Statkári sa v zime zohrievali v meste a leto strávili na majetkoch mimo Košíc
Košice v prvej polovici 19. storočia boli z hľadiska prínosu pre hospodársky život, mestom obchodu a remesiel. Zanedbateľné nebolo ani poľnohospodárstvo, aj napriek tomu, že mesto ako najväčší poľnohospodársky producent malo pôdu, pastviny, vinice v iných chotároch, mimo Košíc. Rovnako ako aj aristokratické a zemianske rodiny, ktoré mali majetky po obciach celého východného Slovenska. Aj to bol dôvod, prečo Košice v poľnohospodárskej výrobe ako mesto nemohli zohrať podstatnejšiu úlohu. Tu malo však ako sídlo župy, v ktorej sa sústreďoval poľnohospodársky život a jeho organizovanie aj v okolí ako aj riešenie jeho problémov a speňažovanie poľnohospodárskych výrobkov. V tom mestu pomáhala Obchodná a priemyselná komora (OPK) a pozitívnym vplyvom Strednej poľnohospodárskej školy v roku 1875 na poľnohospodárstvo Košíc a okolia vzrástol aj význam poľnohospodárstva.
Zastaraná technika a nevzdelanosť
Podľa údajov v tlači a v bibliografii Hospodársky život v Košiciach, chotár mesta v 19. stor. predstavoval okolo 5500 katastrálnych jutár ornej pôdy, 450 jutár záhrad, 1100 jutár lúk a pasienkov, 8000 jutár lesov a 55 jutár viníc. Mesto hospodárilo na celkovej výmere 9000 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy, lenže tá bola mimo Košíc, najviac v Abovsko-turnianskej župe. Celková výmera ornej pôdy v tejto župe bola 135 tisíc jutár, z ktorej v roku 1885 patrilo ku Košiciam niečo vyše 5300 jutár. Lesy mali v desiatich obciach tejto župy a v ôsmych župách šarišskej župy, čo spolu s vinicami a pasienkami mimo Košíc, aj v nich predstavovalo dohromady 19 tisíc katastrálnych jutár. V chotári mesta platili pozemkovú dať z necelých 1000 jutár pôdy roľníci na predmestiach. Sto rodín Košických aristokratov, veľkostatkárov a zemanov vlastnilo pôdu a usadlosti mimo Košíc, v meste iba bývali, aj to len v zimných mesiacoch. Zásluhou niektorých z nich sa šírila poľnohospodárska literatúra aj nové metódy výroby, i myšlienky o hospodárskych reformách v Uhorsku. Spomenieme dielo Aurela Dessewffyho, v ktorom šíril myšlienky grófa Széchenyiho. Viac prác vydal tlačou v nemčine, maďarčine a slovenčine košický zeman Bujanovich, ktorý mal veľkostatok v Chabžanoch - dnešnej časti Lemešian - o pokrokových metódach poľnohospodárskej výroby. Bol propagátorom aj priekopníkom organizovania verejných skladíšť a navrhol úpravu zdaňovania výnosov poľnohospodárskej pôdy. O E. Bujanovichovi sme písali ako o zakladateľovi dostavníkovej dopravy rýchlovozmi z Košíc do Prešova. Z ďalších autorov z radou Košických statkárov to bol J. Sihulszký so svojou knižkou o včelárstve i Buchbinder s publikáciou o živočíšnej výrobe. Podnikateľ a obchodník J. Moll napísal a vydal knihu o vinohradníctve, E. Csicsery napísal dvojzväzkovú príručku o poľnohospodárstve. Všetky mali pomôcť nahradiť zastarané metódy a techniku novými a čo bolo hlavné vzdelať poľnohospodárov, ktorý produkovali pre regionálny trh.
Návrhy OPK pre poľnohospodárstvo
Založením Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach sa malo dostať aj poľnohospodárstvo do jej kompetencie ako štátnej inštitúcie. OPK mapovala situáciu v tejto oblasti a podľa jej ročných správ o stave poľnohospodárstva na východnom Slovensku pre ministerstvo a vládu, bolo v nej veľa nedostatkov, ktoré OPK nemohla odstrániť. Pozornosť sústreďovala na speňažovanie poľnohospodárskych výrobkov, v čom mali veľký význam Košice ako trh spotrebiteľov a sprostredkovávateľov, lenže zaostávajúce poľnohospodárstvo potrebovalo modernizáciu, usmernenie a spoluprácu s inými odvetviami, aby sa dostalo na vyššiu úroveň v regióne a aby vyšlo aj za jeho hranice, čo sa mu zatiaľ nedarilo. Dodávalo suroviny väčšinou pre Rakúsky potravinový priemysel. Príklad nezáujmu alebo neschopností bol napríklad aj v tom, že východoslovenskí poľnohospodári nedokázali vypestovať cukrovú repu v takom množstve, ktoré by stačilo pre cukrovar v Košiciach. Poľnohospodári tvorili 32 % obyvateľstva v Uhorsku. Preto OPK ešte v roku 1880 navrhla zriadiť pre nich samostatné poľnohospodárske komory, zostaviť krajinskú poľnohospodársku radu v ktorej by boli odborníci z rôznych odvetví poľnohospodárstva a živočíšnej výroby, zriadiť funkciu kráľovských poľnohospodárskych dozorcov, získať učiteľov, či inštruktorov, ktorí by pôsobili po celej krajine a čo považovala OPK za dôležité, to bolo zorganizovanie poľnohoposdárskeho školstva. Debaty o organizačnej stránke poľnohospodárstva v Košiciach a okolí trvali do konca 19. stor. OPK správne predpokladala, že poľnohospodárske školstvo podstatne pomôže rozvoju tejto oblasti. To sa potvrdilo po založení Strednej poľnohospodárskej školy v Košiciach v roku 1875. Odvtedy sa začali rozvíjať aj
Poľnohospodárske vedy a spolky.
Vo vedeckom živote v Košiciach boli zastúpené aj poľnohospodárske vedy. Tak ako ostatné vedné odbory, ktoré sa opierali o pôsobenie škôl vyššieho stupňa, aj poľnohospodársky odbor sa opieral o Poľnohospodársku akadémiu, v nej výskumné stanice. V Košiciach vychádzali aj odborné časopisy všeobecného zamerania, určené širokej čitateľskej obci, nie len poľnohospodárom - odborníkom a pestovateľom určitých plodín, špeciálny vinohradnícky časopis vychádzajúci v maďarčine bol určený pestovateľom vinnej révy, ktorý boli na východnom Slovensku bohato zastúpení. V časopisoch publikovali svoje výskumné práce jednotlivci, najmä profesori školy, špecialisti v rastlinnej výrobe E. Rodiczky, Š. Szecsey, V. Páter. V liehovarníctve ďalší s profesorov Ž. Zalka, v živočíšnej výrobe v Kovácsy. Títo odborníci, ktorí pripravovali, ako hovoria budúcich pestovateľov a chovateľov v škole okrem výskumnej činnosti a publikovania uskutočnili množstvo prednáškových vystúpení v rôznych spolkoch a podľa toho, na akú oblasť a činnosť boli spolky zamerané - na osvetovú, kultúrnu, odbornú, poľnohospodársku - bola zameraná aj prednáška. Z odborných poľnohospodárskych spolkov boli v Košiciach záhradnícky, poľovnícky, rybársky, hodvábnicky. Najširšie zameranie a pôsobenie mal Hornouhorský záhradnícky spolok na podporu pestovania ozdobných, liečivých a priemyselných rastlín, ovocinárstva, záhradníctva, zeleninárstva a kvetinárstva, včelárstva a hodvábnictva. Tento spolok bol založený v roku 1865 z iniciatívy Alexandra Glevitzkého. Bol to zeman a vážený Košický občan, účastník revolúcie 1848-49, člen mestského zastupiteľstva a obchodník so semenami, tiež záhradník. Jeho návrhy a názory na zveľadenie spomenutých odvetví uplatnili takmer o tri desaťročia najpovolanejšie osobnosti - profesori Poľnohospodárskej školy V. Páter, A. Böllmann. Odborníci z radov členov tohto spolku sa starali o mestskú zeleň, parky, o vzhľad mesta pokiaľ išlo o jeho skrášlenie.
Poľnohospodárske spolky vyvíjali bohatú činnosť, no k zriadeniu poľnohospodárskych komôr, ako to navrhovala OPK, nedošlo ani v roku 1907, keď sa znovu začalo poukazovať na potrebu ich zriadenia. Poľnohospodárske spolky mala každá župa, lenže ich činnosť sa prekrývala bez ohľadu na špecifiká žúp. Pri zriadených komorách by sa ich funkcie orientovali na tieto špecifiká.
Spomedzi existujúcich župných spolkovo na začiatku 20. stor. vyvíjal intenzívnejšiu činnosť oproti iným župám Abovsko-turnianskym a to tiež pričinením profesorov Poľnohospodárskej školy a jeho podpredsedov - statkárov Schella, Fiedlera, Rakovszkého, Platthyho. Poriadal v spolupráci s inými župami aj na maďarskom území poľnohospodárske, veľmi úspešné vinohradnícke výstavy. Každý rok zorganizoval pri jarmokoch v Košiciach výstavy plemenného dobytka, dokonca v roku 1904 aj trh plemenných koní, spojení s konskými dostihmi. Na trhu aj dostihoch sa zúčastnili obchodníci i zo Sliezska, Pruska a Haliče a túto príležitosť využil spolok aj na odmeňovanie najlepších chovateľov, čo dovtedy v Košiciach neoblo. Noviny Kassai Munkás zaznamenali v októbri 1913 Krajinskú výstavu psov, ktorú župný spolok usporiadal v spolupráci s Krajinským spolkom chovateľov foxteriérov a jazvečíkov.
V rámci župy sa obnovil aj Rybársky spolok, ktorý prezentoval svoje výsledky v tlači, keď v roku 1909 založil s podporou ministerstva liaheň pstruhov a vypúšťal ich do potokov a staral sa o rozmnožovanie rýb v Hornáde, kam ukladal ich ikry.
Prácu Abovsko-turnianského spolku bolo vidno na verejných prezentáciách, na výstavách, no najzávažnejšiu organizačnú prácu v poľnohospodárstve vyvíjal Poľnohospodársky spolok. Jeho činnosť bola orientovaná takmer výlučne na župu s výnimkou výstav v Košiciach. Preto Košický mestský radca Loósz navrhol založiť mestský poľnohospodársky ekonomický spolok a v tlači vyzval všetkých Košičanov, ktorí sa zaoberali záhradníctvom, vinohradníctvom a inými odvetviami poľnohospodárstva, aby sa prihlásili za budúcich členov. Najviac sa prihlásilo ovocinárov a pestovateľov zeleniny v záhradách a dokonca aj prezentovali na výstave v Poľnohospodárskej škole spolu s výrobcami náradia. Mestský spolok podľa Loószovho návrhu nevznikol, ale založili Záhradnícky spolok.
Starodávne mestské novosti
Veľa dôvery škodí
Pod týmto titulkom bol uverejnený v obdenníku Kaschauner Zeitung v roku 1873 článok, ktorý upozorňoval na škodlivé následky neobmedzenej dôvery troch popredných peňažných ústavov - sporiteľne, záložne a Ľudovej banky, prejavovanej voči svojim orgánom v dôsledku čoho ich klienti takmer prišli o svoje peniaze.
V meste budú kúpele
Mestské zastupiteľstvo schválilo v decembri r. 1881 stavbu nových vaňových a parných kúpeľov neďaleko mesta v parku pri železničnej stanici a predĺžilo nájomnú zmluvu na staré kúpele. Podnikateľom je obchodník a majiteľ kúpeľov v Užhorode Žigmund Bródy.
Turistický ruch
V lete r. 1889 zaznamenali v kúpeľoch na Bankove menší počet návštevníkov z iných miest oproti minulému roku. Príčina je v zlej prístupovej ceste a v drahej doprave fiakrami. Nahradia ju pouličnou železnicou, ktorá bude premávať až k reštaurácii Baránok v Čermeli. Na rozvoj Bankova výstavbou víl navrhlo mesto založiť spoločnosť, ktorá by prevzala od mesta aj kúpele.
Falošné miery na trhu
V auguste r. 1895 mesto Košice vypracovalo návrh trhovej normy pre obchode s obilím a dalo ho na posúdenie Obchodnej a priemyselnej komore. Vyzvalo OPK, aby v rámci svojej kompetencie vypracovala urýchlene záväznú normu a tým zabránila špekulantom zneužívať na trhu miery a klamať kupujúcich. Policajný kapitán Madarász reagoval uverejnením na trhu tej časti zákona o zákaze falšovania poľnohospodárskych produktov, kde boli uvedené tresty za jeho nedodržanie.
Ochoreli z vaječného koňaku
Výklady košických obchodov na Hlavnej ulici ponúkali vaječný koňak. Obchodníci riskovali, keď ho tam vyložili aj predávali po dobe trvanlivosti. Koňak bol vyrobený v roku 1919 a trvanlivosť mal do polovičky júna 1920, lenže už bol august 1921 a Ministerstvo pre zásobovanie ľudu ČSR predaj zakázalo odôvodňujúc to tým, že môže spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti pre svoj obsah žĺtkov. Obchodníci ho veselo predávali s tým, že žiaden alkoholický nápoj sa nemôže pokaziť. Opak bol pravdou. Mnoho ľudí skončilo naozaj v nemocnici a obchodníci sa museli zodpovedať z poškodenia zdravia na súde.
Leto roku 1921 bolo rušné, čo spôsobila epidémia na Podkarpatskej Rusi aj štrajk bankových úradníkov
Misia Červeného kríža sa skončila úspešne, ale úradníci prišli o prácu
Na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola súčasťou ČSR sa v lete roku 1921 začali šíriť infekčné choroby a z Ruska hrozila epidémia cholery. Ako prví sa rozhodli pomôcť zdravotníkom v Chuste ich košickí kolegovia.
Zriadili prenosnú nemocnicu
Z iniciatívy Čsl. červeného kríža v Chuste a za pomoci mestskej organizácie Červeného kríža v Košiciach zriadili prenosnú nemocnicu pre infekčné choroby so 40 lôžkami a všetkým potrebným vybavením. Bola umiestnená v blízkosti železničnej stanice aj cesty a zdravotníci bývali v barakoch vedľa nemocnice. Hlavným lekárom bol vtedy Dr. John, zároveň bol aj ambulantným lekárom v Chuste. Divízny lekár ČSČK z Mukačeva Dr. Albert zriadil osobitné oddelenie, kde sa chorí na kiahne najprv diagnostikovali a od ostatných infekčne chorých a potom izolovali v nemocnici na jednom mieste. Títo traja muži - John, Stuchlík, Albert - urobili kus práce nielen ako zdravotníci, ale aj osvetoví pracovníci, lebo niektorí ľudia odmietali hospitalizáciu z strachu pred smrťou. Mnohí sa báli návštevy lekára a zabraňovali mu vstup do domu motykami, vidlami a cepmi, hoci sa ich deti dusili zo záškrtu.
Táto protiinfekčná misia ČSČK sa vydarila, bola úspešná a mnohí v Chuste tvrdili, že preto, lebo keď išli zdravotníci autom na otvorenie nemocnice do Chustu, auto havarovalo a prevrátilo sa do priekopy. Našťastie sa nikomu nič nestalo. V tom videli "prst boží", ktorý jednak zachránil životy ľudí v aute, ale aj dával pozor na malé deti, aby ich nepostihli infekčné choroby.
Sprievod štrajkujúcich
Ký zdravotníci zachraňovali chorých v Chuste, košickí bankoví úradníci štrajkovali. Ešte koncom júna zvolali do Košíc členskú schôdzu Združenia peňažných úradníkov, aby prerokovali ním navrhnutý služobný poriadok aj ustanovenie personálnej komisie. Do jej pôsobnosti žiadali zahrnúť kompetencie, týkajúce sa všetkých personálnych a platových vecí pokiaľ ide o úradníkov ako celok, aj o jednotlivcov. Ďalej návrhy na reorganizáciu práce, dobrozdania a kontrolu nad riadnym plnením služobného poriadku, ktorý vypracovala a ktorý by akceptoval aj Zväz československých bánk v Prahe. Podporu takejto forme boja za existenčné práva vyjadrili Košičanom aj ich kolegovia z Bankového úradu ministerstva financií Slovenskej roľníckej banky. Dokonca aj pražským štrajkujúcim bankovým zamestnancom, ktorí usporiadali po svojej členskej schôdzi manifestačný sprievod Prahou. Ten usporiadali aj Košickí úradníci Hlavnou ulicou. Zväz československých bánk v Prahe uverejnil vyhlásenie, ktorým protestoval proti takejto forme boja ochrany úradníkov. Argumentoval tým, že banky sú ochotné ísť do krajných možností, čo sa týka ochrany úradníka, ale nemôžu pristúpiť na podmienky, ktoré by našli možnosť jednotného vedenia a disponovania v banke. Zástupcovia nemeckých bánk v Prahe sa vyjadril, že štrajk úradníkov nie je mzdový, pretože sú najlepšie platení v súkromných aj štátnych bankách v ČSR. Zhodli sa so Zväzom Čsl. bánk v tom, že personálnu komisiu nemožno zriadiť, pretože to pripomína soviety v porevolučnom Rusku a bola by ich obdobou. Nemohli prijať nový služobný poriadok, k čomu o niekoľko mesiacov aj došlo.
Štrajk podporila v Košiciach Čsl. strana socialistov, železničiari a bankoví úradníci v Bardejove a v Prešove. Kým štrajkovali na ich miesta prijali nových úradníkov.
Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
