Na rozjazdenie mu dobre poslúžil "traktor vo fraku"
Lekár futbalistov MFK Košice Ján Michalko má zásadu nevrážať do opráv, ale radšej kúpiť auto nové. A tak za tých 38 rokov, odkedy bol vlastníkom malej ružovej knižočky s titulom "vodičský preukaz", mal vraj áut asi 15. "Prvým bol Moskvič 408, už v roku 1968. Nie preto, že k nám v tom roku prišli Rusi, ale iba také som zohnal. Autá boli na poradovník, a ´moskviča´ som získal od priateľa, ktorý si ho kúpil, aby ho hneď predal. Volal som ho ´boľševik´ alebo ´traktor vo fraku´. Mal síce pekný dizajn, ale bol strašne ťažkopádny. Aspoň sme sa na ňom s manželkou rozjazdili."
Dva roky trápenia s "ruským súdruhom" bolo tak akurát. "Boľševik" potom putoval na dedinu do opatery istého družstevníka, ktorý bol s ním na poľných cestách-necestách nadmieru spokojný. "Biely Fiat 850 bol iná káva. Bol ako živá voda, a hlavne, nežral toľko ako moskvič." Ale ani on sa u Michalkovcov dlho neohrial. Z Tuzexu si privezli Renault 8. "Vynikajúce auto, tichučké, živé, na ceste perfektne sedelo, dvere sa dali zavrieť malíčkom. Pár rôčkov nám výborne slúžilo." Kým ho nevystriedali ďalšie - Renault 12, Fiat 128 Sport Coupé... "Tie vozy boli v Košiciach iba dva, ja som mal jahodovo červený, a Boby Pollák horčicový. Vozieval som v ňom staršiu dcéru na preteky a sústredenia. Bolo to rýchle, spoľahlivé a bezpečné auto."
Ale stále nie také, o akom Ján Michalko sníval. "Sen sa mi splnil, keď som si asi pred ôsmimi rokmi kúpil Volkswagen Golf 4. A mám ho dodnes. Má také vlastnosti, že ho musím doslova milovať. Je garážovaný, chodím s ním na pravidelné prehliadky. O auto sa treba starať ako o priateľa, vytvoriť mu komfort, ak chcem aby dobre slúžilo. Páči sa mi aj kontakt medzi predajcom, od ktorého som ho kúpil, a zákazníkom. Pravidelne mi volajú, ako som s ním spokojný, či niečo nepotrebujem." Na opateru majiteľa sa nemôže sťažovať ani druhé auto, na ktoré má momentálne papiere. "Lada Niva 4x4 je vynikajúca na zlé cesty, takže s ňou chodíme najmä na chatu. Je tiež garážovaná a odvádza nám dobré služby."
Autá už dávno nie sú iba mužskou parketou. "Moja pani je veľmi dobrý šofér, ba rozumie sa i do servisu. Je absolútny technický typ, rozumie sa aj do takých vecí, ktoré mne doteraz nie sú jasné. Musím s pokorou priznať, že je v tom lepšia." Obaja sú však za volantom rovnako spoľahliví a disciplinovaní. "Dodržiavam rýchlosť i všetky predpisy, nerobím to, čo nechcem aby mi robili druhí."
Aj preto sa J. Michalko pokutám počas kariéry vodiča úspešne vyhýbal. "V živote som nedostal ani jedinú. Policajti ma zastavili iba vtedy, keď chceli vidieť doklady a kontrolovali technický stav vozidla. Dobre ma poznali, veď som im chodil prednášať o úrazoch, ktoré vznikajú pri nehodách. Ale raz ma predsa trošku vyplašili. Vracal som sa od hotela Slovan po Hlavnej na Komenského, vtedy sa ešte tadiaľ dalo, keď ma zastavili. Preboha, čo som urobil, že ma idú pokutovať? A jeden vraví - súdruh plukovník, už je po 21. hodine, aj vy musíte mať na aute zapnuté svetlá..."
mat
Autor: V PONDELOK 21. 8.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
