Nový živnostenský zákon bol pre jedných pohrebnou piesňou, pre iných svadobným pochodom

Zmenou v hospodárskom živote Košíc v polovici 19. storočia, ktorá by viedla k slobodnému podnikaniu, malo priviesť zrušenie cechov a nové zákony. Plánované zámery uhorskej revolučnej vlády sa premietli iba v úpravách cechových štatútov a cechové zriadenie zachovala aj porevolučná rakúska tzv. Geringerova inštrukcia. Nedovoľovala zakladať nové cechy, obsahovala aj zásady ustanovenia o slobodnej súťaži a posilnila právomoc magistrátu mesta a obchodnej a priemyselnej komory. Cechy zrušili až nový živnostenský zákon.

Iba "kozmetické" úpravy stanov

Sedem rokov po potlačení buržoáznej revolúcie v Uhorsku (1848-49), bolo v Košiciach 5 tisíc produktívne aktívnych obyvateľov. V poľnohospodárstve bolo zárobkovo činných 116, v remeslách a priemysle 1974, v obchode a peňažníctve 164 a v doprave 248. Tieto odvetvia dosiahli v roku 1910 tri a pol násobný nárast. V roku 1900 to bolo 305 a v roku 1910 ľudí až 461 poľnohospodárstvom sa živiacich, 7151 a 7880 pracujúcich v remeslách a priemysle. V obchode a peňažníctve vzrástol počet na 1431 a 1833 a v doprave na 808 a 1162 v rokoch 1900 a 1910. Remeselníci a obchodníci patrili k vrstve, ktorá bola trvalo usadená v Košiciach a pochádzajúca z košických rodákov aj z prisťahovalcov, ktorí sa tu usadili, o čom svedčia mnohé nemecké, maďarské, slovenské i české rodiny, ktoré vytvorili základy hospodárstva mesta.

Ak by sme chceli charakterizovať situáciu v remeselnom odvetví, táto sa v prvej polovici 19. storočia vyvíjala podľa pravidiel cechového zriadenia. Podľa súpisu daňových poplatníkov bolo v roku 1828 v Košiciach 460 majiteľov dielní so 70 špecializáciami v 50 cechoch. Organizácia remesiel sa nezmenila do obdobia revolučných udalostí a hoci sa o to pokúsila revolučná vláda L. Batthyányho, nepriniesla prevratné zmeny, ktoré mali byť aj v zrušení cechov. Urobila iba "kozmetické" úpravy, spočívajúce v úprave cechových štatútov, napr. v tom, že na zasadnutí cechov sa mohli zúčastňovať tovariši, že bol vymedzený pracovný čas a podobne. Porevolučná Geringerova "Provizórna inštrukcia o vzťahoch v obchode a remesle v korunnej zemi Uhorska" platná od apríla roku 1851, ktorá obsahovala aj zásady ustanovenia o slobodnej súťaži, zachovala aj v Košiciach cechové zriadenie.

Obmedzenie právomoci cechov

Podľa zásad sa však nové cechy zakladať nemohli (bolo by to v rozpore s ustanovením o slobodnej súťaži v podnikaní), ale do existujúcich mohol vstúpiť každý, bez ohľadu na stavovskú, náboženskú a národnostnú príslušnosť a pre majstrov bolo členstvo v cechoch povinné. Podľa tejto inštrukcie mali väčšiu právomoc v hospodárskej politike magistrát s Obchodnou a priemyselnou komorou. Trvalo ešte 20 rokov, kým nový živnostenský zákon v roku 1872 zrušil cechy, nahradil ich živnostenskými spoločenstvami podľa jednotlivých odborov a tým otvoril cestu k slobodnému podnikaniu.

Ďalším zákonom z roku 1884 bolo povolené založenie aj všeobecných živnostenských spoločenstiev. Tie boli zastrešené živnostenskou vrchnosťou I. stupňa - mestským policajným kapitanátom. Keď vyšiel prvý živnostenský zákon v roku 1872 bolo v Košiciach 32 cechov, teda o 18 menej. Toľko cechov zaniklo bez toho, aby založili vlastné živnostenské spoločenstvo.

Počet zárobkovo činných ľudí v remeselnom a priemyselnom odvetví vzrástol aj prisťahovaním ľudí z Gemera, Spiša, s rôznych oblastí Uhorska, dosť veľký bol príliv židovského obyvateľstva, najmä obchodníkov. Mnohí sa prisťahovali z Nemecka a Poľska. V poradí transformácie remeselnej výroby na priemyselnú, bol na prvom mieste potravinársky priemysel, za ním železiarsky, drevospracujúci a v menšej miere stavebný. Textilná a odevná výroba i kožiarske odvetvie ostali ďalej na úrovni remeselných dielní, krajčírov, čižmárov, obuvníkov. Jedinou bezkonkurenčnou výrobňou bola prvá bryndziarska výrobňa v Košiciach, ktorej majiteľom bol M. Guttmann. Udržala sa na terajšej Alžbetinej ulici aj po znárodnení.

Tvrdohlavé obchodné grémium

V obchode bola podstatne odlišná situácia ako v remeslách. Obchodníkov bolo menej, o čom hovoria aj čísla z roku 1857 na začiatku článku a obchodníci sa veľmi ťažko vzdávali cechových výsad, i keď ich už oklieštili dva zákony o obchodníkoch a obchodných spoločenstvách ešte predtým. Organizačne u nich ešte ďalšie tri roky pretrvávala forma grémia obchodníkov a to do roku 1877, kedy sa zakladalo obchodné živnostenské spoločenstvo. V roku 1857 bolo podľa adresárov v Košiciach 107 obchodov v 29 špecializáciách a v roku 1904 566 obchodníkov zo 46 špecializáciami a 31 veľkoobchodníkov (v roku 1857 boli iba dvaja!). Zvýšil sa aj počet pohostinských živností na 64, ku ktorým patrilo hoteliérstvo, reštauratérstvo a kaviarníctvo, výčapníctvo, krčmárstvo. Obchodníci patrili ešte v stredoveku k mestskej honorácii, veď výstavné domy na námestí v Košiciach postavili oni, kupci. Stále si udržiavali stavovskú hrdosť, preto strata výsad a zrušenie obchodného grémia bola pre nich pohrebnou piesňou. Pre iných obchodníkov, ktorý sa do Košíc prisťahovali cez Halíč, Spiš, mnohí pôsobili v Levoči, v Kežmarku, väčšinou nemeckého pôvodu a evanjelici, to bol svadobný pochod, lebo sa mohli v meste usadiť, založiť viac obchodov a neskoršie spojiť viaceré firmy. K drobným obchodníkom patrili Židia, ktorý do roku 1840 nemali povolený v Košiciach trvalý pobyt a preto si ani nemohli v meste zriadiť obchody. Pri získavaní povolenia kládlo veľké prekážky všetkým nekošičanom grémium obchodníkov. Po roku 1840 sa usídlili v meste viaceré židovské obchodnícke rodiny a špecializovali sa na určitý druh obchodnej činnosti ako v potravinárstve, v obchode s poľnohospodárskymi plodinami, vínom a liehovinami, v železiarstve, kožiarstve. Mnohé podnikateľské rodiny mali spor s grémiom ako napr. rodina Ungárovcov, ktorá prišla z Komárna. Dostala povolenie na veľkoobchod s kožami, ale predávala aj v malom, proti čomu namietalo grémium. Zákaz predaja bol začiatkom úspechu pre Leopolda Ungára, ktorý založil liehovar, a ako sme písali 23. 6. 2006, tento rozšíril o výrobu droždia, prvú v Uhorsku aj o výrobku kukuričnej krupice. Takže z obchodníka sa stal priemyselník. Ďalšia nemecká rodina Mollovcov bola jednou z najzámožnejších v Košiciach a najobľúbenejší bol obchod, ktorému začali vidiecky kupujúci hovoriť "Moľov skľep". Rodina Fiedlerovcov založila cukrovar a továreň na výrobu klincov v Čermeli. Tak by sme mohli vymenovať desiatky prisťahovaných rodín. Ich mená sú v "Slovníku košických osobností" zostavenom Dr. Mihókovou (vydala Štátna vedecká knižnica).

Grémium obchodníkov sa rozpadlo v roku 1875 a podľa vzoru remeselníkov mali byť košickí obchodníci organizovaný v samostatnej organizácii, v novom obchodnom grémiu. Jeho stanovy malo schváliť ministerstvo, čo trvalo tri roky, pretože obchodníci v svojej tvrdohlavosti odmietali úpravu, týkajúcu sa vzdelávania učňov, nemocenského poistenia a založenie nemocenského spolku. Ďalšie štyri roky trvala likvidácia bývalého grémia.

Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári