malých i veľkých, prihováral sa deťom a žmurkal po babách. Za kostýmom a typickou čiapkou sa pritom neskrýval nik iný ako svetoznámy Miroslav Kasprzyk, ktorý bol nominovaný medzi osem najlepších zabávačov v Európe a je vraj najukecanejší mím na svete. V Liptovskom Mikuláši už niekoľko rokov organizuje jediný celoštátny festival pantomímy a pohybových divadiel PAN a vedie aj Štúdio pantomímy. Istý čas ho bolo vídať aj v televíznom zábavníku Apropo TV s Jarom Filipom a Stanom Radičom.

Venujete sa pantomíme, no dnes ste do Košíc pricestovali aj ako šašo...

- Šermiari totiž pred rokmi zistili, že im na vystúpeniach chýba zábava. Boli iba vážne skupiny, ktoré šermovali a potom boli skupiny hysterického šermu, ktoré viac kričali, ako šermovali. Ale zábava nebola. A pritom na poriadnych kráľovských hradoch bol vždy šašo. Nuž, tak ma objavili a odvtedy si obliekam kostým, rozprávam, čo si myslím a popritom robím aj pantomimickú zábavu, aby ľudia videli, ako šašo dojil kravu, či čo robil s fúrikom. Parodoval som aj sokoliarov a bolo to ohromne vtipné. Sokoliari vtedy plakali od smiechu a bili si hlavu do pódia, tak sa im to páčilo. Vôbec totiž nevedeli, že sú takí zábavní. Navyše, ako šašo môžem povedať, čo si myslím, a to sa mi veľmi páči. Dnes to chýba. Našim mocipánom chýba šašo. Lebo by sa veľmi zháčili, čo za somariny robia na obyčajných ľudkoch.

Vari mierite aj na prezidentský hrad?

- To nie. V prezidentskom paláci máme jedného gašparkoviča. To stačí.

Košičanom ste predviedli aj svoju populárnu šou Navigátor, pri ktorej vezmete na pódium človeka z publika. Ten rozpráva vymyslený príbeh a vy ho simultálne hráte. Ako vznikol tento nápad?

- Tak, že som do svojej Mím šou zaradil aj improvizácie. Okrem etud som na pódiu žreboval témy, ktoré som tam priamo hral. No ľudia ma stále podozrievali, že to mám doma pripravené. Tak ma nahnevali natoľko, že som v roku 2000 prišiel s týmto nápadom. No po šiestich rokoch, čo to robím, mi došlo, že je to neuveriteľná odvaha. Lebo divák príde a môže rozprávať akýkoľvek príbeh. A ja ho bez rozmýšľania hrám.

Baví vás takáto improvizácia?

- Je to zábava. A je to zaujímavé pre mňa aj pre divákov.

Vy ste herectvo nikdy neštudovali, však?

- Ako povedal klasik Boris Hybner z Prahy: "Bože, ty si samorast spod Tatier." Vtedy, to bolo pred rokmi, som ešte ani poriadne nevedel, že existuje pantomíma. Žiadne štúdium herectva som nikdy neabsolvoval. Len nejaké letné dielne.

Tak ako ste sa k tomu dostali? Boli ste od detstva exhibicionista?

- Každé dieťa sa pretŕča, ale ja som viac športoval. To je trošku iný druh exhibicionizmu. Robil som bežecké lyžovanie, aj jachting. No ale keď mi doslúžilo zdravíčko, našlo sa divadlo. V osemnástich mi totiž odišli kolená a v mojom živote nastalo ticho. No len na chvíľku. Lebo moja mamka sa na to nemohla pozerať a vyhnala ma k ochotníkom. Vtedy bol v Liptovskom Hrádku súbor, ktorý bol špičkou v rámci Slovenska. Mal som šťastie, že sme prešli Kremnické gagy, Scénickú žatvu a všetky tieto festivaly. A tam som zistil, že sa to dá robiť aj trošku inak. Zo športu mi bol blízky pohyb, tak sme s mojím kamarátom Vladom Hradeckým improvizovali.

Po čase ste sa zoznámili aj s Radičom a Filipom, s ktorými ste robili Apropo TV.

- Urobili sme 6-7 dielov a vyzeralo to tak, že budeme pokračovať ďalej. No prišiel zásah zhora, Jarko nás opustil a onedlho, aha, aj Stanko, beťár. Už sa nám smejú zhora, anciáši. A majú z nás veľkú srandu.

Ako vôbec vznikla vaša spolupráca?

- Zaregistrovali ma na nejakých akciách. Pantomíma je totiž obrázková zábava. Tá sa v televízii neobjavuje a oni ju tam chceli. S tým, že využijú aj môj jazýček.

Máte ho od mala taký podrezaný?

- Ťažko povedať. Ale keď si človek oblečie kostým, tak sa to z neho rinie.

Šašovia sú v kostýme i na javisku veselí. Ale čo je za oponou?

- Kamarát mi občas vyčíta, že si už s nimi mám ísť sadnúť do kaviarne. Vravieva mi: "Vôbec nechodíš medzi ľudí." No počujem to od neho akurát, keď sa vrátim z Červeného Kameňa, kde počas soboty a nedele prešlo hradom šesťtisíc ľudí a ja som s nimi všetkými komunikoval pri bráne. Tak po takomto zážitku odo mňa predsa nemôžu chcieť, aby som s nimi sedel, zabával sa a rozprával. Potrebujem aj svoje tiché chvíľky.

A čo počas nich robievate?

- Mám bicykel, horu a divokú vodu. Bývam totiž vedľa kanála v Mikuláši, takže sa motám Mišovi Martikánovi a všetkým týmto vodným diablom popod pádlo. Divokú vodu som objavil pred pár rokmi. Tam veľmi rád relaxujem. A tam nemám rád divákov.

Spoznávajú vás?

- Spoznávajú, beťári. A potom sa musím slušne správať.

Inak by ste sa rád správali aj neslušne?

- To sa môžem, keď som v kostýme. Tam si to kompenzujem. (Smiech)

Na čom momentálne pracujete?

- Mám pekné veci. Ale je to o čase a peniazoch. Mám Štúdio pantomímy, kde budeme robiť niečo divadelné. A moja priateľka hrá na violončelo, tak veľmi špekulujem, pretože mám pierotovský kostým a veľmi by sa mi páčilo spojenie tohto kostýmu s violončelom...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári