pri prvých prejavoch alergie vyhľadať odborníkov
Kto reaguje na peľ brezy,
zje jablko a "vysype sa"
Problémy alergikov pretrvávajú prakticky celý rok. Najviac od jari do jesene. Alergie sa môžu prejaviť kýchaním, bolesťami hlavy, štípaním očí, svrbením uší i nepríjemnými fľakmi a pupencami na koži. Vyvolať ich môže od slnečných lúčov počnúc peľom rastlín končiac veľa faktorov. Viac sme sa o alergiách porozprávali s primárkou oddelenia klinickej imunológie a alergológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura MUDr. Janou Kiseľovou.
"Alergik môže mať problémy celý rok alebo len v niektorom ročnom období. Závisí to od toho, na aký alergén reaguje. Roztoče, nachádzajúce sa v prachu, spôsobujú problémy celý rok. Pele a plesne v určitom ročnom období," rozhovorila sa primárka (na snímke pri vyšetrení pacientky). U peľových alergií rozoznávame tri rozhodujúce obdobia. Čas kvitnutia stromov, ktorých peľ môže byť v ovzduší už v januári, keď ešte zem pokrýva sneh. Stromová sezóna vrcholí v marci a apríli. Koncentrácia peľu tráv je najvyššia koncom mája a v júni. Buriny s najsilnejšími alergénmi - palinou a ambróziou - majú vrchol sezóny v auguste.
Niekedy má alergické ochorenie typický priebeh, pacient kýcha, svrbí ho nos, uši, tečie mu z nosa. Inokedy tieto príznaky nie sú až také typické a je ťažké odlíšiť alergiu od klasického infekčného ochorenia." Ľudia pravidelne chorí na prelome ročných období, v jarných mesiacoch stromoví alergici, v jeseni skôr pacienti precitlivelí na roztoče, sú opakovane liečení antibiotikami s minimálnym efektom. Pravú príčinu ťažkostí odhalí až alergologické vyšetrenie.
"Alergiu treba podľa možností zachytiť a liečiť čo najskôr. U neliečenej alergie stúpa počet alergénov, na ktoré pacient reaguje. Pribúda aj počet orgánov postihnutých alergickým ochorením". Neliečená alergia, napríklad nádcha, čiže alergia postihujúca iba nos, sa neskôr prenesie na dolné cesty dýchacie a prejde do astmy. Pokiaľ je pacient liečený, riziko je podľa MUDr. Kiseľovej oveľa menšie.
"Alergické ochorenie sa môže prejaviť na ktoromkoľvek orgáne. Najčastejšie na tom, ktorý je nejakým spôsobom v kontakte s vonkajším prostredím. V nose, v dolných dýchacích cestách, na koži, očiach ...". Zvláštnym nie je ani to, že ten, kto je alergický na peľ, nemusí kýchať, sopliť, ale jeho alergia sa prejaví výsevom na koži. "Na alergiu sa tiež málokedy myslí u žien s často sa vyskytujúcimi zápalmi vonkajších rodidiel. Plesňová infekcia niekedy napadne až alergickým zápalom oslabenú sliznicu pošvy."
Pri peľovej alergii sa odborníci pomerne často stretávajú s tzv. skríženou alergiou. Je spôsobená tým, že peľ a niektoré druhy ovocia a zeleniny majú podobné časti svojich molekúl. "Napríklad pacientka alergická na brezu zje jablko a opuchne jej pera, svrbí ju hrdlo. Môže mať problémy aj pri čistení zemiakov, a tak je odporúčanie lekára od tejto nepopulárnej domácej činnosti oslobodená." Tí, čo sú alergickí na palinu, môžu mať ťažkosti pri konzumácii koreňovej zeleniny - zeleru, mrkvy, petržlenu. Trávoví alergici zase pri jedení arašídových orieškov. Pacient si musí dávať pozor aj na tzv. skryté formy alergénu, napríklad obsah zeleru v niektorých druhoch kečupu, vo vegete.
Silným alergénom je ďalej sója. Mamy detí, ktoré sú alergické na mlieko, pritom často prechádzajú na sójové mlieko. Myslia si, že takto dieťaťu pomôžu. "Sójové mlieko nie je vhodnou náhradou u týchto detí. Pre pacienta alergického na sóju je vôbec problém sa jej vyhnúť. Sója je súčasťou mnohých mäsových konzerv, nachádza sa v párkoch, sójový alergén obsahujú aj mnohé kozmetické prípravky," tvrdí MUDr. Kiseľová.
Prvé prejavy alergie môžu vzniknúť v rannom detstve, často vo forme kožného ekzému. Pokožka alergikov býva väčšinou suchšia. Skúsený alergológ už pri prvom kontakte s pacientom vníma ďalšie typické príznaky.
"Kožnými testami potom zisťujeme alergény, na ktoré pacient reaguje. Liečba je závislá od druhu alergénu " Sú látky, ktorým sa dá bez problémov vyhnúť. Napríklad kiwi, ktoré stačí z jedálnička vylúčiť. U alergénov, ktoré nevieme úplne odstrániť, je potrebná liečba. Najúčinnejšia je alergénová imunoterapia. Pri nej pacient, najprv v malých dávkach, neskôr vo väčších, dostáva to, na čo je alergický. "Pacienta laicky povedané zvykáme na jeho alergén, modulujeme jeho imunitný systém."
Viacerí ľudia majú problémy, ak zjedia jahody. Pritom na ne vôbec nemusia byť alergickí. Ťažkosti spôsobuje vysoký obsah histamínu. Práve ten vyvolá podobnú reakciu ako alergia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
