časti Nižná Šebastová. Hoci má 76 rokov, ani na chvíľu neposedí zo založenými rukami. "Stále musím niečo robiť a okrem toho ma to veľmi baví. Stále si hovorím, že už prestanem, ale nejde to," hovorí a a ukazuje nám množstvo obrusov, ktoré povyšívala. Ani sa nestihneme poriadne rozhliadnuť a už vyťahuje háčkované obrusy, ľahké ako pavučina. A na záver na vedie do izby a otvára skriňu. Do posledného miesta je zaplnená pletenými svetrami, vestami či kostýmami.
Od zhovorčivej pani Márie sa dozvedáme, že ručným prácam ju neučil nik.
"Naučila som sa všetko sama. Veľmi ma to zaujímalo. Mala som susedku, ktorá žije v Teriakovciach (okres Prešov pozn. aut.). V ich rodine sa venovali viacerým ručným prácam a ja som chcela vedieť všetko. Kamarátkina sestra sa potom so mnou hádala. Vyčítala mi, že ja mám záujem o všetko a ona nie a rodičia jej to vyčítajú," spomína M. Komková. Kedysi priadla, tkala koberce, súkala cverny na šitie. Keď sa vydala, začala som pliesť pulóvre aj sukne. "Keď bolo vonku pekne, vzala som pletenie a štrikovala. Samozrejme, len vtedy keď nebolo inej, dôležitejšej roboty. Naozaj som nikdy len tak naprázdno neobsedela. A to neviem ani dnes," vraví a dodáva: "Veľmi ma bavilo štopkanie ´štrimflí´ (ponožky - pozn. aut.). Toto ma veľmi bavilo aj tešilo."
M. Komkovú v poslednej dobe vidieť najmä háčkovať. Lekár s tým ale nesúhlasí. "Mám problémy so srdiečkom, nemala by som sa nijako namáhať," hovorí a jej smutný hlas prezrádza, že poslúchnuť doktora bude pre ňu naozaj ťažké...
Veľa je prekrásnych výtvorov obdivujú aj veriaci v miestnom kostole. "Keď som robila čipky na oltár do kostola, veľmi sa darilo. Pri ručných prácach dokážem presedieť hodiny, lebo to robím s láskou." Obľúbené ručné práce M. Komková nemá. Dôvod je jednoduchý má totiž všetky rovnako rada.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
