vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR. K tragédii došlo v čase, keď sa u nás začalo hovoriť o slobode slova a občan sa viac približoval k vedeniu štátu. Čechoslováci si na slobodu museli počkať ďalších vyše 23 rokov. V uliciach mesta sme sa včera Košičanov pýtali, čo im ako prvé prebleskne hlavou, keď sa spomenú smutné augustové dni.
Ako si spomínate na príchod tankov?
"Veľmi dobre si na '68. rok pamätám. V tom čase som bola u rodičov v Bardejove s malými deťmi, keď zrazu otecko prišiel a povedal nám, že idú Rusi. Nechceli sme veriť, čakali sme ešte nejakú chvíľu v Bardejove, ale potom sme sa vrátili do Košíc. Medzi ruskými tankami sme išli, veľké sklamanie to bolo. Na to sa zabudnúť nedá. Bolo to hrozné."
Žofia, dôchodkyňa
"Keď prišli tanky, akurát sme nakupovali v centre mesta nový televízor. To si presne pamätám. Na Námestí osloboditeľov boli tanky, ruskí vojaci. Nevedela som sa z toho spamätať, čo to bolo. Každý mal veľký strach, čo bude ďalej. Vtedy sme ešte bývali mimo Košíc, domov sme išli autobusom, každý rozprával iba o tankoch v meste."
Ema, dôchodkyňa
"Keď prichádzali tanky, spal som. Mám matné spomienky. Pozeral som z okna na Národnej triede, kde sme vtedy bývali, na hradskú, ako sa valia tanky od Michaloviec. Samozrejme, že som bol z toho úplne zničený. Vedel som, že sa deje niečo nedobré, hneď som tomu nerozumel. Niekoľko ľudí v Košiciach aj zastrelili."
Juraj, dôchodca
"Vtedy som bývala pri Prešove. Neverila som tomu, že nám prišli na pomoc. U nás v Jarovniciach tanky neboli, iba sme o nich počuli. Utekali sme do obchodu nakupovať zásoby, nikto nevedel, čo z toho bude. Hovorilo sa, že možno bude aj vojna. Kupovali sme múku, cukor, soľ, aby sme mali, keby prišli horšie časy. Potom sme si zvykli."
Jozefína Kozárová, dôchodkyňa
"Bola to divoká doba. Prekvapilo ma, keď som sa z rádia dozvedel, že nás obsadili. Bol som doma v Košiciach, išiel som sa potom pozrieť na Námestie osloboditeľov, kde bolo najviac vojakov, aj tankov, aj taká dosť nervózna atmosféra. Nie sú to pekné spomienky."
Karol, dôchodca
"Mal som vtedy šesť rokov a na august 1968 si vôbec nepamätám. Rodičia mi o tom hovorili, že to bolo strašné, keď prišli Rusi. Nikdy som sa tým obdobím nejako špeciálne nezaoberal, je mi jasné, že to Rusi nemali urobiť, že tu nemali čo hľadať, ale taká bola asi doba. Inak ma to už vôbec nezaujíma."
Miroslav, nezamestnaný
"Mám veľmi zlé spomienky. Bolo to prepadnutie! Býval som vtedy na Kótayho ulici a pamätám sa, že kanón tanku mieril presne na naše okno. S manželkou sme boli na smrť vystrašení, hneď sme si ľahli na zem. Hrozne som nadával, od prvej chvíle som vedel, že prišli ruskí okupanti a nie záchrancovia. Som rád, že je komunizmu koniec."
Milan, dôchodca
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
