vťdy sa však spolunažívanie staršej a mladšej generácie vydarí. Hromadia sa problémy a výsledkom sú konflikty. prípad, po ktorom sme siahli tentoraz, naznačuje, že niekedy neostane iba pri nich.
Keď sa Peter a Dáša brali, mali 23 a 19 rokov. On, skrachovaný vysokoškolák, pracoval ako údržbár v súkromnej firme a jeho mladá žena sa po pôrode starala o dcéru Kristínku. Už vyše roka bývali u Dášiných rodičov, kde mali v štvorizbovom byte vyhradenú izbu. Svokra nemala Petra rada. Jednak preto, že ich dcéru nebúchal na jar pred maturou a znemožnil jej študovať na vysokej škole a po druhé, že si po jej boku predstavovala manžela vyššieho postavenia. Dáša sa však Petra ani plodu v tele nemienila vzdať a tak musela pani Helena azda po prvý raz v živote ustúpiť. Preto, kde len mohla, dávala Petrovi najavo svoj odpor. Ani v jeden marcový večer to nebolo inak...
"Mamka prišla okolo ôsmej do izby a zavolala ma pozerať televízor," opísala Dáša sled udalostí. "Nechcela som, lebo už sme ležali s Petrom v posteli a rozprávali sa. Mamka však naliehala, tak som šla." Peter nebol nadšený a vyčítal Dáši, že dala matke prednosť pred ním. A opäť poukázal na to, že im svokra vstupuje do izby bez zaklopania. Pritom by mohla predpokladať, že si nečítajú knižku... "Keď som prišla do obývačky, mamka mi vyčítala, že som si Petra vzala. Vraj málo zarába, je nevychovaný a nezdraví ju tak, ako by mal z vďačnosti, že u nás môže bývať." Hoci mala Dáša mamu rada, postavila sa na Petrovu obranu. Obhajovala ho, že je unavený a mrzutý z toho, že nebývajú sami. Reakcia matky sa dala čakať. "Vraj by bola najradšej, keby som sa rozviedla a našla si lepšieho muža..."
Dva-tri týždne trval v byte výnimočný stav. Peter i svokra sa ingnorovali, Dáša robila sprostredkovateľa a jej otec v duchu papučovej drezúry, v ktorej žil vyše 25 rokov, radšej do ničoho nepchal nos. Zlom nastal začiatkom apríla, keď sa v jedno popoludnie vrátil Peter domov veľmi uťahaný. Neuvedomiac si, že svokra čaká na každý jeho chybný krok, vošiel v mokrých topánkach až do predsiene. Zvykom však bolo nechávať ich vyschnúť pred dverami. Samozrejme, so svokrou sa pohádal a výsledkom bolo, že si zbalil veci a odišiel. Aj u svojich rodičov si vypočul svoje. Mama mu vyčítala, že si vzal takú fiflenu a hoci jej vysvetľoval, že Dáša je normálna, ale dusno robí jej matka, nepresvedčil ju.
"Peter mi o tri dni volal, že zohnal nejakú garsónku a len čo ju dá dohromady, o týždeň sa môžeme sťahovať," pokračovala Dáša. "Keď som zložila slúchadlo, vyšlo najavo, že mama počúvala pri druhom aparáte. Vykričala sa na mňa, že nikam nepôjdem a keď sa Peter ukáže, vyhodí ho. Od tej chvíle som sa bála, že až manžel príde, budem mu musieť povedať, že nikam nepôjdem." Dáša sa na tento okamih pripravovala zbytočne. Keď Peter prišiel, bola práve s malou na prechádzke.
"Po zazvonení sa spoza dverí ozval svokrin hlas. Predstavil som sa, ona otvorila a hneď sa na mňa oborila, aby som sa pakoval preč," čítal sudca Petrovu výpoveď z prípravného konania, lebo na súde vypovedať odmietol. Iba sedel, s tvárou v dlaniach. "Napriek zlosti som jej odvrkol, že tu neostávam, iba som prišiel pre Dášu s Kristínkou." To údajne svokru napajedilo. Petra počastovala nadávkami a medzi riadkami sa dalo vyrozumieť, že dcéra s vnučkou odídu z tohto bytu iba cez jej mŕtvolu.
Po týchto slovách sa vraj chystala zabuchnúť dvere, no podcenila zaťov postreh. Strčil do dverí nohu a po krátkom pretláčaní sa dostal do bytu. "Vytušil som, že Dáša s malou nie sú doma. Bál som sa, že ich svokra niekam ukryla a drží nasilu. Vrieskala po mne, že som primitív a ja na ňu, kde je Dáša s malou. Bol som veľmi rozčúlený a asi som sa prestal ovládať. Od zlosti, že mi to nechce prezradiť, som svokru chytil za krk a začal ňou lomcovať. Neuvedomoval som si, ako silno ju držím. Bolo to také spontánne. Ako som ňou triasol a pritláčal ju o stenu, stále som kričal ´kde sú, kde sú´... Ona iba krútila hlavou." V tom návale hnevu si Peter údajne nevšimol, že svokre "vyliezajú oči z jamiek", do tváre sa jej tlačí červeň a že sa pri tom lomcovaní zachvela v predsmrtnom krči. "Odrazu som ju prestal tuho držať a ona sa mi zviezla k nohám. Až vtedy som si uvedomil, že som to asi prehnal..."
Keď ho Dáša našla, sedel vedľa mŕtvoly a plakal. Okamžite vraj pochopila, čo sa stalo a keď sa jej nepodarilo mamu prebrať, začala manžela biť. Vôbec sa nebránil a bez odporu prijímal každý úder. Až keď sa rozplakala Kristínka v kočiari, jej matka zavolala sanitku a policajtov. Peter sa dal odviesť bez reptania a ešte v ten deň sa k činu priznal. Za ublíženie na zdraví s následkom smrti dostal 7 rokov v II. NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
