Vode vyhovuje valčík alebo polka. Na rock´ and roll by nestačila...
Hrajúca fontána pred Štátnym divadlom je atrakciou lákajúcou turistov, i malých a veľkých Košičanov. Niektorí dokážu aj hodinu pozorovať, ako fontána strieka vodu podľa tónov hudby, čo práve znejú. Viete však, kto bol "otcom myšlienky" postaviť hrajúcu fontánu, kedy sa začala stavať a odkiaľ pochádzali jej autori? Koľko stojí ročná prevádzka i aké vysoké sú náklady na údržbu?
Od Ing. arch. Martina Jerguša a PhDr. Jozefa Kraveca z Útvaru hlavného architekta (ÚHA) sme sa dozvedeli, že v roku 1996, keď bol parčík pred Štátnym divadlom
rekultitovaný, modernizácia sa dotkla aj fontány, ktorá tam fungovala. "Autorom projektu úprav bol architekt Juraj Koban. Fontána sa mala zmeniť tak, aby tvorila akýsi ústredný pás a prepájala parčík s divadlom. Tento nápad sa odráža v dlažbe i celkovom dizajne povrchu fontány a bazénu," uviedol M. Jerguš. Spomínaný dlažbový pás začína pri schodoch divadla, potom sa ponorí do vody a za fontánou z nej znovu vystupuje. Pri renovácii fontány sa myslelo i na to, aby spĺňala estetické hľadisko aj v čase, keď je mimo prevádzky.
"Pri renovácii parku pri rekonštrukcii Hlavnej ulice mu boli prinavrátené niektoré historické rysy," podčiarkol J. Kravec. "Je tam oplotenie, ktoré naznačuje pôvodné hranice parku. Okolo fontány je najmä v lete veľmi živo." Dokončením prebiehajúcich prác na rekonštrukcii povrchov medzi dómom a parčíkom sa zlepší pešie prepojenie zelene a plochy pred Urbanovou vežou.
Takže toto prostredie by podľa ÚHA malo byť v blízkej budúcnosti ešte krajšie a verme, že i ešte viac navštevované.
Na mieste dnešnej hrajúcej fontány bola do roku 1985 klasická parková fontána. A hlavne bazénové teleso postavené za čias prvej ČR, ktoré slúžilo ako požiarna nádrž. O tom, že mesto vodnú nádrž potrebuje, sa vrchnosť presvedčila najmä počas požiaru divadla v roku 1884.
"Prvá väčšia úprava parku sa začala v roku 1985. Niekedy vtedy sa v hlave vtedajšieho primátora Rudolfa Schustera zrodil nápad zmeniť obyčajnú fontánu na hrajúcu. Podobnú videl vo Vladimíre pri Moskve a zapáčila sa mu," vrátil sa v spomínaní o vyše 20 rokov dozadu riaditeľ SMsZ Ing. František Tampl. Na vianočné sviatky prišli na primátorovo pozvanie do Košíc dvaja inžinieri z Vladimíra. "Medzi Vianocami a novoročnými sviatkami sa vo vtedajších VSŽ vyrábala technológia fontány, aby sa na prvý pracovný deň nového roku za pomoci cisterien v našom areáli odskúšala. Zima bola tuhá, všetko okolo praskalo, len oduševnenie nie. V lete roku 1986 hrajúca fontána naplno v parku začala fungovať."
A bez problémov vydržala vyhrávať a striekať vodu 10 rokov. Potom ju technologické zariadenie predsa len zradilo, a musela "pod skalpel." Tí istí ľudia z VSŽ sa začiatkom marca 1996 pustili do rekonštrukcie, a už v máji, na Deň mesta Košice, voda striekala a fontána hrala." Rekonštrukcia stála cca 10 miliónov Sk. Technológia, ktorá tam bola namontovaná, je podstatne modernejšia, funkčnejšia a fontána lepšie reaguje na zvuky hudby.
V telese bazéna, do ktorého sa teraz voda čerpá zo studne, no v minulosti ju muselo naviezť 22 cisterien, pričom v jednej bolo 9 m3 vody, je namontovaných 25 čerpadiel nemeckej výroby. Najlepšie vyhovovali dynamickým podmienkam živej fontány, ktorá je riadená počítačom.
Do 16. hodiny funguje fontána bez obsluhy, potom až do 22. hodiny s obsluhou. Striedavo ju zabezpečujú Rudolf Grendel, Jaroslav Jurčík a menovec Ivan Jurčík, ktorí dokážu urobiť i také "čary", že výšku vody alebo jej intenzitu podľa situácie zregulujú. "Stredné trysky vedia vyniesť vodu až do 19-metrovej výšky, okrajové do 7-8 metrov. Ak pribehne ku ktorejkoľvek tryske dieťa a voda pred ním zrazu ustúpi a neostrieka ho, neurobil to žiaden senzor, len naša ruka," popýšil sa R. Grendel.
Niektorí, hlavne puberťáci, však chcú byť ostriekaní. Dosť často do vody lezú turisti, najmä Poliaci a Nemci. A sem-tam i naši podnapití. "Jeden z nich sa na tryskách aj zranil. Ruskí fanúšikovia futbalu, bolo to, keď sa u nás hral nejaký medzištátny zápas, zase prešli pešo celou fontánou. Vtedy sa tiež jeden z nich poranil. My sa však do podobného konania nemôžeme starať. Je to vec Mestskej polície," doplnil kolegu J. Jurčík.
Počítač riadi fungovanie fontány i púšťanie hudby. Na to, aby voda vysoko striekala, potrebuje výraznú melódiu, napríklad zvuk píšťal, varhan alebo saxofónu. Čo sa týka tempa, fontáne vyhovujú valčík, polka alebo dychovka. Na veľmi rýchlu pesničku, napríklad rock´ and roll, by nestačila. Podobne jej pri striekaní problémy trošku robia pesničky s textom, radšej má len melódiu.
"V súčasnom repertoári je asi 230 pesničiek zaradených do viacerých žánrov, z ktorých počítač vyberá, kedy ktorú pustí. Je pritom ´múdry´. Nepúšťa ich za sebou, ale strieda ich a trebárs tá, čo dnes odznela, sa najskôr znovu ozve pozajtra. Jedna pesnička trvá približne 3 minúty." Kedysi, ako spomenul R. Grendel, keď bol pesničkový výber menší, našli sa takí, čo priniesli vlastné cédečko, nech im fontána zahrá a voda strieka podľa ich obľúbenej melódie. Reagovala aj na hudbu púšťanú z kazeťáku.
"Keďže v strednom kruhu voda strieka smerom von a ostatok vieme stiahnuť, kto tam vojde, vôbec nemusí byť ostriekaný." Podľa J. Jurčíka regulujú fontánu hlavne pri svadobčanoch, ktorí sa tu radi fotia. Viackrát sa stalo, že sem došli kvôli fotke až z Rožňavy, Revúcej či Spišskej Novej Vsi. Takže by nebolo fér nechať ich "zmoknúť."
Steny bazéna sú pôvodné, ešte od výstavby požiarnej nádrže, a stále zachované. Ostatná technológia je z nerezu, obloženie z mramoru. Voda vystrekuje z viac ako 3000 trysiek. Občas sa predtým stalo, že sa ich zopár zrazu stratilo. S veľkou pravdepodobnosťou by sa našli v niektorej výkupni surovín. Prihodí sa aj to, že niektorí obdivovatelia fontány "náhodou" do nej vhodia igelitové vrecúško, tašku či poháre z umelej hmoty. Potom sa tryska zanesie a musí sa ručne vyčistiť, lebo vo fontáne chýbajú filtračné koše. To je jeden z negatívnych momentov.
"Druhým sú svietidlá. Keďže sú ľahké, z tenkého kovu, občas sa aj len padajúcou vodou poškodia. Svietidlá sú v štyroch farbách - modrá, červená, zelená, žltá a plus biela." Tá by však podľa R. Grendela nemusela byť, pretože zbytočne prekrýva farebné svietidlá. Počítač z hudby preberá frekvencie a rozkladá ich na frekvenčné spektrum. Z neho potom riadi jednotlivé okruhy svetiel i čerpadiel. Ak napríklad idú basy, vodu vytláčajú stredné trysky a rozsvietia sa červené svietidlá.
Výrobca čerpadiel podľa Ing. Tampla doporučuje robiť na ňom prehliadky každý rok. "My sme od rekonštrukcie urobili na fontáne dve, viac nie, finančne sú dosť náročné. Jedna stojí okolo 600-tisíc Sk. Na budúci rok však budeme musieť fontánu podrobiť prehliadke, veď od rekonštrukcie sa začne jedenásty rok jej fungovania." Košická hrajúca fontána je podľa Ing. Tampla unikát. "Podobnú, odkukanú od nás, majú v Prahe. Tam je však trochu iný princíp i možnosť obdivovať ju. V Prahe majú postavený malý amfiteáter a za koncert hudby, svetiel a vody sa vyberá vstupné. Neviem, či aj dnes funguje, ja som ju naposledy videl v roku 1997, keď som tam bol na malú špionáž..."
Vedľa fontány je v parku zvonkohra. Napojená je na strojovňu fontány a nastavená na svetový čas. S minútou pozadu, aby sa nestretla s odbíjaním hodín na dóme. Vždy na celú sa fontána zastaví a rozozvučí sa zvonkohra, ktorú tvorí 22 zvonov. "Princíp fungovania je jednoduchý, keď cievka dostane impulz, lanko, ktoré je na každom zo zvonov, potiahne srdce zvona a ten sa rozzvoní. Spomínaná technológia však nepatrí k najlepším, dosť reaguje na vplyvy počasia, vietor, mráz, dážď. Potom sa stane, že hra je falošná až uši trhá. Vtedy k nej treba utekať a chybu napraviť."
Minulý rok zavolali až autora ozvučenia z Olomouca, aby bola zvonkohra opravená. Nedopatrením však tí, čo ju opravovali, niečo prehodili, a tak dva tóny zneli opačne. "Darmo naši chodili a hľadali, kde je chyba. Sami si neporadili. Hudobný odborník, s ktorým od začiatku existencie fontány spolupracujeme, sa dosť zapotil, kým zistil, prečo zneli falošné tóny. Tento nedostatok je už odstránený, no vplyvy počasia ostali, takže niekedy zvonkohra i teraz zadrhne a hudobne nadaným trhne ušami," priznal riaditeľ SMsZ Ing. František Tampl.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Podujatia KKL pokračujú
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
