neskôr sa liali do foriem
Podľa historických prameňov bábiky existovali už v starom Grécku a v Egypte, boli z hliny a znázorňovali dospelého človeka. Neskôr sa začali robiť bábiky z dreva. Najprv mali kuželkovitý tvar a oči i ústa sa len maľovali. Neskôr sa tento tvar tela nahradil trupom s pripevnenými končatinami.
Dosť veľa sa, ako spomenul Rostislav Chadim, ktorý sa kvôli manželke tiež zaoberal históriou bábik, robili tiež z minerálneho tvrdého papiera. Hovorilo sa im kašírované. Práca s takýmto papierom bola nepríjemná, no bábiky na rozdiel od drevených mali realistickejšiu podobu. V 16. storočí sa prešlo k výrobe voskových postáv. Zväčša to však boli postavy svätých. Hlavy bábik sa sprvu modelovali ručne, neskôr sa odlievali do foriem. Tieto bábiky boli pomerne drahé, takže ich dostávali len deti z bohatých rodín.
"O čosi neskôr francúzske výrobne porcelánu zaviedli výrobu hláv bábik z neglazovaného porcelánu, tzv. biskvitu. Mali pôvabné rysy, svetlú farbu porcelánu, boli nádherne maľované s krásnymi veľkými očami dotvorenými výrazným obočím a lemované jemnými mihalnicami." Približne v roku 1850 sa, ako pokračoval R. Chadim, pri výrobe bábik začali používať sklenené oči. Ich vynálezcom je Nemec Ludwig Müller-Uri. Tieto oči mali aj bábiky z vosku, aj kašírované.
Ďalšiu etapu predstavujú celuloidové bábiky. Robili sa v Nemecku, Francúzsku a Japonsku. I keď úplne prvé vznikli asi v Amerike, kde si bratia Hyattovi dali patentovať hmotu zvanú celuloid. Mal však nevýhodu, bol horľavý a keď sa bábika dostala do blízkosti ohňa, mohla sa roztopiť alebo sa v nej vytvorili praskliny a preliačiny. Tieto bábiky mali pevné končatiny, oči maľované a vlasy vtlačené do formy. Po prvej svetovej vojne bol celuloid postupne nahradený umelou hmotou.
"Vlastniť bábiku bola predtým výsada len lepšie situovaných spoločenských vrstiev, no a šitie šiat pre ne bola príležitosť ako si možno skrátiť voľný čas. Vytvárali sa dokonca bábkové kluby, v ktorých si členovia dávali úlohy - obliecť napríklad bábiky podľa módy na dvore Márie Stuartovej alebo v štýle francúzskeho baroka." Kto bábiku najlepšie obliekol, ten bol odmenený. Práve takto vznikli cenné kolekcie nádherných bábik. Počas vojen sa však veľa súkromných zbierok stratilo.
"Okolo roku 1870 sa vo Francúzsku začali vyrábať bábiky, ktoré už nepredstavovali vycifrované dámy, viac mali podobu detí. Pokiaľ by si niekto myslel, že bábiky, ktoré vedia vypiť fľašu mliečka, sú nápadom súčasnosti, toho sklameme. Francúz Casimir Bru dal v roku 1874 patentovať vynález, ktorý sa týkal bábiky Bébé Téteur." Bolo to bábätko, čo vedelo vypiť fľašu mlieka. Hračka mala v sebe mechanizmus, ktorého súčasťou bol gumový balónik s trubičkou. Keď sa balónik stlačil, bábika obsah fľaše vypila. Po ďalšom stisnutí tekutina natiekla späť do fľaše.
"V roku 1882 predstavil Casimir Bru ďalšiu zázračnú bábiku - Bébé Gourmand. Bábika mala trup z kože a nôžky s otvárajúcimi sa chodidlami a topánkami s odklápacou podrážkou. Bábika dokázala jesť kúsky potravy. Z úst ho pohyblivý jazyk postrčil ďalej, spadli do dutého trupu a potom do nôh. Otvorením chodidiel sa kúsky jedla z bábiky vybrali," opísal R. Chadim, aké bábiky vo svete existovali.
Istý čas boli v móde i tzv. orientálky. Bábika bola inej farby pleti, napríklad čiernej, hnedej alebo žltej, a exoticky oblečená. Potom to boli bábiky - tzv. Parížanky, oblečené podľa najnovšej módy. Dnes ich možno nájsť napríklad v Musée National de Monaco. Zbierku zhromaždila Madame Madeleine de Galea, ktorá ju venovala Monacu, v ktorom strávila posledné roky života. Parížanky neboli hračkami pre deti, skôr potešenie pre dámy z lepšej spoločnosti. Boli priam umeleckým dielom, vynikali majstrovstvom pre detaily - mali pekné obočie, mihalnice, ústa, aj parochne z originálnych vlasov. Veľké obchodné domy v Londýne a v Paríži ich používali na predvádzanie nových módnych kreácií.
"História ďalej pozná bábiky budoárové. Tiež sa s nimi nehrali deti, neboli ani bábikami na pohovku. Slúžili ako dekorácie interiérov. Boli však dosť zraniteľné, pretože hlavičky sa vyrábali z látky. Vyzerali však veľmi pekne, často bol na nich nanesený kompletný make-up. Existujú dokonca budoárové bábiky s nalepenými mihalnicami z pravých vlasov." Ústa ako opisoval R. Chadim, mali pekne tvarované, vyzývavo červené. Parochna z hodvábu alebo mohéru, moderná frizúra. Ruky jemne tvarované, s nalakovanými červenými nechtami.
lia
Autor: Prvé boli z hliny, dreva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
