Namiesto dolárikov vyfasoval doživotie
Keď po nežnej revolúcii otvorilo Československo hranice, využil to aj 72-ročný Američan Stefan Smid, pôvodom zo Slovenska. No neprišiel si obzrieť kultúrne pamiatky. Lákal ho kraj v okolí Nízkych Tatier, ktorý musel počas 2.svetovej vojny oopustiť. Teraz, po rokoch, zatúžil opäť vidieť ten nádherný kraj a zaspomínať si na mladosť. Mal však smolu. Vojnu síce prežil i pár ďalších desaťročí, no návštevu miest, ktoré sa mu vryli do pamäti, už nie. O život ho pripravili ľudia, ktorí v čase, keď utekal z republiky, ešte neboli na svete...
Len čo sa prešedivelý starec ubytoval v hoteli, vyšiel na terasu a zahľadel sa na okolité kopce. Tam niekde, sotva 2-3 kilometre na sever, je hrob, kvôli ktorému prišiel až z Ameriky. Veril, že to miesto, kde v roku 1943 pochoval svoju milú, nájde. Mali sa brať, keď do dediny vtrhli fašisti. On bol doma a až od Aničkinho brata sa dozvedel, ako to u nich vyzeralo. Otca obvinili, že paktuje s partizánmi a na mieste zastrelili. Potom Aničku odviedli do vedľajšej izby a piati sa na nej vystriedali. Keď skončili, ranou do tyla ju poslali za otcom... Štefanovi sa po dvoch dňoch podarilo mŕtvolu ukradnúť zo spoločného hrobu asi 25 dedinčanov a dva kilometre za dedinou, na mieste, kde sa zvykli tajne stretávať, ju pochoval.
Štefanovej rodine sa nestalo nič, lebo pôvodom patrila ku Karpatským Nemcom. No keď prišli Rusi, musel s rodičmi utekať a zastavili sa až v americkom zajatí. Nakoniec obišli celkom dobre, veď mali dosť peňazí i zlata, aby sa usadili v štáte Indiana a stali sa z nich Američania. Zo Štefana Šmída sa stal Stefan Smid, oženil sa a mal tri deti. Keď pred rokom jeho Jessica zomrela, Stefan pocítil veľkú túžbu položiť kvety na hrob prvej lásky. Pád komunizmu i železnej opony považoval za znamenie osudu a šancu, ktorú nesmel prepásť...
Keď Stefan konečne stál na terase hotela s snažil sa rozpamätať, kde ten hrob je, nevšimol si, ako ho spomedzi stromov pozorujú dva páry čiernych očí. Dežo H. a Arpád L. mali plán, ktorý presne zodpovedal ich svalovej hmote a mentálnej retardácii. Obaja dostali tip od Kláriky, pochádzajúcej z rovnakého etnika. Ako pomocná sila v hotelovej kuchyni nemala ľahký život ani vysoký plat, no keďže sa Dežovi s Arpim vďaka jej tipom občas pošťastilo obrať niektorého zo solventných hostí, dostala podiel aj ona. I teraz si všetci traja sľubovali veľa z informácie z recepcie, že si na týždeň izbu rezervoval nejaký pracháč z USA. To bolo terno, ktoré všetci považovali za vrchol slabšej sezóny.
Vo chvíli, keď obaja kumpáni po prvý raz zbadali svoju obeť, usúdili, že s tým suchárom nebude veľa roboty. Plán mali hotový raz dva. Až pôjde po chodbe a otvorí dvere do svojej izby, vtlačia ho dnu a potom davaj doláriky sviňa jedna imperialistická... Musí im to vyjsť. Sú už úplne na dne, peniaze z poslednej akcie sú už dávno fuč a ani na Kláriku sa nik nechytal. Veď ako by mohol, keď znova pribrala...
"Klárika nám po večeri hlásila, že Amík je v bare a pije aklo dúha," opísal osudný večer Dežo. "Čakali sme na neho s Arpim v recepcii." Lotri netušili, že Stefan ako správny Američan nenosil pri sebe veľkú hotovosť. V bare pil na účet, používal šeky i kraty a len výnimočne nosil peniaze. Pri vyšetrovaní sa lúpežníci priznali, že ak by to vedeli, na cudzinca by určite nesiahli. Ale keďže nevedeli...
"Keď sa vytackal z baru, vybehli sme na poschodie," pokračoval Dežo. "Čakali sme za výklenkom. Len čo vystúpil z výťahu a odomkol dvere, priskočili sme a vtlačili ho dnu. Arpi mu hneď priložil na krk dýku a povedal, aby navalil prachy." Nakoľko starec nezareagoval tak rýchlo, ako si komando predstavovalo, Dežo skríkol: Many! Many!
Hoci Stefan po slovensky rozumel, až vtedy si uvedomil, čo tí dvaja smardi chcú. "Povedal, že nemá žiadne peniaze. Iba šeky a karty," reprodukoval Dežo cudzincove slová. "Boli sme prekvapení, že vie po slovensky. A vôbec sme nevedeli, čo sú to karty a šeky..." Odrazu vraj Američan siahol do vrecka a Arpi si myslel, že vyberie pištoľ. Preto sa rozohnal a vrazil cudzincovi dýku do brucha. A potom ešte trikrát do hrude. Ján sa zatackal a klesol k zemi. Deži síce Arpimu vynadal, že mohol s tým "mordom" trochu počkať, ale na dlhé reči nebol čas. Rýchlo muža prehľadali a vtedy zistili, že siahal po náprsnej taške. Mal v nej šekovú knižku, akési kartičky a pár dolárov.
Skok z hotelového balkóna sa neobišiel bez svedkov. Dve postavy, utekajúce do lesa, si všimol jeden z hostí. Keď ráno ktosi objavil mŕtvolu, jeho výpoveď policajtom pomohla. I vlčiak Ramon, ktorý sa vydal po stope vrahov a pátračku priviedol rovno ku senníku, kde Dežo s Arpim tvrdo spali.
Chvíľu zapierali, no keďže ich spojka z kuchyne "zaspievala", napokon sa priznali. Záverečné zúčtovanie bolo bohaté na roky. Klárika dostala tri, Dežo 18 a Arpi ako recidivista doživotie.
rob
Autor: Nová výstava v Galérii KOS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
