Keď pacient nahlásil návštevu,
bežala za ním cez vodu i blato
V Košiciach žilo alebo žije nemálo ľudí, ktorí rôznym spôsobom ovplyvňujú históriu mesta. Zaslúžia si teda pozornosť, pripomenutie, krátke poobhliadnutie za tým, čo zanechali. I preto prinášame publicistický seriál, v ktorom priblížine niečí príbeh. Vyrozprávaný či už ústrednou postavou, alebo jeho najbližšími. Dnes je to MUDr. Eva Vargová, všeobecná lekárka pre dospelých a krajská odborníčka pre všeobecné lekárstvo. Ide o prvú obvodnú lekárku, ktorá pôsobila na vznikajúcom sídlisku Terasa v Košiciach.
Aké bolo sídlisko Terasa v roku 1964? Jeho prvý obyvatelia sa dobre pamätajú na všetky provizória počnúc cestami plnými blata, mlák alebo prachu, na obchody v prízemnom baraku, na autobusovú dopravu do mesta, lebo električka chodila iba do VSŽ. Na rozostavanú fakultnú nemocnicu, ktorú s pribúdajúcimi rokmi považovali za večnú stavbu a popri ktorej chodili mamičky s detskými kočiarmi pešo dole kopcom do mesta, lebo do autobusu sa smeli vojsť iba dva kočíky. Deti mali novú školu na Popradskej ulici a jasle VSŽ boli v byte na Ulici Pokroku. Ľudí pribúdalo, potrebovali lekára. Na ulici Výstavby č. 4 z bytov na 1. a 2. poschodí zriadili prvé ambulancie najprv detského lekára a dentistu a v roku 1964 obvodného lekára. Tu začínala MUDr. Eva Vargová, mladá lekárka po promócii. Prišla z nemocnice v Šaci, kde bola na praxi. Nebolo jej čo závidieť v týchto poľných podmienkach.
Ťažký začiatok
"Na začiatku, kým sme boli iba dvaja s detským lekárom, navzájom sme sa zastupovali. Keď bol on na dovolenke, na obvode som liečila aj deti od 'nula' rokov. Ináč do takých vysunutých obvodných ambulancií ako bola aj táto na Terase, patrili deti od šiestich rokov," spomína MUDr. Vargová na začiatok svojho pôsobenia aký by sa jej ani neprisnil.
Aké mala predstavy? Určite nie také, že sa ocitne odrazu v prostredí, kde bude musieť fungovať zdravotná starostlivosť v ambulancii, na pohotovosti, vrátane návštev doma u dospelých aj detí. Mala na starosti aj hygienické kontroly v škole i v obchodoch - potravín a mäsa na Sokolovskej. Realita sa rozchádzala s predstavou práce na oddelení v nemocnici. Na obvode to bolo všetko odrazu a všetko veľmi ťažké, lebo bolo veľa ľudí aj povinností.
"Keď som nastúpila bolo veľa epidémií - osýpky, ovčie kiahne, mumps, rubeola, šarlach, ba zažila som aj čierny kašeľ. Veľa som sa nachodila na návštevy k deťom s vysokými teplotami. Robila som aj prevenciu v škole, očkovala stovky detí. Do 17. hodiny som ordinovala a potom ešte bolo treba ísť na návštevy pešo, lebo sanitka nebola. Koľkokrát sa mi nabralo zhora do kozačiek plno blata. Všetko bolo vtedy v stave zrodu a blato - neblato, keď niekto rýchlo nahlásil návštevu tak som bežala o život uprostred vody a blata. Bola som sama, nemala som sa s kým poradiť. Šťastie, že človek bol mladý a nevedel, čoho sa má báť."
Prvý pacient? Prišiel s kožným ochorením. V tom čase sa používali kožné mastičky, lieky, roztoky pripravované aj podľa receptu v lekárni. A recepty sa mladý lekár musel naučiť písať až v praxi, lebo v škole sa to učil iba na teoretickej úrovni. Niektorým začínajúcim obvodným lekárom pomáhali aj s takými zdanlivými maličkosťami skúsené sestričky alebo starší kolegovia z radov odborných lekárov. Na vynikajúcu spoluprácu s lekármi zo Starého mesta, kam spočiatku obvod na Terase patril, aj s lekární vôbec spomína pani doktorka ako na niečo neoceniteľné pre mladého lekára. Najmä, keď sa s uznaním vyjadrili o jeho správnej diagnóze a navrhnutom vyšetrení.
Čo nepredvídate
Vyskytli sa rôzne situácie, dosť často pri návštevách pacientov, ku ktorým lekár musel pre nefungujúci výťah zdolať aj niekoľko poschodí. Jeden taký horolezecký výstup absolvovala pani doktorka v siedmom mesiaci tehotenstva na 9. poschodie vežiaka na Triede SNP.
"Volal mladý muž, že jeho manželka sa dusí," spomína MUDr. Vargová. "Poprosila som vodiča sanitky, ktorú sme už mali, aby išiel so mnou, ak by bolo potrebné pomôcť v boji o život. Žiaden boj o život, bol to hysterický záchvat. Vodič sa zo mňa potom smial: Pani doktorka, vy tehotná ste bežali ako šaľena! Dopredu sa nikdy nedala odhadnúť situácia. Presne ako aj v prípade, keď v noci volala jedna mladá žena, že jej otec je nejaký slabý, ani dobre nejedol a aby som prišla. Idete, lebo neviete, či to nie je niečo vážne, aj keď som si myslela, že volať lekára v noci, ak je niekto slabý, je nejasná informácia. Keď som prišla, starší pán sa dusil, potil, ťažko dýchal. To však dcéra do telefónu nepopísala. Bola to srdcová astma. Boli to veľmi dramatické situácie..."
Keď lekári spomínajú na minulé roky vo svojej práci, niektoré veci sú neporovnateľné. Hoci aj takéto maličkosti ako injekčné striekačky a ihly, ktoré sa museli sterilizovať, lebo neboli jednorázové, ale z kovu a zo skla. Často sa stávalo, že sa poplietli ich veľkosti a keď prišiel lekár k pacientovi s injekciou, zistil, že piestik je menší a striekačka väčšia. Tým sa zbytočne všetko predlžovalo, pacient mal bolesti a lekár sa musel vrátiť do ambulancie pre kompletné striekačky.
Na návštevy k svojím pacientom chodí MUDr. Vargová celé roky, aj teraz. S rozdielom, že vtedy bolo týždenne 10 i 12 návštev, teraz dve - tri na Terase po hranicu Starého mesta. Voľakedy patril do jej obvodu aj majer Čičky s troma domami. "Chodila som tam cez holý kopec. Hore pešo, potom na ňom vysadili lesík. Niekto povie, aký sme starí, keď spomíname také príhody. Boli tu díleri s ponukou rôznych preparátov. Keď som ja začínala robiť, vtedy boli napríklad na vysoký tlak tri preparáty a zopár na srdce. Keď bol niekto kardiak dostal jeden preparát a na vysoký tlak tiež jeden. Na srdcovo - cievny systém dostal teda dva lieky. Pán profesor Pór nám povedal, že kto predpíše viac ako päť liekov, nie je lekár." Nebolo ani toľko antibiotík.
Dnes trpí naša populácia na civilizačné choroby, medzi ktorými vedú srdcovo - cievne u mladších aj starších. Vysoký krvným tlak u tridsiatnikov nie je zvláštnosťou. Boli často problémy s tlakom pred štyrmi desaťročiami? "Boli, pravdaže, možno že to nebolo tak zachytené ako teraz. Dnes sa robí prevencia a skôr sa to objaví. Predtým u staršieho človeka, ktorý už chodil k lekárovi s ťažkosťami. Vysoký tlak nebolí, takže mnohí o ňom ani nevedeli. Súčasný život je oveľa stresovejší, či mladý či starý, zaoberáme sa všeličím, svojimi problémami, každý žije aj politikou a všeličím, čím by sa nemusel zaoberať. Masovokomunikačné prostriedky priniesli tiež svoje, jednak sa z nich k ľuďom dostáva osveta a jednak informácie, ktoré ich znepokojujú. Vo svete je veľa nešťastia a to tiež ľudí trápi."
Úžasná škola života
K práci obvodného lekára patrila aj zdravotnícka osveta, v jej rámci prednášky podľa toho aký bol výskyt ochorení, získavanie darcov krvy, návštevy v osadách, nehovoriac o odborných seminároch. Všetko čo súviselo so zdravím obyvateľov sídliska, týkalo sa obvodnej lekárky, ktorá nemohla ani len tušiť, čo všetko sa môže stať od večera do rána, na druhý deň. Vyskytovali sa aj samovraždy, keď niekto vyskočil z okna ubytovne, otrávil sa plynom, obesil. Obvodná lekárka, keď jej prišli tieto nešťastia oznámiť policajti, musela ísť na obvodnú prehliadku. Bolo to drastické aj pre lekára. Každý deň prinášal niečo nové v škole života, lebo pre mladého lekára to bola úžasná škola.
"Áno, taký veľký rozsah nevidíte v žiadnom medicínskom odbore, ako tu. Širokú škálu chorôb v ambulancii aj na pohotovosti. Veľmi veľa sa naučíte a svoje skúsenosti môžete odovzdávať študentom, budúcim lekárom." Pani doktorka oceňuje aj veľmi dobrú interdisciplinárnu spoluprácu, keď sa všetci veľmi dobre poznali, vážili si jeden druhého a pacienti boli slušnejší ako dnes, česť výnimkám. Niektorí dnes prichádzajú k lekárovi hoci len kvôli predpísaniu lieku nahnevaní, ovplyvnení rôznymi škandalóznymi kauzami a k lekárovi pristupujú nie ako k záchrancovi, ale ako ku škodcovi svojho zdravia.
Vráťme sa do roku 1981, kedy bola pani doktorka menovaná za krajskú odborníčku v odbore všeobecného lekárstva. O šesť rokov ju odvolali s odôvodnením, že nepresadzuje v odbore vedúcu úlohu komunistickej strany. Na to dnes reaguje takto: "Bola to pravda, lebo ako sa to malo robiť, som nevedela." Po revolúcii ju za krajskú odborníčku opäť vymenovali. Pôsobila aj ako asistentka na vtedajšom Inštitúte pre vzdelávanie lekárov, z čoho vyplívali prednášky pre lekárov aj sestry, atestačné skúšky kde skúšala lekárov z ich praktickej časti.
V roku 1993 bol založený Ústav rodinného lekárstva, kde bola vedúcou oddelenia. Vtedy sa začali aj prvé praktiká študentov priamo v ambulancii. "Bolo to potrebné, aby videli budúci lekári, kde sa všetko začína. Aj kardiologický prípad sa väčšinou začína u všeobecného lekára, lebo k nemu prídu ľudia s ťažkosťami. Pošas praktík poslucháčov zo všeobecného lekárstva, som ich učila tak, ako učili nás počas štúdia a pýtali sa, čo sme zistili u pacienta, čo si myslíme, a keď sme nevedeli stav pacienta zhodnotiť, vysvetlili nám to znovu. V tom čase sa poriadali aj 'workshopy' a tiež v rámci projektu PHARE chodili írski aj britskí lekári posudzovať úroveň vzdelávania, vyhodnocovali teóriu aj prax a - my Košičania sme vyhrali."
Pani doktorka pripisuje veľkú dôležitosť ambulantnej starostlivosti: "Keď vyriešime 80 percentu tu, na zdravotníctvo nám zostane viac peňazí. Napríklad vypočítali sme, že liečba ľahkého zápalu pľúc bude pri podávaní antibiotík stáť tisíc korún, kým krátka hospitalizácia môže stáť sedem až jedenásť tisíc. Treba sa pozerať globálne na to, čo je dôležite."
Dôležitá je každá práca a ak je náročná na čas, nemôže byť na jej trati človek osamelým bežcom. Aby mladá lekárka zvládala rodinu s troma deťmi, mala oporu a pomoc v manželovi, ktorý ako hovorí je veľmi dobrý, všetko pochopil, pomohol, vo všetkom sa na neho dalo spoľahnúť a pomáha aj teraz v ambulancii. Ľudia sa pýtajú, či sa chce pani doktorke ešte robiť. Ak sa v živote toho toľko naučíte a cítite, čo všetko môžete ešte využiť, niet o čom rozmýšľať. Preto každé ráno čaká čo deň prinesie, ako vtedy v ambulancii na ulici Výstavby. Do práce nechodí ako bohorovný človek - ja to všetko viem, lebo vie, že človek sa stále učí a že ani po štyridsiatich rokoch praxe sa nedá nič urobiť "ľavou-zadnou".
Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
