klasikov, deti priťahujú novšie knihy od Disneya a Donalda. "Výber kníh sa nedá kategorizovať podľa veku čitateľov ani podľa ničoho. Pretože sem príde mladá ´kočka´ s piersingom takmer všade, s farebnou hrivou a vyberie si také diela, že jednoznačne vidím, že je sčítaná. A príde niekto, kto vyzerá tak, že mu asi hocičo dobré nebude a vezme si takú lacnú brakovú literatúru, až ma to zarazí."

Stáli klienti tvoria minimálne 20 % z celkového množstva zákazníkov. Z nich je 5 až 7 % klientov každodenných. Majú svojich obľúbených spisovateľov a žánre ku ktorým inklinujú. Keďže denne sa v predajni vykúpi a predá priemerne 200 kníh, títo ľudia ani náhodou neriskujú, aby im nejaká ušla. "Fungujeme ako jedná veľká rodina. Vieme, ktorý z nich čo má rád, čo zháňa a knihy im aj odkladáme. Podaktorí si u nás kupujú také kvantá, že pochybujem, že ich všetky čítajú."

V tomto období, na začiatku školského roka, je najväčší záujem o jazykové učebnice, slovníky, doplnkovú učebnú literatúru a romány povinného čítania. V posledných rokoch sa veľmi veľa ľudí zaujíma o ezoteriku a rôzne duchovné a alternatívne smery (budhizmus, taoizmus, jogu, akupunktúru). Ľudia hľadajú nový zmysel svojho života, niečo, čo by im poskytlo šťastie v tejto rýchlej a veľakrát nezmyselnej súčasnej dobe.

Rekordy v počtoch predaných kníh láme edícia Harlekýn, Daniele Steelová, Táňa Keleová-Vasilková, Joy Fieldingová a Arthur Hailey. Na "dračku" ide aj Dan Brown (Da Vinciho kód), alebo J. K. Rowlingová (Harry Potter). "Tieto knihy nakupujeme na stovky a predávame na stovky. Čo sa týka ´Da Vinciho kódu´, nečítal som to, ale hodnotenia kritikov na toto dielo nie sú valné. To sú tzv. sezónne knihy, nikdy neviete čo z ktorej bude. Ak si ju o sto rokov bude niekto pamätať a čítať, tak to znamená, že kniha je dobrá."

Z 10 na 5 Sk

Vykupovanie kníh prebieha niekedy ťažko a s "bolesťami". Ľudia totiž častokrát hodnotu svojho knižného majetku preceňujú. Vedia sa celkom slušne urážať, ak sa im za knihy neponúkne suma, ktorú si predstavujú. Ťažko sa zmierujú s faktom, že dôležitejšia je ich výpovedná hodnota ako to, že vyzerajú ako nové.

Knihy sa do antikvariátu dostávajú najčastejšie vtedy, keď sa ľudia sťahujú alebo robia veľké upratovanie. Častokrát je to v období dovoleniek, pred Vianocami alebo Veľkou nocou, pretože vtedy si ľudia na triedenie vecí nájdu čas. "Mnoho dôchodcov sa sťahuje do menšieho bytu, kde sa im knihy už nezmestia. Za socializmu mal takmer každý doma veľkú knižnicu. Knihy donesú sem a my si z ich knižiek povyberáme. Neberieme tituly, ktoré nevieme predať." Ide predovšetkým o diela autorov, ktorí boli zaujímaví kedysi a dnešných ľudí už neoslovujú. Vkus ľudí sa časom mení. "Na štýl písania z 30 rokov, používanie trpného rodu, na to už dnes nemá každý žalúdok. Aj dejová línia týchto kníh býva jednoduchá až primitívna."

Stáva sa, že vedúci sa pri niektorých neznámych autoroch pomýli a vykúpi ich. Takéto "omyly" potom končia v kúte v krabici s cenovkou kus za 10 Sk. Neskôr sa cenovka zmení na kus za 5 Sk. "A keď je teplo a v tej krabici je ešte stále veľa kníh, tak sa to vyloží vonku s ceduľkou zadarmo. A vtedy sa to vždy rozoberie. Slováci sú národ, ktorý zadarmo zoberie všetko. Niekedy to robíme aj dvakrát do roka."

Takáto "budúcnosť" však určite nečaká všetky staré knihy... Klasika je klasika a Fiodor Michajlovič Dostojevskij je dobrý aj storočný. Takisto Hemingway, Tolstoj alebo Homér. "Na ´Bratov Karamazovovcov´ čakajú zákazníci aj dva roky. Veľký záujem medzi intelektuálnou vrstvou je aj o knihy od českých autorov, hlavne od Bohumila Hrabala, Milana Kunderu. Intelektuáli čítajú aj slovenských autorov, predovšetkým Dominika Tatarku a Petra Pišťáneka." Tieto úzkoprofilové knihy, ak náhodou nie sú rezervované, na pultoch antikvariátu nevydržia dlhšie ako dva dni. "Ich cena je postavená na princípe dopyt - ponuka. Ale žiadna naša kniha nie je drahšia ako v obchodnej sieti. Dejiny umenia od José Pijoana v skvelom stave predávame za 3500 korún, v obchode stoja 7000 korún."

Ponákajú aj knihy anglické, francúzske, nemecké, ruské, poľské a maďarské. "V posledných rokoch sem ľudia zaujímavejšie maďarské knihy prestali nosiť. Hlavne starší Košičania sa zaujímajú o maďarské knihy mapujúce históriu Košíc, Dómu sv. Alžbety. Z historického hľadiska bývajú lepšie napísané ako súčasné. Tie staré kresby, stvárňujúce architektúru dómu, nenahradí žiadna farebná fotka."

Úplne čerstvé tituly sa do antikvariátu dostanú vďaka ľuďom, ktorí si ich kúpia v bežných kníhkupectvách a okamžite po prečítaní ich donesú sem, aby im doma nezaberali miesto. Určitú časť "dodávateľov" tvoria "dlhoprstí". Ak niekto donesie "panensky" nové knihy, praskajúce novotou pri otváraní, takýto človek je prinajmenšom podozrivý. "Takéto veci boli, aj budú. Preto mám so známymi v kníhkupectvách dohodu. Hlásia nám tituly, ktoré im chýbajú. Približne 10 percent z týchto ukradnutých kníh skončí u nás. Ostatné ktoviekde, možno u niektorého zlodeja doma."

Kniha s lupou

Do kategórie kníh, do ktorých sa oplatí investovať, patria okrem klasikov aj rôzne encyklopédie alebo odborné publikácie. Nie všetky, lebo informačná hodnota niektorých rýchlo starne. "Fyzikálne, matematické, anatomické informácie sú nemennými veličinami. Súčasným trendom je, vydávať knihy, ktoré sa po niekoľkých rokoch dopĺňajú, aktualizujú. Nechcem byť ironický, ale naša generácia bola vychovávaná na trvalejších hodnotách. Existujú štyri ´Rozumy do vrecka´ a každý je rozšírený, nový, alebo aktualizovaný. Myslím si, že dnes keď už niekto vydá knihu a chce za ňu nemalé peniaze, tak by si za svojou prácou mal stáť. Nehovorím o určitých špecifických žánroch, ako je napríklad počítačová literatúra. Je stará už v tlačiarni, keď na nej schne farba..."

Najcennejšie knihy sú najstaršie a tie, ktorých bolo vydaných málo. Podstatnú rolu zohráva aj ich obsah. "Máme tu 200 rokov staré nemecké knihy a predávame ich po 35 korún, pretože je to písané švabachom a sú nemeckou obdobou našich Harlekýnov. Ale také prvé vydanie ´Náuky o reči slovenskej´ od Ľudovíta Štúra je veľkou vzácnosťou. Vzácne knihy sú zriedkavosťou a väčšinou sa k nám nedostávajú. V tomto ohľade je na tom lepšie Bratislava. Nielen preto že je hlavným mestom ale aj kvôli svojej polohe, kde je blízko Viedeň i Budapešť." Práve preto je väčšina kníh v antikvariáte súčasných. Momentálne najstaršie ponúkaná kniha je z roku 1840, ale predávali tu už aj knihy z roku 1640. Cena takýchto staručkých diel je pomerne vysoká, od tri až do sedem tisíc korún.

Zvláštnosťou, ktorá sa v antikvariáte ocitla, bola takmer 300-ročná kniha rorátov (adventné modlitby), napísané ručne, so stranami ozdobenými ornamentami. "Písal ich učeň nejakého cechu manželke svojho majstra. Táto kniha bola zaujímavá kvôli veku, ručnému písaniu a preto, že bola jediná," vraví J. Lupečka. Raritnými kúskami, ktoré prešli jeho rukami, boli knihy so zaujímavými obalmi tvorenými sponami, alebo s kosteným krížikom navrchu. Kurióznymi boli aj rôzne miniknižky. "K jednej z nich bola priložená na povrázku maličká lupa, aby sa tie miniatúrne písmenka dali prečítať. Bolo to vyrobené ako rarita, pretože v nej bol problém aj listovať, nieto ešte čítať."

Keďže aj J. Lupečka je veľkým knihomoľom, niektorým titulom nedokáže odolať. "Dostali sa mi do rúk ´Rozprávky tisíc a jednej noci´ v 12 zväzkoch z roku 1932, pekne ilustrované. Úprava kníh bola v tých rokoch iná. Niežeby to bola nejaká extra vzácnosť, ale je to žáner, ktorý ma zaujíma. Legendy, mytolológia, to je moje," vraví človek, ktorý má v domácej bibliotéke približne 3 500 kníh. Je to len o 500 menej, ako ponúka jeho antikvariát. "Mám dosť veľkú knižnicu. Ale sú niektorí starí Košičania, ktorí majú ešte viac kníh," reaguje na margo nášho úžasu.

Zákazníci do antikvariátu neprichádzajú len kvôli knihám. Nájdu tu aj rôzne časopisy za symbolické ceny i klasické staré platne. "Je veľa ľudí, ktorým sa hudba zo súčasných cédečiek nepáči. Považujú ju za príliš čistú a sterilnú. Potrebujú počuť to jemné praskanie platne, zvuk magnetofónovej ihly. Ešte sa môže stať, že sa k tým platniam vrátime, pretože CD si určite po 40 rokoch neprehrajete, ale platňu áno. Najcennejšie sú zahraničné LP v originálnom vydaní."

Veľa sa hovorí o tom, že knihy vďaka novým multimédiám veľkú budúcnosť nemajú. J. Lupečka si to však nemyslí. "Keď prišiel film, začalo sa hovoriť, že zaniknú divadlá. Teraz keď sú dévedečka, hovorí sa, či majú zmysel kiná. Bude jedno i druhé. Vytiahnite počítač z elektriny a skúste si prečítať na internete knihy..."

Žiaden film nedokáže naštartovať fantáziu človeka, podať podstatu príbehu a psychiku myslenia jeho hlavných hrdinov tak, ako kniha. Ani internet knihy nikdy nenahradí. Veď chvíle strávené virtuálnym čítaním nemôžu byť také príjemné ako chvíľe strávené s knihou v posteli. Okrem toho, internetové knihy nikdy nebudú tak nádherne šuchotať a ani voniať... Budúcnosťou kníh len tak niečo neotrastie. Boli, sú a budú našimi spoločníkmi dovtedy, pokiaľ bude ľudstvo existovať.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Vo finále jeden Košičan

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári