Pobaltská gulášová výživa slovenským črevám príliš neprospela
Pre slovenskú mužskú hádzanú to nie je zlý rok. Áčko sa prvý raz v histórii prebojovalo na záverečný turnaj majstrovstiev Európy, aj keď potom, vo Švajčiarsku, sa ocitlo v hlbokom tieni svetových veľmocí. Nasledovala ho juniorka do 18 rokov, ktorá v estónskom Tallinne vybojovala v šestnásťčlennej konkurencii 11. miesto, a v týchto dňoch sa o prienik medzi európsku elitu na šampionáte v Rakúsku pokúša aj naša dvadsiatka.
Vráťme sa ešte do Tallinnu, kde išli mladí zverenci košického trénera Jána Hruščáka s cieľom prebojovať sa zo základnej skupiny medzi elitnú osmičku. Pravda, miestenka na svetový šampionát hráčov do 19 rokov, ktorý sa uskutoční o rok v exotickom Bahrajne, bola na naše pomery trochu pridrahá, a "kúpiť" si ju mohli iba tallinnskí finalisti, ale postup zo skupiny bol v reálnych možnostiach našich mladíkov. Keby im cestu neskomplikovali nešťastní Turci. Pred šampionátom to boli práve isté dva body...
"Vôbec sme ich nepoznali, nikdy sme sa s nimi nestretli, nevedeli sme čo od nich čakať. Možno sme ich zo začiatku trošku podcenili, a aj keď sme potom stiahli ich náskok na dva góly, napokon sme to predsa pustili," ťažko hľadá vysvetlenie herného skratu v zlomovom zápase turnaja trénerov syn a úderná spojka slovenskej reprezentácie Patrik Hruščák. "Čakali sme minimálne aspoň postup zo základnej skupiny, a po dobrých zápasoch so Slovincami a Švédmi (34:34 resp. 28:30 - pozn. red.) to naň aj vyzeralo. Ale na takom turnaji už vládne veľká vyrovnanosť tímov, čo potvrdili aj Turci."
Aj v ďalšej fáze šampionátu bolo nad naším družstvom striedavo oblačno, raz sa zatiahlo, inokedy vyjasnilo. Po víťazstve nad Čechmi (35:32) a prehrách s Estónskom (32:35) a Maďarskom (27:30) zostala posledná povinnosť, opäť popreháňať domácich Estóncov v súboji o 11. priečku. Naši im ešte čerstvú prehru vrátili, a aj keď až po predĺžení, zvíťazili 35:34. Patrik Hruščák, hoci dohrával turnaj so zranením, uhájil pozíciu najlepšieho strelca v mančafte, so 46 gólmi sa delil o 5.-7. miesto streleckej tabuľky. "Ešte po treťom zápase som bol na druhom mieste, ale práve ktorýsi z Turkov ma stiahol za ruku a v ľavom ramene som mal natiahnuté väzy, doktor mi musel pichať injekcie, aby bolesť ustúpila. Možno aj to zranenie, možno i sklamanie, že sme nepostúpili, spôsobili, že v ďalších zápasoch to bolo z mojej strany horšie."
Napriek tomu mohol byť jeho otec, a klubový i reprezentačný tréner v jednej osobe, s jeho výkonmi spokojný. "Dúfal som však, že v každom zápase zahrá dobre aspoň päť-šesť hráčov, ale vždy to boli len dvaja-traja. A väčšinou vždy iní. Po zápase s Turkami som musel v kabíne zvýšiť hlas, trochu to pomohlo Guzymu, že sa v druhej časti turnaja prebral, solídne hral aj Styrančák a dobre zachytali brankári, z ktorých som mal trochu obavy. Na prípravu sa nemôžem sťažovať, aj keď sme na ňu nemali toľko priestoru, ako napríklad Chorváti, ktorí boli pred turnajom spolu 55 dní, ale stále mi chýba trošku viac srdiečka u našich hráčov. Samozrejme, aj viac skúseností, lebo naša dorastenecká liga je slabá, niet v nej súcich jedincov a chlapci nie sú zvyknutí hrať také zlomové zápasy. Keď ich hráš raz-dvakrát do roka, tak si nezvykneš. A v mužskej lige dostávali občas priestor iba Patrik s Kopčom. Keďže sme bývali ďaleko od centra Tallinnu a v hoteli bola strašná nuda, snažili sme sa chlapcov všelijako rozptýliť a nabudiť na zápasy, boli sme napríklad v prístave, kde sa konali jachtárske olympijské súťaže v roku 1980. Mesto je pekné, ale veľa sme z neho nemali. Prekvapila ma aj úroveň hál, v ktorých sa turnaj odohrával. Nesťažujem sa ani na ubytovanie a stravu, keby nebola taká jednotvárna. Neboli sme hladní, ale keď sme mali počas celého pobytu dvadsaťpäťkrát obed a večeru, tak to bol dvadsaťtrikrát guláš. Aspoňže vždy na iný spôsob, raz kurací, inokedy rybací..." A slovenským črevám pobaltská gulášová výživa príliš neprospela.
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
