Hoci sú Francúzi uvoľnení fotografi, modelkám by navrhli fotenie aktov

Koľko mladých dievčat sníva o práci modelky v mekke svetovej módy v Paríži? Určite veľa. Pätnásťročná Košičanka Eva Durbáková sa v júli dostala do Paríža na pozvanie svetoznámej parížskej agentúry Viva, ktorá si z tohtoročných finalistiek Kenvelo Model Look 2006 vybrala len ju. Po mesiaci strávenom fotením u špičkových francúzskych fotografov a prezentovaním sa na kastingoch prestížnych klientov agentúry nám ochotne porozprávala o zážitkoch zo zákulisia parížskeho modelingu.

"Na letisku ma čakal šofér agentúry s tabuľkou ´Viva model´. Cesta do hotela trvala trošku dlhšie, pretože som priletela v deň finále majstrovstiev sveta vo futbale. Na hoteloch boli všade francúzske vlajky, všetci boli veselí a ulice boli plné ľudí," opisuje Eva prvé hodiny v parížskych uliciach. Hotel jednoduchšieho typu bol priamo v centre Paríža. V útrobách skrýval množstvo krásnych dlhonohých dievčat z celého sveta.

Evu ubytovali s 22-ročnou ruskou modelkou Svetlanou. V jej doprovode na druhý deň navštívila agentúru Viva. Košičanke sa dostalo spontánneho privítania od priateľských zamestnancov agentúry. Pridelili jej osobnú bookerku Francúzsku Julie, ktorej úlohou bolo postarať sa o neskúsenú Slovensku. "Najviac sa mi venovala prvý týždeň. Potom som sa spoznala s ostatnými a keď som potrebovala pomoc, radil mi každý." Samozrejme, bez znalosti angličtiny by s komunikáciou mala problém. Našťastie, anglický jazyk v škole vždy ovládala na výbornú a prax ukázala, že sa nestratí ani v zahraničí. "Najprv som sa bála, či im porozumiem, ale zistila som, že to nie je žiadny problém. Mala som tam aj slovníky - anglický a ruský, ale ani jeden som nepotrebovala."

Agentúra poskytla Eve základnú starostlivosť. Zabezpečila ubytovanie, poskytla erárny mobil, 100 eur vreckového na týždeň (hradila si z neho aj stravu), mapu mesta, nevyhnutné informácie a v prípade potreby, pomoc bookerky. Napriek tomu však v podstate bola odkázaná sama na seba. Návštevy kastingov po celom Paríži musela zvládať samostatne. Každý deň vyfasovala zoznam adries kastingov. Stávalo sa, že ho pracovníci agentúry v priebehu dňa ešte telefonicky dopĺňali. Miesta ich konania si vyhľadala na mape a dopravovala sa na ne metrom. "Cestovanie v Paríži je prehľadné. Nemala som s tým problém. Ľudia na ulici mi vždy pomohli zorientovať sa."

Prvý týždeň pobytu v Paríži Eva prefotila. Každý deň iný fotograf, iné pózy a iné miesta. Agentúra jej pripravovala nové fotky do booku, špeciálne pre francúzsky trh, ktorý je trošku iný ako európsky. V Paríži totiž letí naturálny look. Preto ju veľakrát fotografovali bez úpravy tváre a vlasov, len tak, ako práve vyzerala. "V Paríži nemajú radi booky nafotené inde. Pripadajú im veľmi komerčné, preto si fotia svoje - prirodzené," objasňuje francúzsky pohľad na krásu žien.

Na prvom fotografickom teste sa Eva celkom pobavila. Zistila totiž, že fotograf, ktorý ju fotí, pochádza z Košíc. Po slovensky už rozprávať veľmi nevedel, ale rozumel celkom dobre. Do Francúzska sa dostal ako malý chlapec vďaka rodičom, ktorí z Československa emigrovali. "Asi dve hodiny si spomínal na rôzne slovenské jedlá, ktoré mu napadali - buchty na pare, halušky a podobné veci, ktoré už vo Francúzsku nejedáva."

Evu nafotil vo vlastnom miništúdiu i v parku. Fotenie na verejnosti, pred mnohými ľuďmi, vnímala ako čosi zvláštne a netradičné. "Neviem si predstaviť, že by sme sa v Košiciach vybrali do parku, fotograf, modelka a vizážista. U nás by na to každý čumel. Tam ľudia sedeli na lavičke a vôbec si nás nevšímali. Brali nás prirodzene."

Francúzske fotenie je iné ako na Slovensku. Nesie sa v uvoľnenej, bezstarostnej nálade. Ak by človek nevedel o čo ide, pripomínalo by skôr zábavu. Aj keď sú Francúzi uvolnení fotografi, nie až natoľko, aby si dovolili modelkám navrhovať napríklad fotenie aktov. "V agentúre mi povedali, že toho sa nemusím obávať, lebo každý fotograf je overený profesionál. Ak by sa niečo také stalo, že by som zbadala nejaké náznaky, oni by s ním okamžite ukončili spoluprácu."

Začínajúce modelky sa nezúčastňovali kastingov v pravom zmysle slova. Išlo skôr o predstavovacie stretnutia s klientami agentúry, nazývané gosee, kde si "novú tvár" obzreli, prípadne aj nafotili pre prípad, že by sa im hodila do budúcej reklamnej kampane. "August je u nich dovolenkový, v tom čase sa tam nerobia žiadne módne prehliadky a aj fotení je veľmi málo. Móda sa tam rozbehne až v septembri a novembri." Predstavovacie gosee absolvovala denne tri až päť, na rôznych miestach v Paríži. "Na trištvrtine takýchto kastingov sa ma pýtali, či mám nejakých ázijských predkov. A ja som musela každému vysvetlovať, že naozaj nemám ázijskú krv, pretože o tom pochybovali," smeje sa Eva. Myslí si, že práve táto fyzionomická zvláštnosť jej ako modelke, pridávala na atraktivite a nezvyčajnosti.

Počas pobytu sa Eve podarilo získať jednu zákazku. Spolu s ďalšou modelkou fotila pre módny časopis Marie Claire. Snímali jej hornú polovicu tela, vynímajúc tvár, ako držala kabelky Luis Vuitton. Druhému dievčaťu fotili nohy. "Ale malo to byť tak, že mne mali fotiť nohy a jej ruky, ale fotograf povedal, že mám dosť chudé nohy, tak sa to vymenilo. Bolo to zábavné, mohla som pozerať úplne do ´blba´ a on fotil. Doteraz som sa vždy musela snažiť o nejaký výraz v tvári a tam som mohla robiť aj grimasy."

Každý deň vstávala na slovenské pomery dosť neskoro, o pol deviatej. V agentúre a aj v iných inštitúciách sa začínalo pracovať až o pol desiatej alebo 10. hodine a končilo sa zvyčajne až o 19. hodine. "Tam sa žije v noci. Vtedy ľudia chodia von, jedia v reštauráciách." Eva sa tomuto francúzskemu trendu prispôsobila a spávať chodila až o druhej hodine ráno. "Boli tam hrozné horúčavy, tak bol aj problém zaspať." Cez deň sa ručička teplomeru vyšplhala aj na 40 °C. Behať v takejto páľave po meste, s ťažkým bookom a litrovou fľašou vody, bolo dosť vyčerpávajúce.

Voľný čas Eva trávila pri knihách z domu, pozeraním MTV a so 17-ročnou Holanďankou, s ktorou si veľmi rozumela. Chodili sa spolu navečerať, alebo len tak do ulíc. Obidve boli blondvlasé a to Francúzom nedalo pokoja. Zastavovali ich a skladali im komplimenty. "Pýtali sa, či sme sestry. Hovorili nám, že sme pekné. Asi preto, lebo je tam celkovo dosť málo blondín. Bolo to milé." Okrem Holanďanky sa spriatelila s dievčinou z Urugvaja a z Litvy. Nenavštevovala diskotéky ani nočné kluby. Počúvla rady pracovníkov agentúry, ktorí dievčatám nočné lokály neoporúčali. Aj keď agentúra žiadne z dievčat nekontrolovala, všetky mali zdravý rozum a neodvážili sa v cudzom meste rebelovať.

Jedlo si dievčatá zabezpečovali sami. Eva jedla väčšinou to, čo aj na Slovensku. Z francúzskych jedál ochutnala len pečivo. Chutili jej čerstvé croisanty a bagety z rozvoniavajúcich malých pekárničiek, ktoré sú v Paríži na každom rohu. Agentúra im nepredpisovala, čo môžu a čo nemôžu jesť. No napriek tomu, sa stravovali ako skúsené modelky. Na obed len ovocie, maximálne zeleninový šalátik, alebo vôbec nič... "Keď som na obed prišla domov, tak som túžila len po sprche. A denne aj trikrát som musela vliesť do vody, aby som tie horúčavy vydržala. Až večer som sa zvykla normálne najesť v nejakej reštaurácii. Ale na nejaké ťažké jedlá, alebo hamburgery, som v tom teple nemala chuť."

Keď Eva cestovala metrom a mala dlhú chvíľu, obzerala si ľudí. V metre sa stretávali snáď všetky svetové národnosti. "Bolo úžasné pozorovať černochov v metre v tradičnom africkom oblečení. Spomedzi Európanov som veľmi nevedela rozoznať, kto je vlastne Francúz." Prekvapilo ju, že veľa Parížanov nevlastní autá, aj keď na to majú. Dôvodom je to, že ulice sú preplnené a nájsť miesto na parkovanie je veľký problém. "Zo zamestnancov agentúry nemal nikto auto. U nás je to nepredstaviteľné. Bežne som videla ľudí v oblekoch dopravujúcich sa na skútri, s prilbami na hlave. Cestovanie metrom je tam tak dobre vyriešené, že je omnoho výhodnejšie ako autom."

Prístup Parížanov k životu a práci je vraj úplne iný ako v našich končinách. "Sú neviazaní. Možno preto je všade v Paríži taká iná atmosféra. Tam je bežné, pristaviť sa pri niekom a nadväzovať rozhovor. Najprv som z toho mala šok. Nechápala som to, zľakla som sa, že či človek, ktorý sa ku mne ozýva, ma nechce okradnúť. Veľakrát sa so mnou ľudia na ulici rozprávali a potom aj odprevádzali. Dokonca ma volali aj na drink, ale to som odmietala."

Ešte v Košiciach sa Eve podarilo zmenežovať dovolenku svojich rodičov tak, aby niekoľko dní strávili v Paríži. Prišli za ňou na druhý týždeň jej pobytu. Spolu si prezreli najvýznamnejšie parížske pamätihodnosti a atrakcie. "Víťazný oblúk sa mi veľmi páčil. Vyšli sme hore a odtiaľ bol nádherný výhľad na parížske ulice. Samozrejme, prezrela som si aj Eiffelovku, ale tá ma veľmi neuchvátila, bola veľmi technická. Páčila sa mi len večer, keď bola vysvietená."

Keď si slovenská rodinka obzerala Víťazný oblúk, Eva si všimla malého japonského chlapčeka, ktorý nefotil slávnu Bonapartovú pamiatku, ale ich. "Ako rodina sme všetci rovnako vysokí a ázijskí turisti si nás kvôli výške fotili ako atrakciu. A to sa stávalo aj mne samej a viackrát. Prišla za mnou Aziatka, či sa so mnou môže odfotiť, pretože som vysoká. A potom sa so mnou pofotila celá jej rodina," baví sa na tejto príhode.

Mesačný pobyt v Paríži sa Eve zdal ako dovolenkový. Prvý týžden v Paríži bol ťažký - cudzí a zoznamovací. Avšak hneď ako neznáme mesto trošku spoznala, nadobudla sebadôveru a ďalšie dni si už len užívala. Pobehala si tam kam mala (povinné kastingy) a potom si už mohla robiť, na čo mala chuť. Agentúra dievčatám nestanovila prísne pravidlá. Bolo na zvážení a rozume každého dievčaťa ako s touto "voľnosťou" naloží. "Z Paríža mám len samé pozitívne zážitky. Bol to môj prvý styk so zahraničným modelingom, a myslím si, že ak by som znovu mala ísť za prácou niekam do zahraničia, už budem odvážnejšia a nebudem sa báť."

Keďže Eva je dlhoročnou basketbalistkou, pred cestou do Paríža tvrdila, že tento pobyt ukáže, či sa rozhodne pre kariéru modelky alebo basketbalistky. "Rozhodnutie oddiaľujem, lebo ešte stále neviem. Práca modelky sa mi páčila a mám s ňou len dobré skúsenosti." Kozmopolitný Paríž ju ešte stále fascinuje natoľko, že by ho momentálne veľmi rýchlo menila s Košicami. "Otázne však je, či by sa mi život v Paríži páčil stále. To po mesiaci pobytu posúdiť neviem. Môže byť, že neskôr by sa mi to už zunovalo," zamýšľa sa na záver Eva.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári