Čakanom skántrila neverného manžela
Súdne archívy sú plné prípadov, ktoré sú vyústením problémov tzv. manželských trojuholníkov. Teda manžela, manželky a milenca alebo milenky. Hoci je každý svojim spôsobom iný, niektoré znaky majú rovnaké. Neveru jedného z partnerov a akési odvetné opatrenia toho druhého. Od obyčajnej hádky až po radikálne riešenie, ktorým však nemyslíme rozvod, ale vraždu. Práve po takom prípade, ktorý je vyústením jednej manželskej krízy, sme v súdnom archíve siahli tentoraz. Keďže jeden z hlavných aktérov je po smrti a druhý vypovedal iba skromne, prinášame tento príbeh v čitateľsky vhodne upravenej forme.
Keď v predsieni buchli dvere, Renáta cez seba prehodila župan a vyšla zo spálne. "Kde si zase bol?! - adresovala mužovi tradičnú otázku. "Veď sú dve hodiny po polnloci!"
Karol na pol úst odvrkol: "Posedel som si s kamarátmi. Vari sa to nesmie?"
Renátu táto odpoveď naštvala a rukami vbok a postavila do bojového postoja. "Aspoň mi tu netáraj nezmysly! Celá dedina už vie, kam chodievaš po nociach! Myslíš, že som sprostá? Dobre viem, že spávaš za tou fľandrou Farčákovou. Zachcelo sa ti utešovať vdovu, však? Ešte nemá muža pod zemou ani pol roka a už sa ondí s druhými. Fuj! Hoci, ondila sa aj vtedy, keď Farčák žil, prečo by nemala teraz...!"
Po topmto Renátinom monológu k nej Karol priskočil a chytil ju za župan. "Dávaj si pozor na jazyk, lebo prídeš k úrazu! Povedal som, že som bol s kamarátmi a hotovo!"
Renáta sa mu vytrhla a spustila: "Tak s kamarátmi?! Zaujímavé! Keď si s nimi, vždy prídeš ožratý, no keď si s ňou, páchneš lacnými voňavkami. Presne ako teraz. Ale tu ti hovorím: keď tú štetku stretnem, nakopem ju tam, kade prešla už polovica chlapov z dediny. Mne muža a deťom otca nikto kradnúť nebude!"
Ledva to dopovedala, na líci jej pristála Karolova dlaň. Kým sa prebrala, muž bol preč. Aby sa upokojila, naliala si v kuchyni slivovicu. Takto to ďalej nejde, pomyslela si Renáta. Všetko je na nej. Dom, hospodárstvo i deti. Karol nepohne ani prstom. Buď príde v noci ožratý, zaľahne a spí až do obeda, alebo sa vráti od tej štetky až nad ránom. Už mám toho dosť, rozhodla sa Renáta. Buď ona s deťmi, alebo tá bosorka. Ráno mu dá na výber.
Keď sa Renáta zobudila, Karol ešte spal. Bola sobota, tak sa pustila do roboty. Ako obvykle, mala jej vyše hlavy. Nakŕmiť prasce, zajace i sliepky, potom aj deti a veľké upratovanie. Karol vstal o desiatej. Umyl sa obliekol a odišiel. Vraj na pivo. Vrátil sa o piatej. Ľahol si na gauč, zapol telku a prepínal stanice. Renáta mala sto chutí šmariť mu niečo do hlavy. Bála sa však, že jej to oplatí. Nebíjaval ju často, ale ak áno, stálo to za to. Preto i teraz radšej vzala čakan a šla čistiť potok, čo im tiekol cez záhradu. Keď mala za sebou asi tri metre, voľačo sa jej zazdalo. Zbystrila sluch a veru. Karol sa sprchoval a pritom si pospevoval. Renáta zatínala čakan do zeme o čosi zúrivejšie. No keď buchli dvere na dome, rozbehla sa za zvukom.
"Kam ideš?!" - adresovala Karolovi otázku.
"Na pivo," odpovedal.
Do Renáty akoby vošlo sto čertov. "Hovoríš, že na pivo!? Preto si sa osprchoval, oholil a vyobliekal!? A voňavku z teba cítiť na desať metrov! Stavím sa, že ideš zase za tou fľandrou. Ja sa tu môžem zodrať a ty si ideš zasúložiť..."
Karol sa zahnal a jeho ruka dopadla na Renátinu tvár. "Aby si vedela, ako sa máš správať, ty rozkysnutá sviňa!" - prešiel do útoku. "Závidíš, že s tebou nik nespáva, čo? Ale kto by mal o takú slaninu záujem? Veď by ťa mohli patentovať ako najlepší antikoncepčný prostriedok! Samozrejme, že idem za Erikou. A aby si vedela, ostanem u nej až do rána!" Po týchto slovách prešiel Karol pár metrov a otočil sa. "Ak chceš, zbaľ si nejakého tuláka a vezmi si ho do postele. Mňa tam už viac neuvidíš..."
Ranátu zachvátila zúrivosť. Neuvažovala. Krv sa jej nahrnula do hlavy, tep sa zdvojnásobil a mozog vypol. Ako v tranze uchopila čakan a rozbehla sa za mužom. Rozohnala sa a z celej sily zaťala jeho hrot do manželovho chrbta. Karol slabo vykríkol a klesol tvárou k zemi. Renáta sa opäť rozohnala a z celej sily mlátila do zvýjajúceho sa tela. Do hlavy, krku i chrbta. Vôbec pri tom nerozmýšľala. Iba bila, kým jej sily stačili. Keď skončila, odhodila čakan, sadla si na verandu a oddychovala. Samozrjme, bola celá od krvi.
Po chvcíli si uvedomila, že čo nevidieť sa vrátia deti. Nehybné telo chytila za nohy a odtiahla do kôlne. Dvor trochu upratala, krv zmyla pár vedrami vody a napokon dala do poriadku i seba. Keď prišli deti, dala im najesť a povedala, že dnes budú spať u starej mamy. Neprotestovali, lebo to nebolo po prvý raz. Len čo odišli, Renáta vytočila 158-čku a stručne povedala, čo sa stalo...
Na vyšetrovačke povedala iba niekoľko viet a na súde ani toľko. Pomery v rodine teda opísala iba Renátina matka, ktorá o Karolovej nevere vedela a jeho označila za vinníka tragédie. Sudcovia s ňou možno súhlasili, ale jej dcéru i tak poslali za vraždu na 12 rokov do II. NVS.
rob
Autor: V PONDELOK 21. 8.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
