Michaloviec. Súkromný podnikateľ si ho vyslúžil za pokračujúci trestný čin skrátenia dane. Prokurátor aj obžalovaný sa proti verdiktu odvolali. Najvyšší súd SR však po jeho preskúmaní odvolania obidvoch zamietol s tým, že sú neodôvodnené.
Ide o skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil v priebehu rokov 1994 a 1995. Ako majiteľ firmy Inka-Š. si dal urobiť pečiatky na neexistujúce firmy Kovoslužba, s. r. o. Žilina a Kovopodnik Plešivec. Na prvú z nich začal pripravovať falošný výpis z Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici. Následne si kúpil elektronickú registračnú pokladnicu a dal ju naprogramovať na túto fiktívnu firmu.
Pripravil si aj falošnú zmluvu o odbere tovaru. S pomocou uvedených pracovných "pomôcok" vyhotovoval fingované účtovné a pokladničné doklady, ktoré mu slúžili na zníženie základu na výpočet dane. Okrem toho, opäť pod hlavičkou vyššie uvedených fiktívnych firiem, vystavoval faktúry a dodával tovar ďalším odberateľom. Získanú hotovosť však neuviedol do príjmovej časti daňového priznania.
Ján Š. takýmto spôsobom skrátil daň z príjmov fyzických osôb o 904 776 korún a daň z pridanej hodnoty o 1 546 253 korún.
Obžalovaný na pojednávaní využil právo nevypovedať. Z čítania výpovedí z prípravného konania vyplynulo, že sa najprv k všetkému priznal. Svoje konanie odôvodňoval vlastnou nepozornosťou. Uviedol, že keby si viac všímal účtovné doklady a ich evidenciu, nemusel sa dostať do problémov. Poprel však, že vystavil doklady pre R., Š., H. a N. Tvrdil, že si ich vyhotovili oni sami.
Na svoju obranu tiež uviedol, že účtovníctvo jeho firmy riadila zástupkyňa Paulína P. a Ing. Juraj N. Na margo nezaregistrovanej elektronickej pokladnice dodal, že mala slúžiť pre nové stredisko, ktorého názov bol do nej naprogramovaný v rámci jej odskúšania. Obžalovaný namietal aj závery z kontroly Daňového úradu v Michalovciach.
Svedkovia, ktorých bolo neúrekom, jeho tvrdenia vyvrátili. Navyše, pri domovej prehliadke boli u Jána Š. zaistené dôkazy, ktoré súviseli s dvomi fiktívnymi firmami. Išlo o písacie stroje, pečiatky, elektronickú pokladnicu, zošity a poznámky.
"Do daňovej kontroly boli zahrnuté aj doklady neexistujúcej firmy Kovoslužba Žilina. Ja osobne som s ňou nemal žiadne vzťahy. Podnikal som od roku 1990 ako Inka-Š. Michalovce. Daňové priznania mi robil najprv Ing. Jozef B., neskôr firmy Resler a nakoniec Ing. Juraj N.," bránil sa obžalovaný.
Zdôraznil, že poslednému z nich predložil účtovné doklady za rok 1994, na základe ktorých svedok vypracoval daňové priznanie. O rok neskôr ho vyhotovil tiež, ale s tým rozdielom, že Ing. Juraj N. od neho preberal účtovné doklady priebežne. Tvrdil, že k účtovným dokladom mali prístup aj jeho zástupkyňa a účtovníčka.
"Dôveroval som svojej zástupkyni a spoločníčke. Bol som zatiahnutý do rozbehnutého systému... Problémy začali po mojom odchode zo spoločnej domácnosti, v ktorej sme žili s Paulínou P., v dôsledku jej zištných záujmov. Pracovala v rovnakej oblasti, spracovanie mojich účtovných dokladov vybavila ona. Svedkovia, ktorí ma usvedčujú, nehovoria pravdu," uviedol v záverečnej reči obžalovaný, ktorý namietal zaujatosť bývalej družky.
Jeho konanie kvalifikoval súd ako pokračujúci trestný čin skrátenia dane. Vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä dĺžky konania, ktoré trvalo takmer 10 rokov, a to nie vinou obžalovaného, ale aj na fakt, že Ján Š. pred spáchaním uvedeného činu viedol bezúhonný život, mu súd uložil hore uvedený mimoriadne znížený trest.
S rozsudkom nebol spokojný prokurátor ani obžalovaný. Prvý z nich sa domnieval, že krajský súd nesprávne aplikoval zmierňovacie ustanovenie, na základe ktorého Jánovi Š. uložil mimoriadne znížený trest. Prokurátor sa svojím odvolaním domáhal uloženia prísnejšieho, nepodmienečného trestu. Obžalovaný namietal závery znaleckého dokazovania a zastával názor, že jeho obrana nebola vyvrátená. Navrhol súdu, aby nevyhovel odvolaniu prokurátora. Žiadal, aby zrušil rozsudok a vec vrátil na došetrenie prokurátorovi.
Najvyšší súd SR po preskúmaní napadnutého rozsudku zistil, že "kraj" vykonal na pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci. Teda, že Ján Š. sa dopustil konania, z ktorého ho krajský súd uznal vinným. Nestotožnil sa však s námietkou prokurátora v súvislosti s aplikáciou mimoriadne zníženého trestu. Najvyšší súd potvrdil správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu s tým, že vzhľadom na okolnosti by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
