No ako herec na voľnej nohe nemá prázdniny a tak sme ho raz zastihli pred pracovnou cestou do Viedne, potom v dabingovom štúdiu a napokon sme sa stretli len pár hodín po jeho návrate z Prahy. Keď sa pred niekoľkými rokmi rozhodol odísť na voľnú nohu, vedel, že ho čaká neľahká cesta. No zároveň mu otvorila brány do sveta reklamy i filmu. Ako jeden z mála slovenských hercov sa presadil v zahraničných produkciách. O tom, čo práve teraz robí, sme sa porozprávali pri šálke kávy a čaju.
Čím žijete v týchto dňoch?
- Dostal som sa do tímu s Ivom Krúpom - robíme komentáre k reláciám pre stanice Discovery, Spektrum a Animalplanet. Veľmi ma to baví, pretože popritom, že človek odvádza svoju prácu, vzdeláva sa. Sú to veľmi náučné veci. Teda, pokiaľ sa práve nepozeráme na európskych či arabských miliardárov.
Spolupracujete v tomto období s nejakým divadlom?
- Veľmi rád by som, no som na voľnej nohe a divadlá majú viac-menej peniaze na interných zamestnancov. Takže momentálne v tomto stojím. No bol by som rád, keby mi divadlo v Košiciach alebo v Prešove ponúklo nejakú peknú postavu. Rád by som sa jej zhostil a mesiac, dva popracoval s kolegami na kvalitnej hre.
Prečo ste vôbec odišli na voľnú nohu?
- Kvôli zárobkom a kvôli tomu, že na jednom mieste nevydržím. Vraví sa, že človek by nemal v jednom tíme ostávať veľmi dlhú dobu, lebo potom kreatívne nerastie. To bol aj môj pocit. Nové príležitosti a skúsenosti som si potom na voľnej nohe musel vytvárať sám. Nebolo to ľahké, ale za tie roky sa to nabalilo a teraz mám príležitosti v rôznych oblastiach.
Hrali ste v rôznych zahraničných produkciách. Na ktorú filmovačku najradšej spomínate?
- Na minuloročnú. Robili sme pre Talianov Monu Lisu, kde som hral brata hlavnej postavy. Toho stvárňoval Fabricio Ristori, ktorý hral hlavnú mužskú postavu v u nás známom seriáli Elisa z Rivombrosy. Tam sme točili jednu nebezpečnú scénu, kde sme s mojím filmovým otcom preplavovali Berounku na plti. A pretože bola rozbúrená, narazili sme do koreňa stromu a padali sme do vody. Keď to robíte už tretíkrát a na sebe máte hrubý neoprel, tak, keď výjdete z vody, nevážite 80, ale 160 kíl. Do toho ešte na nás z oboch strán fúkali obrovské ventilátory, ktoré vytvorili umelú búrku. A tá bola taká skutočná, že človek takmer ani nemusel hrať. Keď sme scénu už niekoľkýkrát opakovali, boli sme takí zoslabnutí, že sme sa skutočne topili. Potápači síce boli pri nás, ale nepomáhali nám. Takže keď sme vyšli na breh, mali sme dosť. Všetci nám síce zatlieskali, režisér bol spokojný, ale nám to nebolo nič platné, lebo z nás v kuse vytekala voda.
V čom je hlavný rozdiel medzi našou a zahraničnou produkciou?
- V peniazoch, ktoré na to majú. To sa potom odráža na službách. Keď robíte v zahraničí, máte pocit, že takto to má vyzerať. Že ja som prišiel odovzdať niečo zo seba a nemusím sa na nič iné sústrediť, lebo okolo mňa je skutočne o všetko vynikajúco postarané.
Čo vám otvorilo brány do zahraničného filmu? Vaša vizáž, znalosť cudzieho jazyka alebo dobrá agentúra?
- Kombinácia toho všetkého a moja viera, vytrvalosť a chuť presadiť sa vonku.
Mali ste obdobie, keď ste si aj zúfali?
- To mám aj teraz. Som na voľnej nohe, takže keď mám film, človek je hore. No keď sa končí, je to istá trauma. Niekto totiž stratí zamestnanie raz, dvakrát za život a má dosť. A ja prichádzam o zamestnanie po každom filme, po každej práci, premiére. Myslím, že duša herca je dosť atakovaná vrcholmi a pádmi.
Snívate niekedy o tom, že by ste dobili Hollywood?
- Z toho som už vyrástol. Kedysi som, samozrejme, mal takéto veľké ciele, ale už sa mi to zdá ako veľký humbuk. A je v tom aj dosť špiny.
Rozmýšľali ste niekedy o tom, že nadobro opustíte Slovensko?
- Často. A naposledy po týchto voľbách. (Smiech)
A kam by ste šli?
- Môj kamarát, s ktorým som pred rokmi začal podnikať, ma volá do Austrálie. Ale ja som ako dieťa sníval o Novom Zélande. Neviem prečo, ale veľmi ma láka. Možno preto, že je to opačný koniec sveta. Ako chlapec som si vždy myslel, že sú tam ľudia dole hlavou. (Smiech)
Čo by ste tam robili? Hrali?
- Už som v štádiu, že by som veľmi rád odovzdával skúsenosti. Lebo do istého veku má človek niečo dokázať a potom má odovzdávať skúsenosti. Aby bola na tejto Zemi nejaká rovnováha. No nie je to tak. A vzhľadom na to, ako to momentálne v našej kultúre, ale aj v školstve vyzerá, mám čo robiť, aby som sa uživil.
Aké projekty vás čakajú v ďalšom období?
- S Petrom Raševom by sme v septembri mali robiť ďalšie diely obľúbeného seriálu o Gilmorkách. A niečo sa črtá aj v Bratislave. Mali by sa tam robiť seriály, tak budem okolo toho ´plávať´. Okrem toho stále atakujem Prahu a pražské agentúry, tak dúfam,že už chytím správnu niť a poriadne zatiahnem.
Čo robievate v období pracovného hlucha?
- Veľa športujem, čítam, ďalej sa vzdelávam a zdokonaľujem sa v angličtine. Okrem toho cez občianske združenie Chi3 chodím po nemocniciach ako doktor klaun a dostávam deti z nemocničného do ich detského sveta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
