Duchovné piesne v sanskrite majú svoj pôvod
v Indii. Netreba ich analyzovať, iba prežívať
Zmysel badžanov je vo chvení,
ktoré s nami putuje do výšok
Kôpka topánok pred dverami napovedá, že dovnútra sa vstupuje naboso. V miestnosti je ticho, akoby ono práve tu malo stále bývanie. Po chvíli si všetci sadneme do lotosového sedu, viečka sa akosi samovoľne priklopia a zrazu je tu jemné, klesajúcim tónom znejúce ÓM... mmm... Po troch Óm, ktoré človeka naplní ešte hlbším pokojom a zo desiatku účastníkov vyladí približne do tej istej roviny, miestnosť rozozvučia tóny piesní. Také piesne sa nespievajú na pódiách, ani v kluboch, ba ani na náboženských púťach. Tomu, čo sa tu spieva, sa hovorí badžany. Jednoduchá, tiahla melódia, ktorá ako by sa stále opakovala, text nech sa už človek sústredí akokoľvek, sa nedá dešifrovať. Porozumieť mu môžeme iba svojim vnútrom. Netreba ho analyzovať, jeho zmysel je skrytý nie tak v slovách, ako vo chvení, ktoré sa rozosieva vôkol a putuje do výšok, kde sa pripája k niečomu, čo sa mu podobá.
Skupinka ľudí spieva badžany spamäti, niektorí si pomáhajú malou knižôčkou. Nezrozumiteľným jazykom je sanskrit, ktorý sa už ani vo svojej domovine v Indii nepoužíva a ak, tak iba veľmi vzácne. Nech sa však staré indické sanskritské texty preložia do akéhokoľvek jazyka, nikdy nemôžu vydať tú silu a nedokážu hlbšie prebudiť vnútorné svedectvo tak, ako badžany v origináli. V knižôčke má každý badžan svoj český preklad, ktorý jasne napovedá o obsahu, lebo každý logicky uvažujúci človek chce vedieť, o čom tie slová sú. Avšak spev badžanu v inom ako sanskritskom jazyku už nemá to vyžarovanie, stráca na svojich hodnotách, ktoré sa slovami ťažko vysvetľujú.
Podobne ťažko formuluje svoju pravidelnú prítomnosť na týchto stretnutiach Rudo, ktorý sem chodí z Michaloviec. Hovorí o priateľoch, ktorých tu našiel, o regenerovaní tela aj duše, ale nakoniec ticho skončí: "To treba zažiť." Dobre viem, aké ťažké je popísať vnútorný zážitkový svet, pozemské slová na to často nestačia. A nech by povedal čokoľvek, nedokáže celkom zreteľne vyjadriť to, čo počas meditačného spevu precíti. Keď sa všetci v rituálnom predklone z lotosového sedu hrudníkom takmer dotknú zeme, Rudo takto zostane dlhšie ako ostatní. Je v dotyku so silou, ktorá k nemu prúdi a napĺňa ho. Plný pokory voči životu takému, aký on sám žije, sa zodvihne s privretými očami a po chvíli precitne.
Na satsangu sa hľadá pravda
Týmto stretnutiam sa hovorí satsang. Obsah tohto výrazu sa dá priblížiť iba opisom: Je to zhromaždenie ľudí, ktorí majú rovnaký zámer hľadania pravdy. Spev badžanov dopĺňa gitara, jemný úder do bubna, harmónium a kovové hrkálky. Pri hre na harmónium má Darina iba jemne privreté oči. Dobre zvláda husle, flautu, má základy aj z klávesových nástrojov, ale aby pomohla s oživením badžanov, ktoré zároveň spieva, cvičievala dlhé hodiny "Je to práca na celý život," vyznáva sa. "Cítim to ako svoje poslanie. Je to moja karma, hoci po piatich rokoch som ešte stále iba na začiatku," uvažuje nahlas.
Malé klávesové harmónium považuje Rudo za ten najlepší nástroj. "Nepotrebuje napojenie na elektrinu, je to staršia klasická technika, v ktorej niet ničoho, čo by rušilo. Keď prídem z práce domov a zahrám si, uvoľním sa," priznáva svoj vzťah k nástroju, s ktorým sa stretol iba v súvislosti s badžanmi a k vôli nim sa naň naučil aj hrať. Stano Kolibár, ktorý ma uchvátil svojim širokým repertoárom a zanietenosťou v interpretácii ešte pred pár rokmi v nemeckom Limburgu, má vo vzťahu k Rudovi zaujímavé postrehy: "Keď som Ruda počúval, moje fyzické ucho mi vravelo aké sú tam chyby, že je tam pomýlený rytmus, že to nie je veľmi čisté... Ale moje vnútorné ucho vnímalo tú tryskajúcu energiu, ktorá žiarila do priestoru."
Janka našla svoje doma
Janka v žltom tričku je zo všetkých najstaršia. Chodí sem už dlho a vôbec jej neprekáža, že by jej väčšina mohla hovoriť mama. Už pred rokmi som zostala stáť v nemom úžase, keď som ju počula spievať sanskritské verše celkom spamäti. Stála som na začiatku jej duchovnej cesty, keď sa tápajúc chytala tu jedného, tu druhého brehu. Jej vyznanie má jednoznačné kontúry: "Všeličo som už prežila. Krásne dovolenky, parádu, zábavy, všelijakú spoločnosť, nič ma neuspokojovalo. Nič. Prišla som tu, medzi týchto ľudí a som si povedala - to je ono čo som hľadala, ja som doma!" Až teraz sa od nej dozviem, že keď prvý raz počula badžany, jeden z refrénov jej neustále hral v hlave, nedokázala ho vypnúť. A tak sa na ňu celkom prirodzene a samozrejme nalepili slová aj melódie, ako pri často opakovanej ľudovej piesni.
Satsang je súčasťou spoločnosti Joga v dennom živote a pobočku v Košiciach vedie Alena Hlinková. Spoločnosť má strediská aj žiakov po celom svete, pričom tým najhlavnejším, ktorý cestuje z jedného miesta na druhé a svojou silou podporuje ostatných je Jeho Svätosť Mahámandaléšvar Paramhans Svámi Mahéšvaránanda, ktorému v bežnej komunikácii hovoria Svámidži.
"Spievať v sanskrite nie je také ťažké, keď sa človek otvorí a precíti to. Potom sa to ľahko pamätá. Nikdy som texty nememorovala, samo to prišlo," priznáva Alena. Sem sa dostala pred štyrmi rokmi, keď prežila ťažkú životnú situáciu a prehodnotila každý svoj dovtedajší krok. "Ja rada spievam," pokračuje v načatej myšlienke, "ale viackrát sa mi stalo, že príde badžan, ktorý ma vyslovene umlčí. Prestanem a on vibruje v mojom vnútri."
Z badžanov počul spievať dušu
Z Humenného sem raz do týždňa príde aj Ľudovít. "Už som bol vysoko, hlboko, ďaleko a nemal som potom nič... Som odhodlaný dať tomuto všetko. Ostatné je zanedbateľné, toto je pre mňa to pravé. Verím tomu!" Hovorí s presvedčením a zaujatosťou, nedá sa o tom pochybovať.
"Dušu" celého tohto spoločenstva sme ponechali na záver. Janko Eliáš bol ten, ktorý to v Košiciach začal a priťahuje ďalších. Za mlada hrával v kapele, prekúsal sa cez niekoľko hudobných smerov, ale keď na jogovom sústredení v Kopřivnici, ešte v roku 1992 počul spievať badžany, cítil z nich spievať dušu. Ktosi mu strčil do rúk starú gitaru a že sadaj a hraj a bolo to! Jednoduchosť akordov s hĺbkou výrazu sa ho natoľko dotkli, že sa od tejto cesty už neodklonil. Tiež je žiakom Svámidžiho a v tejto komunitnej atmosfére pomáha aj iným ísť tou cestou, ktorú si spolu s ním vybrali.
Celý život sa musel očisťovať od čiernej mágie
Milarepa a osvietený starec
Do histórie Tibetu, ktorý svojim duchovným potenciálom doteraz vzrušuje mnohých ľudí, patrí aj osobnosť Milarepu. Knižne vo forme románu ho spracoval známy český jogín Eduard Tomáš.
Jetsun Milarepa sa narodil v roku 1040. Ešte v jeho detskom veku mu zomrel otec, takže ho zverili do opatery strýkovi a tete, kde bol vystavený hroznému utrpeniu. Neskôr ho matka poslala študovať čiernu mágiu, ktorú zvládol bravúrne a pomocou nej odstránil osobných nepriateľov jeho matky. Pri stretnutí s učiteľom Marpom pochopil, že takto nemôže kráčať ďalej, a tak na ceste svojej očisty prešiel mnohými ťažkými skúškami, ktoré trpezlivo znášal a učil sa na nich. Až na tejto ceste pochopil, v čom je jeho sila a dokázal ju aj využiť v prospech ľudí. Neskôr putoval Tibetom a šíril učenie, ktoré sa mu stalo vlastným. Už počas života sa mu podarilo dosiahnuť zjednotenie s Najvyšším.
Jedna z legiend hovorí toto: Milarepa hľadal osvietenie všade, ale nikde ho nemohol nájsť. Až jedného dňa uvidel po horskom chodníku kráčať starého muža, ako nesie na pleciach ťažký batoh. Milarepa okamžite vedel, že tento starý muž pozná tajomstvo, ktoré on toľké roky bezútešne hľadá. "Starče, povedz mi, prosím, to čo vieš. Čo je to osvietenie?" Oslovil ho Milarepa.
Starý muž sa na neho s úsmevom pozrel, potom zložil svoj ťažký náklad z pliec a vystrel sa.
"Áno, vidím!" zvolal Milarepa. "Moja nekonečná vďaka. Ale dovoľ, prosím, ešte jednu otázku. Čo prichádza po osvietení?"
Aj tentokrát sa starý muž zasmial, sklonil sa a opäť zodvihol svoj ťažký batoh. Uložil si ho na plecia, ohol sa pod jeho váhou a pokračoval vo svojej ceste.
Čo hovorí astrohoroskop o zemskom znamení Panny
Iba Panna môže zjesť slona. Ako?
Raz za čas si z neho kúsok zoberie
Panna dokonalý (24. 8. - 23. 9.)
Životné heslo: Ja ti to spočítam.
Ako ho spoznáte: Podľa krásnych jasných očí, dievčenského či chlapčenského pôvabu, jemných, vybraných spôsobov a kritického pohľadu. Panny nebývajú oslnivé krásavice či krásavci, ale vždy je v nich niečo príťažlivé a očarujúce. Rozhodne ich nestretnete v oranžových alebo červených elastických šatách s hlbokým výstrihom, či v pruhovanej košeli. Panna dáva prednosť jednoduchému oblečeniu bez nápadných ozdôb.
Charakter: Je to symbol znamenia neskorého leta a vypovedá o čistote zožatej pôdy, preto ho charakterizuje postava dievčaťa so snopom klasov. Je to skôr materialisticky založené znamenie, ktoré nestráca čas zbytočným snívaním. Panny sú perfekcionisti. Túžia po sebavyjadrení rovnako ako Lev, ibaže od neho sa líšia skromnosťou, dôkladnosťou a zdržanlivosťou.Toto zemské znamenie v širšom zmysle znamená sebaanalýzu, sebadisciplínu, úzkostlivú presnosť, kritičnosť a uzavretosť. Ľudia tohto znamenia sú praktickí, usilovní a inteligentní. Stoja nohami pevne na zemi, pričom majú zmysel pre poriadok či súlad. Panny majú silne vyvinutý rozum s analytickými schopnosťami a vynaliezavého ducha, vďaka čomu môžu riešiť zložité úlohy. Sú konzervatívni vo výdajoch, nikdy neutrácajú viac, ako musia. Neznášajú vulgárnosť, lenivosť, prehnaný sentiment a neporiadok.
Čo milujú: Kritizovať iných.
Čo neznášajú: Neporiadok.
Ako pracujú: Panny dobre vedia, že vec sa môže podariť iba vtedy, keď sa začne od malých detailov. Len Panna "môže zjesť slona". Ako? Raz za čas si zoberie kúsok. Panna je výkonná, organizačne zdatná, spoľahlivá, pre každú firmu je prínosom. Dokonca ani neočakáva, že sa jej niečo prepečie len preto, že pracuje dvakrát rýchlejšie ako iní. To nie je jej štýl. Panny sa dostávajú na vrchol, lebo sú praktické, zodpovedné a hlavne realistické.
Vzorový hrdina: Popoluška.
Zvláštne znamenie: Pozorovací talent.
Dobrá rada pre Panny: Buďte k iným zhovievavé a aspoň raz do roka ich potešte.
Dobrá rada pre ostatných: Neberte Panny smrteľne vážne, aj ony sa niekedy mýlia.
Sanskrit má svoje vibrácie,
ale aj nekonečné tajomstvá
Klasický sanskrit sa používa už 2500 rokov až dodnes, pričom jeho živá, hovorová reč je aj v Indii, kolíske svojho vzniku, ojedinelá. Jeden z historických prameňov hovorí, že praindickú kultúru založilo sedem egyptských svätých rišiov, ktorí údajne vytvorili aj posvätný jazyk sanskrit a priniesli védy do Indie. Védy boli a sú svätým písmom hinduizmu. Jazykom véd je sanskrit. Niektorí mu hovoria, že je umelo vyzvorený, lebo sa zreteľne odlišuje od indickej hovorovej reči.
To, či bola prajazykom hebrejčina alebo sanskrit ponecháme na riešenie vedcom, pričom vieme, že zo sanskritu, ktorý sa doteraz považuje za posvätný, neskôr vznikali aj novoindické a indoeurópske jazyky. Do tejto skupiny patrí aj slovenčina a sú jedinci, ktorí tvrdia, že k sanskritu má zo všetkých jazykov najbližšie.
Slnko dalo Levom najkrajšie bylinky
Harmanček, slnečnica, divý mak
U Leva je najcitlivejším orgánom srdce, ale môže ho trápiť aj reumatizmus, očné choroby a chrbtica a tiež hemoroidy. Žiarivé slnko dalo Levom tie najkrajšie bylinky: harmanček, slnečnicu, divý mak, kalinu, ľubovník, nevädzu, nechtík, divú ružu, šafran a iné. Celkom ich je 47, toľko nemá ani jedno znamenie zvieratníka. Napríklad pri chorobách dýchacích ciest Levom pomáhajú plody kaliny zmiešané s medom. Rovnako úcinné sú slnečnicové semienka. Keď ich posypeme cukrom a necháme stáť, získame sirup, ktorý podávame s čajom. Na hemoroidy je vhodná nastrúhaná mrkva, a to zvonka i zvnútra.
Stranu pripravila: Malva POKORNÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
