Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

HISTÓRIA

Dejiny košickej cisárskej sýpky1. časť: Kláštorné hospodárstvoDnes sa budeme venovať areálu istej mestskej stavby, ktorá vznikla nepochybne už v

Dejiny košickej cisárskej sýpky

1. časť: Kláštorné hospodárstvo

Dnes sa budeme venovať areálu istej mestskej stavby, ktorá vznikla nepochybne už v najjstarších dejinách Košíc, naviac mala pôvodne cirkevného majiteľa, no napriek tomu, na rozdiel od kostolov a kláštorov, je súčasníkom málo známa a aj odborníci, teda historici a pamiatkári, o nej toho vedia málo. Takmer by sa dalo povedať, že sa jej vyhýbajú. A pritom je toho dosť, čo by chcelo odpovede na mnohé otázky, ktoré tento areál, pred pozorného človeka kladie. Pokúsime sa teda na výzvy položené areálom zodpovedať, aspoň tak, ako sa to pri dnešnom poznaní dá. A našim čitateľom priblížiť jednu z málo známych architektúr Košíc.

Skryť Vypnúť reklamu

PÁTRANIE V HISTÓRII

V priamom susedstve dominikánskeho kláštorného areálu sa rozprestiera trochu zastrčený, no rozsiahly areál, o ktorom sa viac odhaduje, než presne a s istotou vie, že v minulosti patril tiež dominikánskemu rádu a tvoril súčasť jeho hospodárskeho zázemia. Jasných písomných dokladov zo stredoveku o tom niet, a z počiatku novoveku, keď dominikáni v Košiciach dočasne nesídlili (pre vlastnú bezpečnosť), existuje iba jeden jediný. Historici majú pravidlo, že jeden prameň - akokeby žiaden prameň. Čo si ale počať, keď ho máme skutočne iba jeden. Napriek tomuto nedostatku sa však pokúsime načrtnúť predstavu (hoci len hypotetickú), ako to tu asi v minulosti vyzeralo, a čo nám tunajšie územie o svojej minulosti dodnes prezrádza.

Najstaršia nám známa písomná zmienka o tomto areáli pochádza až z inšpekčnej správy Relation z roku 1604. Relation prináša okrem iného podrobný popis Košíc, kde sa o tomto mieste z hľadiska pohľadu od Mäsiarskej ulice píše nasledovné: Kayserliches Backhauss sambt dein traidtkasten, so vor Zeiten zum Clöster zugehörig gewessen, čo v modernej slovenčine znamená: Cisárska pekáreň s jej obilnými skladmi, čo pred časom patrili kláštoru. Pisateľ textu mal na mysli vtedy už opustený a zničený dominikánsky kláštor. O tento kratučký text sa zatiaľ opierali oficiálni historici umenia pri datovaní a popise areálu.

Skryť Vypnúť reklamu

Existujú však aj viaceré, hoci nepriame dôkazy, že tento areál asi skutočne pôvodne patril k dominikánskemu kláštoru, pravdepodobne už od počiatkov jeho existencie. Vieme, že prvá písomná správa o košickom dominikánskom kostole je zo samého začiatku 14. storočia a že to teda bol jeden z najstarších známych areálov na území stredovekého mesta. Logika hovorí, že kde bol kostol, musel byť aj akýsi rádový dom, či kláštor (ešte to nemusel byť ten, o ktorom vieme z polovice 14. storočia, a ktorého trosky odstránili v polovici 18. storočia). Z listinných materiálov tiež vieme, že mníchov tu žilo prekvapujúco veľa, v 14. storočí až okolo tristo. Naviac z týchto listín vieme, že kláštor vlastnil v okolí mesta rozsiahle majetky, ktorých výnosy sa kdesi museli skladovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Uvedený značný počet rehoľníkov si vyžadoval jednak dostatočne veľký kláštorný priestor, čomu zodpovedajú kresby pôdorysu starého kláštora na mapách z rokov 1715 až 1749, ale čomu nezodpovedá v novoveku známy hospodársky areál dominikánov. So susednými pozemkami a budovami na severnej strane by to však vyhovovalo. Zdá sa teda, že až do odchodu dominikánov z Košíc v roku 1556 siahal areál ich kláštora až po dnešný dom na Mäsiarskej číslo 20 (včítane).

TÁTO ČASŤ MESTA

Vyzerá to teda tak, že v stredoveku bol kláštorný areál dominikánov asi dvakrát taký rozsiahly, ako ho poznáme dnes. Rozprestieral sa viac na sever, až po hranicu medzi prvým a druhým mestským kvartálom, čo je dnes zhruba línia Mníšskej ulice. V stredoveku to však bola línia mestských mäsiarských búd uršulínky vtedy ešte v Košiciach nesídlili. Na tomto území, zhruba o rozsahu 53 krát 100 metrov (čo je plocha pre asi päť veľkých a bohatých mestských domov), sa skladovali potraviny, ustajňovali hospodárske zvieratá, uchovávalo krmivo a podobne. Ak sa vám areál zdá na to príliš veľký, nezabúdajte, že mníchov bolo vtedy oveľa viac, ako dnes, že v kláštoroch vtedy ubytovávali aj pocestných a že v stredoveku sa neskladovalo na tri dni, ale minimálne na pol roka, ak nie na dlhšiu dobu.

Je jasné, že pôvodne to tu vyzeralo ináč, ako dnes. Nepochybne aj v stredoveku tu stáli kamenné sýpky a maštale, ale ak sa historici umenia nemýlia, najstaršie z tých dnešných vznikli až v 15. storočí, či neskôr. No i to bolo ešte za hospodárenia dominikánov. Pôvodne tu teda boli iné stavby a pravdepodobne aj inak rozostavané, ale už na rozhraní stredoveku a novoveku začal areál dostávať čosi z dnešného vzhľadu, najmä na západnej strane. Južná strana za čias gazdovania dominikánov asi nebola zastavaná (ako dnes), pretože hospodárske areály kláštora boli veľmi pravdepodobne vzájomne prístupné. Okrem vnútorného komunikačného spojenia tu musel byť aj vchod z exterieru, kadiaľ sa sem dovážala skladovaná poživeň a chované domáce zvieratstvo. Archeologické výskumy sa tu však ešte nerobili a tak všetko viac menej hádame.

Čosi zo stredoveku si však areál predsa len zachoval až dodnes. Je to jeho výšková úroveň. Bežnému návštevníkovi, ktorý sem príde od Mäsiarskej ulice, sprvoti nie je nič podozrivé. A predsa je terén dvora o vyše dva metre nižší, ako terén Hradbovej ulice. Hospodárska budova je z dvora poschodová, no zvonku, z ulice, prízemná. Úroveň dvora je pôvodná, stredoveká. Pri vykopávkach konaných v minulosti v okolí dominikánskeho kostola sa asi o dva metre nižšia pôvodná úroveň tunajšieho terénu preukázala (dodnes to na niektorých odkrytých detailoch vidieť).

Pôvodná úroveň výšky dvora jednak potvrdzuje predpokladaný fakt, že pôvodný terén Košíc bol nerovnejší, ako si dnes myslíme, a že obzvlášť preliačený bol tu, na západnej strane. Ale je to tiež jasným dôkazom toho, že hospodársky dvor vznikol v samých počiatkoch mesta a dodnes sa prístavbami, či prestavbami príliš nezmenil. Je to tiež ďalším možným dôkazom posunutia datovania najstarších zachovaných budov areálu možno až na začiatok 14. storočia!

Dá sa tiež dokázať, že dnešná úroveň Hradbovej ulice bola do určitej miery umelo zvýšená už v stredoveku. Stalo sa to v čase, keď sa budovala vodná priekopa opevnenia, teda už na sklonku 14. storočia. Lenže priľahlý dominikánsky dvor sa nezvýšil! Najskôr preto, že tu už stálo západné hospodárske krídlo, ktoré tomu bránilo. Ak je to pravda, vzniklo skôr, ako odhadujú historici umenia, možno zároveň so stavbou kláštora v polovici 14. storočia, alebo ešte trochu skôr.

PANSTVO KLÁŠTORA SA SKONČILO

Dejiny popisovaného hospodárskeho areálu kláštora sa odvíjali od samotných dejín košických dominikánov. S morálnym úpadkom dominikánskej komunity, ktorý nastal v 15. storočí, postupoval aj hospodársky úpadok areálu. Nezabránilo tomu pôsobenie tyrolského doktora Leonarda Huntpichlera z Brixentalu, ktorý prišiel v roku 1454, v dobe zanikania slávy českých bratríkov v hornom Uhorsku, tunajších bratov umravňovať, a ani neskorší vývoj modernejšieho myslenia na prelome 15. a 16. storočia, ktorý postupne viedol k vzniku náboženského protentantizmu. No protestanti neuznávali mníšske rády a pre dominikánov sa tým začalo zmrákať na zlé časy. Ľuďom v meste, z ktorých sa prirodzene stali protestanti, najmä počas príslušnosti Košíc k Zápoľského časti kráľovstva (v rokoch 1536 až 1552), začínali zavadzať.

Zlý vzťah Košičanov k dominikánom vyvrcholil na sklonku roka 1553, keď časť rozoštvatých mešťanov kláštor napadla, vybavenie roztrieskali a rozkradli a rehoľníkov zbili, ba poniektorých dokonca zabili. Cisár Ferdinand síce okamžite rozkázal katolícky kláštor chrániť, ale o necelé tri roky (13. 4. 1556) zasiahla do osudov kláštorného areálu nečakaná živelná pohroma ničivý požiar ktorý zničil takmer celé mesto. To už dominikáni nedokázali hospodársky prežiť. Doslova za pár grošov predali, alebo založili celý svoj tunajší majetok a Košice začiatkom júna 1556 opustili.

Hospodársky areál po nich prevzal do užívania cisársky erár. Pre svoju vojenskú posádku si tu zriadil pekáreň a rozsiahle obilné sklady najskôr v severozápadnom rohu areálu, kde dodnes stojí nápadná trojtraktová klenutá renesančná (vtedy postavená) hala, dá sa povedať, že pýcha tunajšej architektúry. Kvôli hale sa mierne rozšíril pozemok areálu, o dnešný dom Mäsiarska číslo 22. Pravdepodobne objekt pekárne (dnes stojí uprostred dvora) nanovo postavili, prípadne renesančne stavebne upravili.

Zdá sa, že časť areálu poslúžila od sklonku 16. storočia ako vojenská nemocnica landtsknecht hospitall. V inšpekčnej správe Relation je táto nemocnica opísaná medzi drobnými domčekmi s tymi najnižšími daňami (štvrť a poldenára na rok) na dnešnej Hradbovej ulici. Ale vzhľadom na svoju funkciu to musel byť dosť rozsiahly objekt. Keďže vieme, že hospodársky areál sem ešte aj dnes siaha, najskôr to bola časť jeho dnešného západného krídla.

Historici umenia však v minulosti poznali iba malú časť správy Relation (posledný výskum sa viedol v roku 1989), a vtedy ešte údaje o vojenskej nemocnici neboli známe. Relation bolo celé preložené a publikované až po roku 2000, ale odvtedy už dejiny areálu nik neskúmal. V každom prípade konečne vznikla prvá známa písomná správa týkajúca sa tejto časti mesta a o popisovanom areáli prinášala naraz hneď dva rôzne údaje. Uveďme ešte, že domy dnešných adries Mäsiarska 10, 12 až 22 vtedy ešte neexistovali, hospodársky areál teraz už vojenskej pekárne siahal až po ulicu.

Niekoľko základných údajov o tom, ako a kedy prišli dominikáni do Košíc

Centrum učenosti a pastorácie kraja

Zakladateľ dominikánskeho rádu, Španiel z Kastílie svätý Dominik (1172 - 1221) dostal pápežské povolenie od Honória III. (1216 - 1227) založiť rád kazateľov v roku 1216. Prvé dominikánske kláštory vznikli v západnej a južnej Európe, ale už aj za jeho života aj v Nemecku a Čechách. Dominikáni patrili medzi takzvané žobravé rády a tiež typické mestské rády. Na sklonku svojho života sa Dominik stretol v Itálii s mladým krakovským kanonikom Hyacintom a veľmi rýchlo tohto mladého muža získal pre svoje názory. Dominik vtedy plánoval kazateľskú cestu do Uhorska, čo však už pre smrť (zomrel v Bologni) nestihol.

Hyacint (1185 - 1257) o týchto plánoch svätca na pôsobenie vo východnej Európe a v Pobaltí asi vedel a vraj vytvoril podmienky pre činnosť dominikánov v Poľsku, odkiaľ potom prenikali ďalej k dolnej Visle a do ešte nepokresťančeného Pobaltia. Knižka o Košických dominikánoch od doktora Wicka spomína tradície, podľa ktorých košický kláštor založili buď za kráľa Ondreja II., alebo Belu IV., a vraj tunajších dominikánov sem priviedol sám svätý Hyacint, kanonizovaný až v roku 1594. V tej istej knižke je však uvedené, že najstaršia písomná zmienka o košickom dominikánskom kláštore je v registri Bernarda Guidonisa až z roku 1303.

Povedzme si hneď, že my dnes vieme, že za Ondreja II. (1205 - 1235) kolonizačné mesto Košice ešte neexistovalo, a dominikáni ako mestský rád tu žiaden kláštor ešte nemohli založiť. Nepochybné tiež je, že ak je prvá zmienka o kláštore z roku 1303, existoval už nejaký čas predtým, na sklonku 13. storočia. Košický kláštor a jeho pozemky sú naviac prispôsobené obvodu mestských hradieb a viacerým ďalším detailom urbanistickej schémy mesta. Vznikal teda v dobe, keď sa tieto časti mesta budovali, prípadne už stáli. My si dnes myslíme, že to bolo v rokoch 1270 až 1290, čiže už po smrti svätého Hyacinta, i kráľa Belu IV. Takže najskôr za vlády kráľov Štefana V. alebo Ladislava IV. Kumánskeho.

Kostol, prvý kláštor i hospodárske areály dominikánov teda vznikli najskôr v poslednej tretine 13. storočia, na sklonku vlády arpádovských panovníkov. Dosvedčujú to niektoré detaily gotickej kostolnej architektúry. Vtedy to bol jediný kláštor v Košiciach (až do príchodu františkánov na sklonku 14. storočia, tí sa mimochodom s dominikánmi nenávideli) a pravdepodobne už v prvej polovici 14. storočia bol centrom aktívnej pastorácie i šírenia učenosti v okolitom kraji. Preto tu žil uvádzaný vysoký počet rehoľníkov a preto dominikáni potrebovali rozsiahly hospodársky areál.

Nabudúce: Dokončenie

Text a fotografie: Jozef Duchoň

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 829
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 083
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 236
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 616
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 865
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 855
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 001
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 786
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 300
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Finančník s pyramídovou hrou sa chcel dostať z väzby, rozmyslel si to

Dávid Gedeon bude na slobode najskôr v januári 2021.

Dávid Gedeon. Z väzby sa dostane najskôr na budúci rok v januári.

Časť hradieb v Kežmarku je v zlom stave. Ľudia sa boja úrazu

Vlastníci múr zabezpečili, pamiatkari zásahy nepovolili.

Mestský múr na Baštovej ulici v Kežmarku.

Do piatich rokov by mohol byť humenský park pri kaštieli ukážkový

Po parku sme sa prešli s mestskou odborníčkou na verejnú zeleň.

Františka Mudra v parku pri dube, ktorý vyschol a do novembra ho zrežú.
Rozhovor

Študuje astrofyziku. Pri zatmení Slnka v Čile sa jeho predstavy zrútili

Na Slovensko sa musia vrátiť šikovní ľudia a nakopnúť to tu.

Marko Mesarč sa zúčastnil expedície v Čile, kde pozoroval úplné zatmenie Slnka.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop