zdrojov kraja, eurofondov a PPP projektov by na ich opravy a rekonštrukcie mohlo až do roku 2009 ísť až 1,1 miliardy korún, ktoré kraj získa z návratného úveru na 30 rokov. V pondelok o tom rozhodlo 40 z 51 prítomných poslancov zastupiteľstva KSK, ktorí schválili návrh predsedu KSK Zdenka Trebuľu (Smer), aby kraj akceptoval ponuku Európskej investičnej banky (EIB) a zobral si od nej úver až do výšky 1,4 miliardy. Poslanci počas vzrušenej diskusie, ktorá sa nie vždy pohybovala v konštruktívnej rovine, zároveň dali mandát županovi, aby s bankou ďalej rokoval o čo najvýhodnejších podmienkach financovania tejto pôžičky. Takisto ho splnomocnili, že v prípade akýchkoľvek výrazne zhoršených podmienok EIB oproti ich súčasnej ponuke, môže od zmluvy odstúpiť. Takýmto obrovským úverom chce kraj prioritne riešiť dopravnú infraštruktúru, keďže podľa analýzy Úradu KSK je zhruba tretina ich ciest v nevyhovujúcom až havarijnom stave. Zvyšné financie z úveru by sa potom použili na riešenie havarijných situácií v školách a kultúrnych pamiatkach, spolufinancovanie projektov z eurofondov a niečo by zostala ako rezerva pre nepredvídané opravy.
Takýto prístup pochválil poslanec Smeru P. Mutafov (Smer), ktorý takýto úverový počin prirovnal k exprimátorovi Košíc R. Schusterovi, ktorý sa aj za cenu obrovského zadlženia Košíc nebál zrekonštruovať Hlavnú ulicu. "Vtedy sa urobilo mnoho chýb, no niekto sa do toho musí pustiť. A zastupiteľstvo KSK teraz musí dohliadnuť, aby tie peniaze išli na dobré ciele."
Predseda KSK však v reakcii na to odmietol akékoľvek porovnávanie so "schusterovskými" časmi, ako aj s exprezidentom a zdôraznil, že sa na celú záležitosť musí pozerať z pohľadu toho, že 850 km ciest v kraji je v havarijnom, resp. nevyhovujúcom technickom stave. Peniaze z úveru spolu s financiami z PPP projektov a z vlastných zdrojov použité na rekonštrukciu zhruba 560 km ciest môžu kraju podľa župana výrazne pomôcť v oblasti regionálneho hospodárskeho rozvoja, ako aj pritiahnuť investorov.
Poslanci opozície chceli docieliť, aby sa rozhodnutie o prijatí úveru odsunulo dovtedy, pokiaľ nebude jasné, aké nenávratné prostriedky môže KSK získať z eurofondov. Expredseda KSK Rudolf Bauer (KDH) konštatoval, že v rokoch 2007 až 2013 by na Slovensko malo prísť trikrát viac financií ako doteraz a tie sa budú dať použiť aj na rekonštrukciu ciest.
Podľa L. Ivána z SMK je však zbytočné dovtedy čakať. "Niet o čom debatovať, keď je toľko ciest v havarijnom stave." Boris Farkašovský (Smer) obvinil opozíciu a médiá, že spolitizovali tento podľa neho odborný problém. "Celé je to o zodpovednosti," kontroval poslanec M. Užák (SDKÚ) s tým, že opozícia chce mať čo najkvalitnejšie cesty v kraji, ale na ich opravu sa musia v prvom rade hľadať "eurozdroje", a až potom by sa kraj mal sústreďovať na branie úverov. "Boh nás ochraňuj, aby to dopadlo ako za R. Schustera," zaželal si jeho stranícky kolega V. Novotný.
Ako jediný z diskutujúcich si potlesk prítomných vyslúžil Jozef Konkoly (nez., kandidoval za SDKÚ), ktorý príkladom priemyselného parku v "jeho" Kechneci dokumentoval, že aj za málo peňazí a bez veľkých úverov sa dá urobiť užitočná robota, ktorá pritiahne investorov.
R. Bauer navrhol doplniť uznesenie tak, aby sa na rekonštrukciu infraštruktúry všade tam, kde je to možné, využívali predovšetkým návratné zdroje z európskych fondov. Tento návrh neprešiel, keď ho podporilo len 18 z 52 prítomných poslancov. "Mrzí ma, že väčšina poslancov Smeru a SMK sa pri tomto hlasovaní zdržala. Väčšina rozumne uvažujúcich ľudí chce využiť nenávratné prostriedky, keď ich má možnosť získať, a až potom rieši možnosť získania iných zdrojov. Sme za to, aby sa riešili otázky zhodnocovania majetku a rekonštrukcií ciest a občianskej infraštruktúry. V tomto období, keď vláda prehodnocuje základný dokument a ide len o niekoľko týždňov, by však bolo zodpovednejšie a rozumnejšie chvíľku počkať a až na základe toho rokovať s bankou o konkrétnych podmienkach čerpania úveru. Nerozumiem dobre, prečo sa tak poslanci rozhodli. Za tie prostriedky, ktoré bude vracať ešte druhá generácia, sa síce urobia potrebné veci, avšak tieto prostriedky sme mohli využiť aj na niečo iné. V podstate sa za viac urobí menej," povedal nám.
Ako uviedol Z. Trebuľa, splátky istiny vychádzajú v priemere na 43 miliónov korún ročne, čo by KSK mal podľa názoru bankových analytikov zvládnuť bez problémov. My sme však počítali aj s úrokmi a vyšli nám rozdielne čísla. Ak by sa vyčerpal celý objem pôžičky a KSK by ju splatil za pôvodne plánovaných 30 rokov, tak podľa našich matematických prepočtov aj pri najnižšej možnej úrokovej miere 4 percentá a pravidelných ročných splátkach takmer 81 miliónov Sk (nižšie splátky by pri týchto podmienkach ani neboli možné) by kraj na úrokoch EIB zaplatil ďalšiu miliardu korún, teda dokopy okolo 2,4 miliardy Sk. Z. Trebuľa však tieto prepočty odmietol s tým, že v takom prípade by sa nikdy nič neurobilo. Ako zdôraznil, pri medziročnom náraste cien stavebných prác o 10-15 percent sa môže stať, že to, čo dnes stojí miliardu, bude za osem rokov stáť dvakrát toľko.
Podľa župana by sa tak v nasledujúcich rokoch malo oveľa dynamickejšie pristupovať k opravám a rekonštrukciám našich ciest. Zároveň sa viaczdrojovým financovaním bude dať dopracovať k stavu, že doprava v kraji bude bezpečnejšia a rýchlejšia. "Investori už nebudú musieť hovoriť, že sa tu už nevrátia, lebo tu sa dá cestovať len vrtuľníkom, keďže po ceste sa nedá prejsť. Peniaze chceme použiť predovšetkým na tie cesty, ktoré sa nedostanú do zásobníka projektov z nenávratných finančných zdrojov EÚ. Nie každá cesta v kraji totiž spĺňa kritériá, ktoré EÚ predpisuje na to, aby na jej opravu mohli byť použité jej zdroje. Každý úver spôsobuje záťaž, len ide o to, v ktorom období sa berie. Nepustili sme sa do hazardu. Netvrdím, že to nie je aj risk, ale tomuto kraju nehrozí, že by sme to nevedeli splácať. Nie som masochista, aby som potreboval adrenalín a mal tu dlhovú službu. Úver sa dá splatiť aj skôr, bude to záležať od našej finančnej kondície," uviedol Z. Trebuľa s tým, že lepšie cesty budú znamenať aj úsporu nákladov na ich údržbu po zime.
KSK nechce využiť až sedemročný odklad splácania dlhu
Zmluva o poskytnutí pôžičky má otvorený charakter, podpísaná by mala byť niekedy začiatkom novembra, prvé koruny, resp. eurá by do kraja mohli pritiecť v priebehu budúceho roka. Peniaze sa majú čerpať vo viacerých častiach, minimálne však po 100 mil. Sk alebo ekvivalent v eurách v závislosti od toho, v akom stave príprav budú jednotlivé projekty. Úroková sadzba pre príslušnú časť úveru bude osobitne stanovená pre každú jeho čiastku zvlášť k dátumu jeho čerpania. Finančná odborníčka KSK Marta Vajkunyová predpokladá, že KSK bude kvôli nižšej úrokovej sadzbe čerpať úver v eurách, pričom najlepší úrok by sa za súčasných podmienok na peňažnom trhu mohol pohybovať na úrovni 3,65 percenta. Kraj by zároveň na takejto alternatíve mohol získať aj v tom, že pri postupnom posilňovaní koruny voči euru by zaplatil menej nielen na úrokoch, ale aj istine dlhu. Proti avizovanému zvyšovaniu základnej úrokovej miery ECB, ktorá by mala za následok aj predraženie tohto úveru, sa KSK chce poistiť tzv. úrokovým swapom. Ten, veľmi zjednodušene povedané, dáva možnosť zmeniť úrokové záväzky s fixnou úrokovou sadzbou za pohyblivú sadzbu a naopak, pričom podobný postup už využívalo aj mesto Košice pri splácaní dlhu z čias R. Schustera. EIB ponúkla KSK splatnosť úveru až na 30 rokov, pričom maximálny odklad splatnosti je sedem rokov, čo však kraj podľa M. Vajkunyovej nevyužije a úver začne splácať skôr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
