dedičstva
Košice - Košický samosprávny kraj sa plánuje masívne zadĺžiť! Na program augustového zastupiteľstva KSK sa budúci pondelok dostane aj bod "Základné podmienky financovania infraštruktúry kraja v období do roku 2009". V ňom sa počíta, že si kraj pre oblasť cestnej infraštruktúry, na znižovanie energetickej náročnosti, opravy striech, zatepľovanie škôl a budov kultúrneho dedičstva zoberie úver do výšky 1,4 miliardy Sk, resp. ekvivalentu tejto sumy v eurách.
Predseda KSK a predkladateľ tohto návrhu Zdenko Trebuľa (Smer) už začal rokovania s Európskou investičnou bankou (EIB), ktorá by mohla tento úver poskytnúť. Keďže ide o finančné služby súvisiace s obstaraním finančných prostriedkov, na ich zabezpečenie sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní. V tomto prípade by sa postupovalo podľa medzinárodnej dohody medzi SR a EIB. KSK chce formou rokovacích konaní osloviť aj vybrané komerčné banky s požiadavkou o predloženie adekvátnej ponuky na tento spôsob financovania. Výsledok analýzy má byť použitý pri rokovaniach s EIB o ďalšom zlepšení obchodných podmienok pri tomto úvere.
"Podľa júnového rozhodutia zastupiteľstva máme mandát na rokovania o poskytnutí úveru. Už sme viackrát rokovali so zástupcami EIB, no zároveň si zisťujeme podmienky aj u komerčných bánk. Radi by sme dostali podobné podmienky, týkajúce sa splácania a úrokovej miery, ako má Prešovský samosprávny kraj. Ak to prejde zastupiteľstvom a získame výhodné podmienky, predpokladám, že dohodu by sme mohli podpísať niekedy koncom októbra alebo začiatkom novembra," povedal nám Z. Trebuľa.
KSK predpokladá, že vďaka tejto pôžičke zabezpečí v priebehu nasledujúcich rokov obnovu a výstavbu cestnej siete v celkovej dĺžke 560 km, pričom niečo by "kvaplo" aj na rekonštrukcie škôl a kultúrnych zariadení, resp. skvalitnenia vozového parku Správy ciest KSK. O úrokových sadzbách je zatiaľ predčasné hovoriť, v prešovskom "prípade" sa podľa našich prepočtov pohybujú na úrovni 5,4 percenta pre úver v korunách, resp. 3,65 percenta pri jeho čerpaní v eurách.
"Samozrejme, že chceme dosiahnuť čo najnižšiu úrokovú mieru, pričom úver by mal byť so splatnosťou okolo 20 rokov s odkladom na prvých sedem rokov. Ponuka EIB by pre nás bola výhodná aj v tom, že majú podstatne bližšiu väzbu na európske fondy, čím by sme z týchto peňazí mohli spolufinacovať aj úspešné projekty podané našimi inštitúciami. My predpokladáme objem pôžičky okolo 1,3 - 1,4 miliardy Sk. Jej súčasťou by boli aj peniaze na projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry, z ktorých by sme zaplatili napríklad aj súčasné rekonštrukcie ciest," tvrdí Z. Trebuľa.
Košický župan Z. Trebuľa je presvedčený, že ak si kraj zoberie takúto pôžičku, nemali by nastať žiadne problémy s jej splácaním. Riešenie vidí napríklad vo zvýšení príjmovej časti rozpočtu KSK. "Boli by sme schopní ju splácať z našich bežných príjmov. Predpokladám, že v nasledujúcom období porastú naše kompetencie a možno dostaneme aj nejaké daňové nástroje, aby sme dokázali nastaviť vyššiu príjmovú stránku rozpočtu. Riešením by v budúcnosti mohlo byť aj zvýšenie nášho podielu z dane z príjmov fyzických osôb, z ktorej teraz máme 23,5 percenta. Vláda však má ešte šesťpercentnú rezervu. Spolu s ďalšími predsedami samosprávnych krajov chceme docieliť, aby sa ten podiel zvýšil aspoň na 27 percent. To by pre nás v rozpočte znamenalo o takmer 500 miliónov korún vyššie príjmy," skonštatoval Z. Trebuľa a v tejto súvislosti nevylúčil ani zvýšenie dane z motorových vozidiel pre podnikateľov, ktorá je teraz najnižšia na Slovensku.
Expredseda KSK Bauer: Je to nerozumné a úplne zbytočné
(jsv)
Košice - Podľa bývalého župana a terajšieho poslanca zastupiteľstva za KDH Rudolfa Bauera je v súčasnosti nerozumné brať si nenávratnú finančnú pôžičku z EIB v takej obrovskej výške.
"Predpokladám, že KSK bude mať možnosť získať nenávratné peniaze zo štrukturálnych fondov, kde by mali byť prostriedky aj na financovanie opráv ciest druhej a tretej triedy. Preto je teraz úplne zbytočné čo i len uvažovať o poskytnutí návratnej pôžičky a zadĺžení sa. Stačí predsa počkať, už onedlho by mal byť schválený tzv. národný strategický referenčný rámec, čo je dokument, ktorý určuje spôsob, ako sa rozdelia peniaze z eurofondov. A teda, či medzi nimi budú prostriedky na občiansku a technickú infraštruktúru, či aj KSK bude môcť byť oprávnený žiadateľ o tieto financie," hovorí R. Bauer.
Expredseda KSK okrem týchto argumentov vidí aj ďalšie možné mínusy pre takéjoto podľa neho zbytočné zadlžovanie kraja. Celková suma 1,4 miliardy korún sa mu zdá byť značne nad pomery toho, čo si kraj môže dovoliť.
"Aj súčasné vedenie kraja dobre vie, aké skúsenosti s takými pôžičkami mali v meste Košice a na Furči a aj preto by som na ich mieste bol dosť opatrný. Zobrať si pôžičku je najmenej. Omnoho väčším problémom je však ju splatiť... A to, že sa doba splácania môže posunúť až o sedem rokov, nehrá až takú podstatnú úlohu, lebo raz sa tá pôžička bude musieť splatiť. Momentálne kraj spláca po 50 miliónov korún ročne za rekonštrukcie ciest, ktoré sa realizovali v uplynulom volebnom období. Už vtedy sme videli, že v takom napätom rozpočte, aký má KSK, nie je veľký priestor na splácanie dlhovej služby a toto bolo asi maximum, čo sa dalo zvládnuť, ak sme chceli zabezpečovať všetky funkcie, ktoré nám vyplývajú zo zákona. Nemyslím si, že by sme si v budúcnosti mohli dovoliť ročne splácať napríklad 100 miliónov Sk. Navyše KSK musí hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a preto takáto pôžička sa mi nezdá, žeby bola v súlade s rozumným a zodpovedným hospodárením," dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
