Korčuliarka prišla s otrasom mozgu,samovrah s prerezanými žilami
Leto je obdobie dovoleniek a prázdnin. Ľudia viac ako inokedy športujú, záhradkárčia, stavbárčia a tiež padajú, udierajú sa i kaličia. Preto v letných mesiacoch je na "úrazovkách" práce vyše hlavy. Čo všetko musia pohotovostní lekári ošetriť a akí pacienti k nim chodia, sme sa v jednu víkendovú sobotu boli pozrieť aj my. V ambulancii Kliniky úrazovej chirurgie FN L. Pasteura na Rastislavovej ulici sme doktorom "asistovali" (zavadzali) niekoľko hodín.
Na "úrazovku" sme prišli niečo pred 16. hodinou. Čakáreň bola prekvapivo prázdna. Na lavičke sedeli len dve ženy s dieťaťom. Sestrička na naše zaklopanie otvorila a "protekčne" sme vošli dnu. Aj keď má košická pohotovosť ďaleko k pohotovosti televíznej, čo sa týka moderného vybavenia, jednu spoločnú črtu sme našli hneď. Zhon a ruch. Sestričky pobehovali, ťukali niečo do počítača, pripravovali vyšetrovacie ležadlo (čo pacient, to nový sterilný zelený poťah). Každý niečo robil. Vyzeralo to na prvý pohľad ako v úli. Pre neznalého pozorovateľa chaoticky, pre znalého, organizovane...
"No povedz, čo sa ti stalo," pobáda ambulujúci lekár MUDr. Richard Raši 10-ročného chlapca z Veľkej Idy.
"Narazili sme s kamarátom do auta. Na bicykli. Ja som sedel vzadu. A nič viac neviem," lezie z vystrašeného Benjamína Moca ako z chlpatej deky. Jeho kamaráta s otrasom mozgu už hospitalizovali, teraz je na rade on. Vysvitlo, že na klinike si kvôli otrasu mozgu pobudne približne dva dni.
Pootĺkaný Benjamín je v ten deň už 35. pacientom. Prvými boli mladí chlapci tesne po polnoci. Po búrlivom piatkovom "resetovaní" hlavy v nočných podnikoch prichádzali nezávisle za sebou takmer pravidelne každú polhodinu. Všetci (ôsmi) mali jedno spoločné. Poudieraných a zbitých ich doniesli kamaráti alebo rýchla zdravotná služba. "Jeden skončil na ARE. Nejaký dobrák, ktorý ho videl ležať na schodoch v kaluži krvi, mu zavolal sanitku. Mal prasknutú lebku a 3,68 promile v krvi," vraví MUDr. Raši.
Do ambulancie vstupuje ďalší pacient - matka s dcérou v tínedžerskom veku. Matka stŕpnutá od strachu a šokovaná 16-ročná slečna s tvárou napuchnutou od úrazu i plaču. "Spadla som na korčuliach. Nič si nepamätám, len to, že oproti šiel bicykel," vraví cez vzlyky. Korčuľovala sa aj s bratrancom na chodníku vedúcom popri Hornáde na Sídlisku nad Jazerom. Ani nevie ako a bola na zemi. Evidentne ju to rozhorčilo a teraz sa zlostí na celý svet. Bolí ju hlava a zuby. Pri zrkadle si kontroluje chrup, či je v poriadku. "To je úplne v keli! Mám posunuté zuby," zhrozene vykríkla.
"To nič, to sa spraví. Znovu dáme strojček," snaží sa ju uchlácholiť vystresovaná mama.
"Mohli ste aj horšie skončiť," dopĺňa zdravotná sestra.
Mladá dáma je po nespravodlivom páde trucovito nahnevaná na všetkých okolo seba. Lekári ju kvôli otrasu mozgu chceli v nemocnici hospitalizovať. Matka dievčaťa s tým nesúhlasila, podpísala reverz a dcéru si na vlastnú zodpovednosť vzala domov.
Športom k invalidite...
Po dievčine bola na rade staršia žena s otrasom mozgu. Hlavu si narazila o podlahu kostola, keď počas omše odpadla. Ďalší pacient prichádza v doprovode policajta. Nerobil výtržnosti, ale bol napadnutý na ulici. 72-ročný Gejza Juhás má tvár červenú, opuchnutú a fľakatú od krvi. "Bol som prepadnutý. Asi o piatej som si išiel kúpiť noviny a keď som prechádzal cez parkovisko na Kalinovskej, jeden mladý chlapec otvoril dvere na aute, vrhol sa na mňa, strhol mi okuliare a začal ma mlátiť do oka," ukazuje na ľavé. Útočník mu zobral peniaze i doklady a zmizol. Pána Juhása najviac trápi to, že pravé oko mu poriadne neslúži kvôli cukrovke a teraz už dobre nevidí ani na ľavé. "Ten chlapec mal asi 25 rokov a ani to nebol ktovieaký chlap. Možno by som si s ním aj poradil, ale bol to nečakaný útok."
Na zavolanie sestričky prichádza mladý muž, ktorému na prvý pohľad nič nie je. Žiaden škrabanec, nekríva, ba ani utrápene nevyzerá. "Šoféroval som auto, vracal som sa z Maďarska domov a dostal som šmyk. Auto spadlo do priekopy a otočilo sa na strechu. Stalo sa mi to asi pred dvoma hodinami a odvtedy ma bolia rebrá," opisuje. Röntgenové snímky ukázali, že rebrá nie sú zlomené, len narazené.
Letné športové súťaženie nemusí vždy skončiť víťazstvom. Svoje už o tom vie pán Gonczi, ktorý hral s kamarátmi futbal. Zo zápasu si odniesol boľavú trofej - podvrtnutý členok. "Nešľapol som zle, ale pribral som a nohy mi už nestačia," vraví so smiechom a sebakriticky. Röntgen neodhalil nič vážne. Lekár preto odporučil futbalistovi ľadové zábaly a elastický obväz.
Alkohol búra nielen zábrany, ale aj opatrnosť a telesnú koordináciu. Na podcenenie tejto úmery doplatil starší muž, ktorý do ambulancie prišiel s ranou v hlave. Bola taká hlboká, že mu bolo vidieť lebku. Len čo sa zjavil vo dverách, miestnosť zaplavil ťažký etanolový zápach. Zjavne sa mu na nohách stálo ťažko a neposlúchal ho ani jazyk. "Žena povedala, že musím prísť," vysvetľuje dôvod návštevy. Keby nie ženy, určite by sa nebol unúval dať si zašiť dieru v hlave...
Až zo Sniny poslali 6-ročné dievčatko s rodičmi. Laurika Sámrová spadla z bicykla a zlomila si ramennú kosť v lakti. "Neviem, prečo som spadla. Išla som po rovine. Bolí to. Teraz už menej, ale stále," vraví Laurika. Lekári ju budú operovať v noci. Kostičky uložia tak, ako majú byť a ruku zasadrujú.
Okolo 22. hodiny sa na úrazovku dostali dvaja mladí chlapci, ktorých zrazilo auto na Palárikovej ulici. Jeden z nehody vyviazol s ľahším zranením, druhého museli operovať. Niečo pred polnocou sa v ambulancii objavil 28-ročný chlapec, ktorý sa po hádke v rodine demonštratívne pokúsil o samovraždu a prerezal si žily na predlaktí. O tretej hodine ráno lekári ošetrili napadnutého a zbitého mladého chlapca. Hneď po ňom dvoch opilcov, jednému museli okamžite zašiť rozrezané šľachy na rukách. O piatej sa dotackal 20-ročný mladík s ranou na hlave a ruke, ku ktorým prišiel po prepadnutí na Dominikánskom námestí.
Ťahajú aj "dvadsaťštvorky"
Pre každé ročné obdobie sú charakteristické iné typy úrazov. V zime na traumačku prichádzajú ľudia väčšinou so zlomeninami, v lete je to inak. "S prvým ľadom ľudia okamžite padajú," vraví MUDr. Raši. "Keď zamrznú chodníky, vieme, že príde veľa pacientov. V jeden deň 10 aj 20 ľudí s ´čerstvými´ zlomeninami. V lete každý vŕta, reže, kosí, preto je viac rezných rán. Takisto je viac zlomených chrbtíc po skokoch do vody, pádov zo stromov alebo z lešenia. V lete ľudia viac športujú, preto je veľa úrazov spôsobených pádom z bicykla a pri korčuľovaní. Mnohokrát prídu ľudia z odreninami, ktoré voláme ´cestný lišaj´. Spadnú na štrkovej ceste a poranené miesto je celé čierne od štrku." Aby človeku s "cestným lišajom" po zahojení neostali na koži farebné zmeny, lekári musia miesto lokálne umŕtviť a zaryté kamienky v koži doslova kefkou vyšúchať.
Služba pohotovostného lekára začína v pracovný deň o 15.30 a končí o 7.30 ráno. Cez víkend sa ťahajú 24-hodinovky. Aj v čase našej reportáže boli lekári v práci od 7.30 a odvtedy mali veľmi málo možností na oddych. Pracovný deň takmer zakaždým začínajú operáciami. Je totiž potrebné zoperovať všetkých pacientov, ktorí sa na traumačku dostali v noci a ich stav neumožňoval lekárom zákrok ihneď. Dôvodov na to mohlo byť niekoľko - buď boli najedení, alebo nemali dobré výsledky predoperačného vyšetrenia. "Dnes ráno som s operáciami začal ja. 86-ročná žena si zlomila stehennú kosť," opisuje bežný deň traumatológa MUDr. Raši. "Kolega potom operoval zlomeninu predlaktia u 50-ročnej ženy. Ďalší kolega zase zlomeninu členka u 18-ročného dievčaťa, ktorá sa potkla o obrubník."
Na "úrazovke" sú v službe vždy štyria doktori. Dvaja sú ambulantní, jeden je v operačnej pohotovosti a ďalší má na starosti hospitalizovaných pacientov. "Lekár vačšinou neoperuje sám, vždy má aspoň jedného kolegu, ktorý asistuje," vysvetľuje MUDr. R. Raši. "Keďže stále je veľa operácii, musíme sa na operačných sálach striedať." Znamená to, že v ambulancii vyšetruje zo štyroch pohotovostných traumatológov väčšinou iba jeden. Podľa MUDr. R. Rašiho je tento počet kapacitne dostačujúci na bežné množstvo úrazov, ale pre prípad hromadných úrazov je pripravený mobilizačný plán.
Na otázku, prečo sa potom ľudia sťažujú, že musia aj dve hodiny čakať s úrazom a v bolestiach v čakárni, povedal: "Ľudia chodia v náporoch a keď v tom čase príde život ohrozujúci úraz, má prednosť. Väčšinou sa to stáva cez týždeň, keď k nám prichádzajú ľudia na kontrolu. Ale všetko urgentné ide bez čakania. Napríklad krvácajúce rany, zlomeniny. Aj naše sestričky sú už natoľko fundované, že vedia posúdiť závažnosť úrazu pacienta. Každý pacient si však myslí, že ten jeho úraz je najhorší." V budúcnosti by sa "úrazovka" mala reorganizovať. Rozdelí sa na časť urgentnú a časť, kde budú prichádzať ľudia na kontroly. Tým sa čas čakania na vyšetrenie podstatne zníži.
Presvedčili sme sa, že lekári na traumačke na ružiach ustlané nemajú. Pacienti sa im od rána hrnuli do ambulancie ako na bežiacom páse. Dokopy "obslúžili" 54 ľudí, čo je v ich ponímaní bežný priemer. Počas horúcich letných dní ich zvykne byť aj stovka. Táto služba bola o čosi náročnejšia, lebo lekári museli operovať až šiestich pacientov. A každá operácia trvala viac ako hodinu. Okrem toho vykonali približne desať ambulantných chirurgických zákrokov, keď zašívali rany na rukách, nohách a hlavách. Takmer každý pacient, ktorý prišiel po 21. hodine, bol v alkoholickom opojení...
Suma sumárum, lekári na traumačke musia podávať nielen psychické výkony hodné svojho vzdelania ale aj výkony fyzické. S trochou zveličenia sa dá povedať, že traumatológovia sú vlastne robotníci v bielych plášťoch. Operovať niekoľko hodín v stoji pod röntgenovým prístrojom a v ťažkom špeciálnom ochrannom "skafandri", na ktorom majú oblečené sterilné plášte, rukavice, čiapky a rúška, v naprostom sústredení a s milimetrovou presnosťou, je veru riadna fuška. Nečudo, že z operačky vychádzajú spotení od hlavy až po päty. Nuž, plniť Hippokratovu prísahu na "úrazovke" nie je len povolanie, ale aj poslanie...
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: V PONDELOK 21. 8.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
