Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Mnohí Košickí remeselníci no najmä obchodníci sa ťažko zmierovali so zrušením cechov a s ich nástupcami - živnostenskými spoloče

Nový živnostenský zákon bol pre jedných pohrebnou piesňou, pre iných svadobným pochodomZmenou v hospodárskom živote Košíc v polovici 19. storočia,

Nový živnostenský zákon bol pre jedných pohrebnou piesňou, pre iných svadobným pochodom

Zmenou v hospodárskom živote Košíc v polovici 19. storočia, ktorá by viedla k slobodnému podnikaniu, malo priviesť zrušenie cechov a nové zákony. Plánované zámery uhorskej revolučnej vlády sa premietli iba v úpravách cechových štatútov a cechové zriadenie zachovala aj porevolučná rakúska tzv. Geringerova inštrukcia. Nedovoľovala zakladať nové cechy, obsahovala aj zásady ustanovenia o slobodnej súťaži a posilnila právomoc magistrátu mesta a obchodnej a priemyselnej komory. Cechy zrušili až nový živnostenský zákon.

Skryť Vypnúť reklamu

Iba "kozmetické" úpravy stanov

Sedem rokov po potlačení buržoáznej revolúcie v Uhorsku (1848-49), bolo v Košiciach 5 tisíc produktívne aktívnych obyvateľov. V poľnohospodárstve bolo zárobkovo činných 116, v remeslách a priemysle 1974, v obchode a peňažníctve 164 a v doprave 248. Tieto odvetvia dosiahli v roku 1910 tri a pol násobný nárast. V roku 1900 to bolo 305 a v roku 1910 ľudí až 461 poľnohospodárstvom sa živiacich, 7151 a 7880 pracujúcich v remeslách a priemysle. V obchode a peňažníctve vzrástol počet na 1431 a 1833 a v doprave na 808 a 1162 v rokoch 1900 a 1910. Remeselníci a obchodníci patrili k vrstve, ktorá bola trvalo usadená v Košiciach a pochádzajúca z košických rodákov aj z prisťahovalcov, ktorí sa tu usadili, o čom svedčia mnohé nemecké, maďarské, slovenské i české rodiny, ktoré vytvorili základy hospodárstva mesta.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by sme chceli charakterizovať situáciu v remeselnom odvetví, táto sa v prvej polovici 19. storočia vyvíjala podľa pravidiel cechového zriadenia. Podľa súpisu daňových poplatníkov bolo v roku 1828 v Košiciach 460 majiteľov dielní so 70 špecializáciami v 50 cechoch. Organizácia remesiel sa nezmenila do obdobia revolučných udalostí a hoci sa o to pokúsila revolučná vláda L. Batthyányho, nepriniesla prevratné zmeny, ktoré mali byť aj v zrušení cechov. Urobila iba "kozmetické" úpravy, spočívajúce v úprave cechových štatútov, napr. v tom, že na zasadnutí cechov sa mohli zúčastňovať tovariši, že bol vymedzený pracovný čas a podobne. Porevolučná Geringerova "Provizórna inštrukcia o vzťahoch v obchode a remesle v korunnej zemi Uhorska" platná od apríla roku 1851, ktorá obsahovala aj zásady ustanovenia o slobodnej súťaži, zachovala aj v Košiciach cechové zriadenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Obmedzenie právomoci cechov

Podľa zásad sa však nové cechy zakladať nemohli (bolo by to v rozpore s ustanovením o slobodnej súťaži v podnikaní), ale do existujúcich mohol vstúpiť každý, bez ohľadu na stavovskú, náboženskú a národnostnú príslušnosť a pre majstrov bolo členstvo v cechoch povinné. Podľa tejto inštrukcie mali väčšiu právomoc v hospodárskej politike magistrát s Obchodnou a priemyselnou komorou. Trvalo ešte 20 rokov, kým nový živnostenský zákon v roku 1872 zrušil cechy, nahradil ich živnostenskými spoločenstvami podľa jednotlivých odborov a tým otvoril cestu k slobodnému podnikaniu.

Ďalším zákonom z roku 1884 bolo povolené založenie aj všeobecných živnostenských spoločenstiev. Tie boli zastrešené živnostenskou vrchnosťou I. stupňa - mestským policajným kapitanátom. Keď vyšiel prvý živnostenský zákon v roku 1872 bolo v Košiciach 32 cechov, teda o 18 menej. Toľko cechov zaniklo bez toho, aby založili vlastné živnostenské spoločenstvo.

Počet zárobkovo činných ľudí v remeselnom a priemyselnom odvetví vzrástol aj prisťahovaním ľudí z Gemera, Spiša, s rôznych oblastí Uhorska, dosť veľký bol príliv židovského obyvateľstva, najmä obchodníkov. Mnohí sa prisťahovali z Nemecka a Poľska. V poradí transformácie remeselnej výroby na priemyselnú, bol na prvom mieste potravinársky priemysel, za ním železiarsky, drevospracujúci a v menšej miere stavebný. Textilná a odevná výroba i kožiarske odvetvie ostali ďalej na úrovni remeselných dielní, krajčírov, čižmárov, obuvníkov. Jedinou bezkonkurenčnou výrobňou bola prvá bryndziarska výrobňa v Košiciach, ktorej majiteľom bol M. Guttmann. Udržala sa na terajšej Alžbetinej ulici aj po znárodnení.

Tvrdohlavé obchodné grémium

V obchode bola podstatne odlišná situácia ako v remeslách. Obchodníkov bolo menej, o čom hovoria aj čísla z roku 1857 na začiatku článku a obchodníci sa veľmi ťažko vzdávali cechových výsad, i keď ich už oklieštili dva zákony o obchodníkoch a obchodných spoločenstvách ešte predtým. Organizačne u nich ešte ďalšie tri roky pretrvávala forma grémia obchodníkov a to do roku 1877, kedy sa zakladalo obchodné živnostenské spoločenstvo. V roku 1857 bolo podľa adresárov v Košiciach 107 obchodov v 29 špecializáciách a v roku 1904 566 obchodníkov zo 46 špecializáciami a 31 veľkoobchodníkov (v roku 1857 boli iba dvaja!). Zvýšil sa aj počet pohostinských živností na 64, ku ktorým patrilo hoteliérstvo, reštauratérstvo a kaviarníctvo, výčapníctvo, krčmárstvo. Obchodníci patrili ešte v stredoveku k mestskej honorácii, veď výstavné domy na námestí v Košiciach postavili oni, kupci. Stále si udržiavali stavovskú hrdosť, preto strata výsad a zrušenie obchodného grémia bola pre nich pohrebnou piesňou. Pre iných obchodníkov, ktorý sa do Košíc prisťahovali cez Halíč, Spiš, mnohí pôsobili v Levoči, v Kežmarku, väčšinou nemeckého pôvodu a evanjelici, to bol svadobný pochod, lebo sa mohli v meste usadiť, založiť viac obchodov a neskoršie spojiť viaceré firmy. K drobným obchodníkom patrili Židia, ktorý do roku 1840 nemali povolený v Košiciach trvalý pobyt a preto si ani nemohli v meste zriadiť obchody. Pri získavaní povolenia kládlo veľké prekážky všetkým nekošičanom grémium obchodníkov. Po roku 1840 sa usídlili v meste viaceré židovské obchodnícke rodiny a špecializovali sa na určitý druh obchodnej činnosti ako v potravinárstve, v obchode s poľnohospodárskymi plodinami, vínom a liehovinami, v železiarstve, kožiarstve. Mnohé podnikateľské rodiny mali spor s grémiom ako napr. rodina Ungárovcov, ktorá prišla z Komárna. Dostala povolenie na veľkoobchod s kožami, ale predávala aj v malom, proti čomu namietalo grémium. Zákaz predaja bol začiatkom úspechu pre Leopolda Ungára, ktorý založil liehovar, a ako sme písali 23. 6. 2006, tento rozšíril o výrobu droždia, prvú v Uhorsku aj o výrobku kukuričnej krupice. Takže z obchodníka sa stal priemyselník. Ďalšia nemecká rodina Mollovcov bola jednou z najzámožnejších v Košiciach a najobľúbenejší bol obchod, ktorému začali vidiecky kupujúci hovoriť "Moľov skľep". Rodina Fiedlerovcov založila cukrovar a továreň na výrobu klincov v Čermeli. Tak by sme mohli vymenovať desiatky prisťahovaných rodín. Ich mená sú v "Slovníku košických osobností" zostavenom Dr. Mihókovou (vydala Štátna vedecká knižnica).

Grémium obchodníkov sa rozpadlo v roku 1875 a podľa vzoru remeselníkov mali byť košickí obchodníci organizovaný v samostatnej organizácii, v novom obchodnom grémiu. Jeho stanovy malo schváliť ministerstvo, čo trvalo tri roky, pretože obchodníci v svojej tvrdohlavosti odmietali úpravu, týkajúcu sa vzdelávania učňov, nemocenského poistenia a založenie nemocenského spolku. Ďalšie štyri roky trvala likvidácia bývalého grémia.

Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 903
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 047
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 259
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 614
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 404
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 6 553
  7. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 348
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 338
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 227
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 175
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Druhé kolo, deň tretí. V Košiciach pokračuje testovanie

Vo väčšine obcí je miera pozitivity vyššia ako v samotnom meste.

Testuje sa aj v areáli oceliarní.

V Košiciach organizujú hromadné behy, každý pritom beží sám

K experimentu sa pridali ľudia z Čiech, spod Tatier či od Žiliny.

Skupina potiahne jednotlivca, vysvetľuje Tomáš Gáll, prečo sú skupinové behy dôležité.
Medzilaborce zápasia s nárastom chorých na Covid-19.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Počet úmrtí stúpol o 57, PCR testy odhalili 573 nakazených (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 223-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 474 obetí. V okrese Nitra platí sprísnený lockdown.

Ilustračné foto.
Petra Vlhová počas 1. kola v slovinskej Kranjskej Gore.
Daniel Lipšic.
Turisti v ochranných rúškach sa fotografujú pri vodopádoch Studeného potoka vo Vysokých Tatrách.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop