Starosta Myslavy Ing. Michal Müller najprv osedlal bicykel, potom motorku a až potom auto - Škodu 120 L
Na ceste nepatrí ku slimákom ani ku trhačom gúm
Prvým dopravným i prepravným prostriedkom starostu Myslavy Ing. Michala Müllera bol bicykel. Na ňom sa začínal zoznamovať so situáciou na cestách. V roku 1971 si potom spravil "emkové" vodičské oprávnenie, teda vodičák na malé motocykle. V tom istom roku si kúpil Jawu 50. Vtedy sa začali jeho pravé motoristické zážitky. Keďže s mamou začal stavať dom, mašinku využíval na presun pri obiehaní stavebnín a zháňaní materiálu na stavbu.
"Možno by som sa nemal priznať, no spomínanú motorku mám stále a aj teraz ju občas zoberiem prevetrať. I keď má mašinka 35 rokov, stále je vo výbornom stave," popýšil sa starosta Myslavy. Známi sa síce obzerali, čo to má za starý "bučor", ale potom Jawu obdivovali, pretože fakt dobre vyzerá. Navyše, získava aj na historickej hodnote, keďže sa pomaly dostáva do veku veteránov. "Snažím sa jej venovať, aby mi náhodou neodišla do motoristického neba. Asi to bude tým, že veciam niekedy rozumiem lepšie ako ľuďom. Ale to o mne radšej nepíšte, lebo niekto by s tým mohol aj súhlasiť," zažartoval si M. Müller.
O 10 rokov neskôr, teda v roku 1981, si urobil vodičské oprávnenie na motorové vozidlá a začal jazdiť na Škode 120 L. "V autoškole si ma učiteľ od prvej chvíle obľúbil. Posadil ma totiž za volant a povedal: zaraďte jednotku a pohnite sa. Keď som to urobil, učiteľ mi poblahoželal k citu v nohách pri stláčaní spojky a plynového pedálu." Dovtedy sa mu totiž nestalo, aby sa žiak pohol so zaradenou "trojkou". "Mne k tomu dopomohla práve Jawa, na ktorej človek musel pedále slušne ovládať, ak sa chcel vyšplhať do kopca."
Zatiaľ posledným vozidlom M. Müllera je Škoda Fabia, s ktorou je veľmi spokojný. I vďaka palubnému počítaču, ktorý v nej má, na diaľnici z Prešova do Košíc dosiahne slušnú priemernú spotrebu - 4,3 litra. Keby som sa mal zhodnotiť, povedal by som, že som zodpovedný vodič. Nerobím zo seba majstra sveta, netrhám gumy a nepreháňam to tam, kde sa rýchlo jazdiť nedá. Ale ani k slimákom nepatrím. Zatiaľ sa mi podarilo pokutu platiť dvakrát. V oboch prípadoch za rýchlosť."
O ich objektívnosti a výchovnom efekte by myslavský starosta dokázal polemizovať. Policajti sa totiž pozerajú len na to, akú rýchlosť v momente merania auto dosiahlo. Ale prečo to tak bolo, to ich už nezaujíma. Ako napríklad v Levoči, kde bola na istom úseku maximála štyridsiatka. "Jazdil som v pravom pruhu. V ľavom išlo iné vozidlo. V mojom pruhu bola prekážka, a ja, aby som ju obišiel a pritom neohrozil vľavo idúce vozidlo, pridal som rýchlosť, prešiel do ľavého pruhu a po obídení prekážky som sa vrátil do pravého pruhu." Vo chvíli obchádzania prekážky dosiahol však M. Müller väčšiu ako 40 km rýchlosť, namerali mu 53 km, čo ho stálo pár stovák.
Odvtedy si povedal, že už bude jazdiť len predpisovo. Nech si na neho ostatní šoféri hoci i prstom ukazujú, pokuty zbytočne platiť nemieni. Určite tiež bude dávať pozor a na to, že má stopercentne prednosť, sa nespoľahne ani vtedy, keď jazdí po hlavnej ceste.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
