košickej spaľovne komunálneho odpadu na zdravie obyvateľov žijúcich v jej okolí. Spolu s ním poskytli potrebný biologický materiál aj starostovia obcí Kokšov-Bakša, Geča a Valaliky a 59 ďalších obyvateľov každej zo spomínaných obcí.
"Požiadali sme šesťdesiat dobrovoľníkov zo štyroch obcí, aby nám poskytli jednorazovo vzorku krvi, moču a vlasov pre potreby nášho sledovania. Výsledky biologického materiálu porovnáme s výsledkami analýzy vzoriek z pôdy a ovzdušia, ktoré sme začali odoberať ešte vlani. Tie už máme skompletizované a pripravujeme ich vyhodnotenie. Biologický materiál následne analyzujeme do konca tohto roka a začiatkom budúceho roka budeme mať k dispozícii kompletné výsledky celého projektu," hovorí MUDr. Zuzana Dietzová z odboru hygieny životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach, ktorá vedie riešiteľský tím podieľajúci sa na realizácii výskumu.
Ako sme sa dozvedeli, spočíva vo vyhodnotení zaťaženia ovzdušia, pôdy a biologického materiálu obyvateľov emisiami. S odbermi vzoriek z pôdy a vzduchu v štyroch obciach v blízkosti spaľovne začali pracovníci RÚVZ ešte minulý rok. Realizovali sa počas všetkých ročných období, pričom sa robil v každej obci 24-hodinový monitoring kvality ovzdušia a odobralo sa po päť vzoriek ornej pôdy zo záhrad obyvateľov. Pri analýze sa pracovníci odboru hygieny životného prostredia zamerali na prítomnosť ťažkých kovov. V pôde zisťovali arzén, antimón, olovo, ortuť, kadmium, chróm a meď, vo vzduchu navyše oxidy síry, dusíka, uhlíka a polyaromatické uhľovodíky.
"Tieto rozbory už máme ukončené. Výsledky týkajúce sa stavu kvality ovzdušia vyzerajú celkom dobre, až na nadlimitnú prítomnosť kadmia a niklu v niektorých vzorkách. U ostatných kovov a polyaromatických uhľovodíkov sme nezistili významnú záťaž, čo súvisí pravdepodobne s vykonaním nápravných opatrení na spaľovni komunálneho odpadu v minulosti. Ich účinnosť si sami sledujú pravidelným monitorovaním emisií. Preto, zdá sa, spaľovňa už nie je takým zdrojom znečistenia životného prostredia, ako v minulosti. Horšie je na tom povrchová pôda v okolí, v ktorej sme zistili nadlimitné koncentrácie niektorých ťažkých kovov, najmä kadmia, chrómu a medi. Svedčí to o staršej záťaži - ťažké kovy sa ukladali v zemi celé roky. Navyše ich zdrojom nemusela byť iba spaľovňa," vysvetľuje Zuzana Dietzová.
Ťažké kovy vážne poškodzujú ľudské zdravie
Veľmi zaujímavé bude porovnať, ako je to u ľudí, či aj v ich organizmoch sa uložili ťažké kovy, alebo nie. Väčšina z ich má totiž kumulatívny účinok, pretože organizmus ich ukladá do rôznych orgánových systémov a ich vylučovanie z tela prebieha pomaly, mesiace až roky. Ukladajú sa vo svaloch, kostiach, zuboch, vlasoch a rôznych orgánoch, uložené ostávajú aj keď sa záťaž v životnom prostredí odstráni.
Pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva preto odoberali vzorky iba u ľudí, ktorí žijú minimálne desať rokov v obciach blízko spaľovne. Boli medzi nimi ženy, muži i deti, ich vek však musel takisto prevyšovať desať rokov. Dobrovoľníci za poskytnutie biologického materiálu nedostali žiadnu hmotnú odmenu, realizátori projektu im však na oplátku urobili bezplatne aspoň menšiu zdravotnú prehliadku spojenú s vyšetrením tlaku krvi, zistením telesnej hmotnosti a výšky, výpočtu percenta tuku v tele či zistenia hladiny cukru v krvi z kvapky krvi z prsta. Vo vzorkách ich vlasov, žilovej krvi a moču budú zisťovať prítomnosť a koncentrácie arzénu, antimónu, olova, ortute a kadmia.
Všetky ťažké kovy sú pre organizmus toxické, pričom každý sa podpisuje na zdraví iným spôsobom. Spôsobujú napríklad choroby krvotvorných, tráviacich a vylučovacích orgánov, kože, alebo poškodzujú intelekt. Karcinogénne účinky má arzén, ktorý môže vyvolať rakovinové bujnenie v niektorých častiach organizmu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
