Kvôli bábike s keramickou hlavou

sa v secondhande takmer pohádala

V rámci každomesačných búrz starožitností bude zajtra v zámockom parku v Budimíre výstava pod názvom Babičkine bábiky a s podnázvom Jak sa hrali staré mamy. Mohla by zaujať nielen súčasné deti, ale aj ich mamy či staré mamy, ktoré si zaspomínajú na svoje detstvo. Burzu, ako už tradične všetky budimírske, organizuje agentúra LinArt. Hlavnú časť vystavených exponátov tvoria bábiky zozbierané Evou Chadimovou. Hoci táto milovníčka a zberateľka bábik už nie je medzi nami, rozhodli sme sa vrátiť do čias, keď sa nekaždodennej záľube venovala.

Bábiky E. Chadimovej až doteraz odpočívali v predajni starožitností na Alžbetinej ulici. Pred očami verejnosti boli ukryté v skrini. Len vďaka tomu, že organizátor burzy Karol Linhart si prišiel vybrať, ktoré exponáty na výstavu poputujú, mohli sme všetky bábiky v predstihu vidieť. Inak ich Rostislav Chadim, manžel pani zberateľky, do vitrín nevykladá.

"Nebol by problém nájsť im tu miesto. Zberatelia bábik by sa o nich iste rýchlo dozvedeli a určite by ich prišli kúpiť. Nie sú však na predaj," zdôraznil R. Chadim. "Musím rešpektovať manželkino prianie, že bábiky sa buď stanú súčasťou nejakej stálej výstavy a výťažok zo vstupného by pravidelne chodil na účet detskej onkológie alebo budú pred očami verejnosti ukrývané."

Zatiaľ platí to druhé. Hoci ešte za života E. Chadimová ponúkla bábiky Mestu Košice, jej ponuka nebola prijatá. Vlastne bola, čiastočne. Bábiky mohli ísť do depozitára Slovenského technického múzea. S tým však zberateľka, ani nikto z rodiny nesúhlasil. "Keď ich nemôžu návštevníci obdivovať v stále expozícii, počkáme. Raz možno moja dcéra alebo jej dcéra budú pokračovať v krokoch starkej, zbierku asi 50 bábik rozšíria a možno dosiahnu aj ich verejné prezentovanie," doplnila otca Ing. Dagmar Szotáková.

Bábky získavala E. Chadimová tak, že chodila po známych, aj neznámych ľuďoch, po dedinách a vypytovala sa, či kdesi na pôjde nemajú bábiku alebo hračku. Občas mala šťastie a bábikový poklad objavila. Nevadilo, že mala stlačenú hlavičku alebo jej časť tela chýbala. "Čo sa dalo opraviť, to mama opravila, čo nie, nechala v pôvodnom stave. Pri obliekaní zase využila šatník svojej babky. Povyberala z neho kúsky látok i čipku a z nich tvorila bábikám oblečenie," zaspomínala D. Szotáková. V zbierke E. Chadimovej má najmenšia bábika iba 5 cm. Škoda, že jej chýba jedna ruka, no i tak je to vzácnosť.

Stalo sa, že pani Chadimovej dolámanú bábiku priniesla niektorá dedinčanka, ktorá nemala na chlebíka, a tak ju predala, aby získala pár korún. Niekedy zberateľka bábiku aj preplatila, len aby starkej pomohla a sebe urobila radosť novým exponátom. Niekoľko hračiek, aj bábik, priniesli i ľudia, čo prezerali kontajnery. "Raz prišla do obchodu pani s nádhernou bábikou, za ktorú pýtala 15-tisíc Sk. Mamka si to nemohla dovoliť. Kým nezomrela, často na tento neuskutočnený obchod spomínala, tak jej bolo ľúto, že bábiku nezískala..."

D. Szotáková si spomenula aj na ďalšiu príhodu. Jej mama rada chodila do second handov, lebo aj tam mohla čosi objaviť. "Raz sa s ďalšou paňou, ktorá tieto rarity zbierala pre vnučku, takmer pohádala kvôli jednej bábike s keramickou hlavou. Obe ju chceli. Mama dokonca ponúkala pani nadcenu, no tá nepopustila. A keďže v obchode prvá bábiku objavila, mamka sa vrátila naprázdno."

E. Chadimová sa venovala i výrobe krinolín, no do jej zbierky patria aj malé nábytky a riad. Všetko použiteľné a ako skutočné. "Máme i dva kočíky, v ktorých sa mohli kočíkovať živé deti, aj bábiky. Jeden priniesla zákazníčka z Tornaly. Dnes sú už detské ´nádobíčka´, nábytky i bábiky pomaly unikáty. Veľa sa toho vynosilo do Rakúska a Nemecka, pretože mali cenu. Len v súkromných zbierkach alebo aj na pôjdoch sa ešte niečo môže objaviť. No aj to je už malá nádej."

V zbierke E. Chadimovej je aj časť tzv. čajovej bábiky.

Mala hlavu a veľké látkové telo, pričom sukňu tvorila krinolína. Bábika bola udržiavateľkou tepla, pretože sa ňou prikryl čaj v šálke alebo v konvici. Nech pán domu, keď sa vráti, nájde čaj teplý. Podobne existovali košíkové bábiky, ktoré zase zakrývali obsah košíka.

Vďaka modernej technike, teda videonahrávke, sme mali možnosť vypočuť si aj samotnú E. Chadimovú a jej vyznanie. Všetko sa podľa jej slov začalo v roku 1961, keď na Šrobárovej ulici žil starý pán Köváry, ktorý bol starožitníkom. U neho si kúpila prvú komodu. Postupne, keď boli peniažky, dokupovala stále niečo nové. K jej najmilším a aj raritným hračkám patrili dve najmenšie a tri čajové. A tiež drevené, s kĺbovými telíčkami, s vláskami i bez vlások, s očkami, ktoré otvárajú, aj ktoré sú pevné. Čiže vlastne všetky bábiky...

"Zbierala som ich a milovala preto, lebo hovorili o tom, ako sa hrávali naše babičky," vraví E. Chadimová v nahrávke. "Hračky boli veľmi, veľmi odborne a s veľkým citom urobené. Deti v predošlých desaťročiach mali vlastne k dispozícii všetko to, čo v riadnej veľkosti bolo v domácnostiach. Či už šatníkové skrine, komody, porcelánové súpravy." S ich pomocou sa učili prestierať, kde-aký príbor patrí, ukladať veci do skríň, narábať s riadom v kuchyni, variť na miniatúrnej piecke, ktorá je mimochodom doteraz funkčná. Boli to hračky duchaplné, ktoré pomáhali pri výchove, vyznala sa E. Chadimová.

Ako nás informoval K. Linhart, člen Spoločnosti na skrášľovanie mesta Košice, radi by zriadili múzeum venované len Košiciam. Presťahovať by sa doň mohli i bábiky zo zbierky Evy Chadimovej. Aspoň by v skrini prestali snívať sen o tom, že raz ich budeme obdivovať v múzeu hračiek...

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Budú činiť násilie

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári