Podľa bulváru je pohrebová speváčka,

lebo jej piesne hrajú na pohreboch

Dátum narodenia: 14. marec 1981

Znamenie: Ryby

Miesto narodenia: Prešov

Rodinný stav: slobodná

Relax: spánok, príroda

Diskografia kapely Peha:

2005 Deň medzi nedeľou a pondelkom

2003 Experiment

2001 Krajinou

1999 Niečo sa chystá

Speváčku Katku Knechtovú priviala do Košíc len pred týždňom príležitosť koncertovať na 3. ročníku festivalu Summer Fest Košice. V areáli kúpaliska Ryba-Anička ho zorganizovala agentúra MARK MEDIA. Celkom vydarené počasie dodalo Katke ešte väčšiu chuť do koncertovania, no skôr ako spolu s kapelou Peha vyšli na pódium, si táto sympatická speváčka našla čas na rozhovor.

Tohto roku je prešovská kapela Peha bezpochyby v kurze. Na svedomí to má úspešný album Deň medzi nedeľou a pondelkom. Single z neho patria medzi najhrávanejšie v slovenských rádiách, platňa sa dobre predáva. O tom, že Katku chcú ľudia naživo počuť, sa mohli naposledy Košičania presvedčiť pred pár mesiacmi, keď spolu so skupinou Nocadeň koncertovala Peha v zaplnenej Starej športovej hale. Teraz Katka využíva to, že ľudia majú o ich koncerty záujem a spolu s kapelou brázdi jeden festival za druhým...

"Musím povedať, že je to dosť vyčerpávajúce, ale pomaly sa leto končí a je to už lepšie... Miestami som však naozaj príšerne unavená. Festivaly však mám rada a keď dopraje počasie a je dobrá atmosféra, tak to naozaj stojí za to," prezradila. Občas sa Katke stáva, že z niektorých festivalov má doslova strach. "Boli sme napríklad nedávno na Žákovic Open a keď som videla súpisku kapiel, preľakla som sa. Boli to väčšinou pankové a neopankové kapely a ja som si povedala, že fanúšikovia, ktorí prídu na takýto festival, sa našej hudbe asi veľmi nepotešia. Nakoniec sa však ukázalo, že moje obavy boli zbytočné..."

Kapela Peha sa zaradila medzi pár slovenských kapiel, ktorým sa celkom dobre začína dariť aj v Čechách. "Minulého roku sme tam hrali dosť veľa koncertov, teraz tých letných festivalov nebolo v Čechách až tak veľa. Keďže sa tam chystáme na turné, tak sa nechceme tamojším fanúšikom prejesť... Mali sme pôvodne v pláne rovno po slovenskom turné pokračovať v Českom, ale akosi to nevyšlo, no už je všetko dohodnuté. Koncertovať budeme s kapelou Kryštof, začíname v októbri. Povedali sme si, že keďže to je ešte len začiatok školského roka, tak radšej budeme hrať iba v piatky a soboty. Pre istotu..."

Keďže celé leto Peha koncertuje na festivaloch a v októbri a novembri ich čaká šnúra po českých mestách, už teraz sa Katka teší na september, kedy si dopraje trochu oddychu. Plánuje ísť do Chorvátska, kde sa bude potápať. Dovolenku si tohto roku už z časti dopriala, keď bola navštíviť kamarátku na karibskom ostrove Svätá Lucia. "Ja sa cítim dobre všade, kde sú milí ľudia a kde je teplo som teplomilný typ. Ale priznám sa, že Karibik mi učaroval. Celý rok som nevidela moju najlepšiu priateľku, ktorá žije v USA, takže som tam šla za ňou. Bolo to príjemné, lebo to nebola klasická ´hotelová´ dovolenka - cítila som sa ako doma."

Aj keď Katka priznáva, že sa jej na Svätej Lucii páčilo a že nevylučuje, že sa tam ešte vráti, na Slovensku sa vraj aj tak cíti najlepšie. "Stačí, že ideme hrať do Čiech a ja sa teším, keď prekročíme hranice vtedy si poviem, že som doma. Vždy si poviem, že je fajn občas vypadnúť, no človek si predsa len uvedomuje teritórium, z ktorého pochádza. Môžem povedať, že som hrdá Slovenka. Nikde a pred nikým sa netajím tým, odkiaľ pochádzam. Vždy mi vyvolá úsmev na tvári, keď zisťujem, ako málo ľudí za hranicami vie, kde to Slovensko je... Keď sme v Karibiku zháňali letenku na Slovensko, tak si ľudia na letisku mysleli, že som si tú krajinu vymyslela..."

Potrebuje oddych od tvorby

Album Deň medzi nedeľou a pondelkom vydala kapela pred necelým rokom. Katka si ešte stále vychutnáva úspech jednotlivých pesničiek z albumu. "Ešte nie je ten správny čas robiť ďalšie skladby. Potrebujem od tvorby oddych. Keď som si aj sadla, že idem urobiť nejakú pesničku, tak ak mi aj čosi dobré napadlo, nebola som schopná dotiahnuť to do konca. Ešte na to zrejme nie je vhodný čas, ešte zo seba len vyškrabávam zvyšky a to nie je dobré. Radšej si počkám. Ja sa totiž musím doslova vyhecovať. Viac-menej však už začínam ľudí ľutovať, že stále musia počúvať pesničky z posledného albumu, ktoré rotujú v éteri slovenských rádií. Špeciálne skladba Spomaľ. Mám ju veľmi rada, no už ju aj ja sama nemôžem počuť. Viem, že jej ľudia už majú plné zuby a keď ju počujú v rádiu, tak preladia stanicu, lebo im lezie na nervy... Paradoxné však je, že na koncertoch si ju vždy pýtajú a tešia sa z nej..."

Spomínaná skladba Spomaľ patrí na novom albume medzi Katkine obľúbené. "Napísala som ju doslova v situácii za päť minút dvanásť... Rovnako mám rada pieseň Tieňohra. Tú som napísala už veľmi dávno - ešte skôr, než sme založili Pehu. Raz ku mne prišiel klávesák Ďuro pre nejaké podklady, našiel ju a povedal prines, nahráme to... Mám rada prekvapivé náhody."

Náhoda však nebola to, čo Katku ešte ako dieťa viedlo do známeho detského speváckeho zboru Prešovčatá... "Ja som v tom čase bola veľmi popletený človek, veľa vecí som robila bez rozmyslenia, skúšala som kadečo hokej, karate a popri tom aj spievanie... Tak sme sa s kamarátkou aj vybrali na konkurz do Prešovčiat že to jednoducho skúsime. Lenže už dávno bolo po konkorzu, my sme však drzo zaklopali na dvere, nech si nás vypočujú. Zaspievala som nejakú ľudovku, povedali mi, že sa to síce dá počúvať, ale nie je to bohviečo... Skončila som až v nejakej tretej skupine, kde som spolu s chlapcami pohmkávala nízke tóny. Kdeže sóla to ani náhodou. Bola som tam stratená ako taká sivá myška..."

Sivú myšku však na gymnáziu objavil Ivan Tásler a Katka sa stala vokalistkou v kapele IMT Smile. "Ja sama som si myslela, že moja farba hlasu je celkom zaujímavá, no nikdy som si nejako príliš neverila. Stále viem, že ešte vždy to no nie je ono... Nikdy som nechodila k žiadnemu učiteľovi spevu, lebo ak som sa aj o to pokúsila, vždy to dopadlo zle... V IMT Smile som jednoducho skúšala, čo všetko s hlasom dokážem. Bolo to milé, lebo na mne nebola žiadna zodpovednosť, spievala som si vokály a tešila som sa, že môžem vypadnúť zo školy, keď sme nahrávali... Bolo to celé zvláštne veď len šťastná náhoda chcela, že sa môj hlas zapáčil Ivanovi. Ďalej som to neriešila. Bolo to príjemné obdobie na ktoré rada spomínam aj napriek tomu, aké sú medzi nami vzťahy dnes..."

Pri vlastnej kapele Peha, ktorá vznikla v roku 1997, pocítila však Katka poriadnu dávku zodpovednosti... "Bolo to všetko oveľa ťažšie. Zrazu sme si sami museli všetkým prejsť aj tým, aby sme si sadli ľudsky aj muzikantsky... Nebolo to vôbec jednoduché a vlastne až teraz po rokoch sme pocítili, že sa niečo deje. Aj pred tým boli naše piesne hrané v rádiách a celkom sa im darilo, nikto však nerozumel, prečo o našu kapelu nie je väčší záujem. Prišlo to až teraz... Možno až dnes prišiel čas, kedy nás ľudia definitívne prijali. Ťažko povedať, čím to je, nechceli sme to s chalanmi z kapely rozoberať. Jednoducho sa z toho tešíme. Ja som rada o to viac, že na albume je veľa mojich vlastných skladieb..."

Aurel je agresívna cena

Skladby z nového albumu sa hrajú v rádiách, ľudia chodia húfne na koncerty kapely a navyše sa Katka na tohtoročnom udeľovaní cien Aurel niekoľko krát vracala na pódium pre sošky... "Je to dobrý pocit. Potom som šla z odovzdávaní cien domov, ticho sedela v aute a hovorila som si panebože, čo sa to stalo... Nechala som si len jedného Aurela. Musím však povedať, že to nie je ktovieako pekná cena. Je pravda, že je trochu krajšia od tej, čo som dostala v roku 2002, ale vždy to nie je bohviečo... Ten starý Aurel má namiesto zobáka akýsi klinec a raz som sa na tom poriadne porezala. Je to agresívna cena," prezradila Katka som smiechom.

Katka dostala Aurela aj ako najlepšia speváčka, cenu ´vyfúkla´ Zuzane Smatanovej a Zdenke Prednej. Na koncertoch sa však Katka fanúšikom predstavuje nie len ako speváčka, ale rada sa posadí aj za bubny či klavír - o tom, že spieva s gitarou v ruke ani nehovoriac... "Ja však tvrdím, že skúšam hrať na všetkom a na ničom neviem hrať poriadne... Veľmi dlho ma fascinovali bicie, tak som si ich kúpila a pre turné, ktoré sme mali na jar, som na nich veľa skúšala. Každý nástroj ma dokáže inak inšpirovať... Ja však nemám čas na to, aby som sedela celé hodiny pri klavíri. Navyše, neobsedím pri ňom. Celkovo som veľmi neposedná a roztržitá. Dokážem sa pre niečo nadchnúť za pár sekúnd, no rovnako rýchlo vyhasnem..."

Keď má pocit, že muziky je okolo nej už viac než dosť a má chuť si hudbu vyhodiť z hlavy, vie, že pomáha príroda. "Rada lozím po kopcoch. Keď sa človek kamsi štverá, tak sa musí sústrediť na to, kam šliape a na to, či vydrží z dychom a prestane myslieť na iné veci. Rovnako rada splavujem rieky. Je to vždy také pokojné... Rada sa aj potápam, pod hladinou je ticho. A pomáha mi aj veľa spánku som poriadny spachtoš." Katka priznala, že občas však nepomôže ani príroda... "Niekedy mávam depresie, pocity úplnej ničoty. S tým si neviem poradiť sama a otravujem tým celé okolie. Najčastejšie svoju mladšiu sestru, s ktorou si dobre rozumieme, alebo moju mamu. A samozrejme priateľa tomu vešiam na nos všetko, čo ma trápi, s čím potrebujem pomôcť..."

Katka patrí medzi tých zopár jedincov v slovenskom showbiznise, ktorí si veľmi starostlivo strážia svoje súkromie... "Nikdy som nechcela mať pocit, že som populárna, či ako to nazvať... Občas sa totiž nájdu ľudia, ktorí stále otravujú. Po čase som zistila, že som prekročila hranicu, kedy už nedokážem byť k všetkým ľuďom milá už to jednoducho nejde, musela som sa naučiť povedať nie. Nedvíham na mobile čísla, ktoré nepoznám, lebo zvoní každé dve minúty a keď si aj poviem, že to dvihnem, tak je na druhej strane nejaký blbec, alebo novinár..."

Snaží sa to všetko usmerniť a keď treba spraviť promo k albumu, singlu či klipu, urobiť to pre všetkých novinárov v jeden deň a potom mať pokoj. "No aj tak sa stane, že ma otravujú novinári s nezmyslami, alebo si píšu bludy, ktoré som nikdy nepovedala... Nebola som na také čosi zvyknutá, ale už som sa naučila, ako na to. Dnes sa už viem nad tým pousmiať, ako naposledy, keď v jednom bulvárnom denníku napísali, že som pohrebová speváčka, lebo naše pesničky sa hrajú na pohreboch. Čo iné mi ostalo, ako sa nad tým zasmiať? Radšej by som bola, keby o mne nepísali vôbec nič, ako keď majú písať takéto bláboly...," dodala Katka s úsmevom.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Zlá bylina vraj nevyhynie...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári