Nechcela urobiť dieru do sveta, iba uspokojiť svoje vnútorné ja

Víťazka súťaže Coca-Cola Pop Star, Zuzana Smatanová, patrí medzi tie speváčky, ktoré si pokojne robia svoju muziku, bez škandálov skladajú nové piesne, vydávajú albumy a koncertujú. Na titulke časopisu sa objaví iba z času na čas a pre bulvárne média je doslova nudným sústom. Svoje súkromie si usilovne chráni, no čo-to nám z neho prezradila, keď do Košíc zavítala naposledy. Aj s kapelou potešila tunajších fanúšikov koncertom v rámci 1. ročníka festivalu Zaži Šariš. Ešte skôr, ako vyšla na pódium, našla si čas aj na rozhovor.

Letné festivaly Zuzana doslova obľubuje. Priznala, že sa každoročne nevie dočkať, kým sa skončí zima a začnú letné festivaly i koncertovanie pod holým nebom. "Chodím s kapelou po celom Slovensku a cítim sa vtedy veľmi slobodná. Na pódiu si vždy uvedomím, že to je presne to, čo chcem robiť - hrať, chodiť po koncertoch, byť v kontakte s fanúšikmi... Preto sa snažím neodmietať príležitosti na koncertovanie. Pre mňa by už leto nebolo letom, keby som nechodila z jedného festivalu na druhý."

Najviac sa teší na tie, kde sa ako hudobný hosť objaví aj kapela Desmod. Zvyčajne totiž potom má príležitosť zaspievať si so spevákom Kulim duet Pár dní. "Desmod je však bez ohľadu na túto pesničku našou spriaznenou kapelou. Dobre sme si rozumeli ešte pred tým, než sme nahrali túto skladbu. Je však pravda, že po tom, aká bola úspešná, sme sa vybrali na spoločné koncertné turné. A turné - to je veľký spájač kapiel..."

Vďaka tomu, že sa Zuzana naozaj nevyhýba takmer žiadnej ponuke na letné koncertovanie, pracovných povinností má počas viac než dosť. To jej však neprekáža. "Veľmi o dovolenke nerozmýšľam, lebo ju ani nepotrebujem. Už som bola s chalanmi z kapely na jednej chate asi na štyri dni a to mi ako dovolenka úplne stačilo. V októbri by som však mala mať trochu viac voľna, tak možno vtedy niečo vymyslím." Minulého roku si však Zuzana poriadnu dovolenku užila, keď sa s chalanmi z kapely vybrali do Afriky. "Jednoducho nám napadlo, že by sme mohli skúsiť niečo úplne iné, niečo, čo dovtedy nikto z nás nepoznal. Inak si však na žiadne exotické a podobné dovolenky nepotrím. Stačí mi byť s dobrou partiou ľudí."

Písala si do šuflíčka

Zuzana prepadla muzike už dávno. Doma si hrávala vlastné pesničky, no iba sama pre seba... "Moje piesne mi nepripadali také dôležité, aby som ich hrala aj niekomu inému. Písala som ich do šuflíčka. Nepovažovala som ich za niečo, čím by som sa mala ostatným chváliť. Ani som ich vlastne nechcela nikomu ukazovať - boli to moje tajomstvá. Nevedeli o nich ani moji blízki kamaráti. Jedine mama a brat. Im svoje skladby hrávam aj dnes ako prvým. Mám pri tom trému a čudný pocit - ako keď navaríte obed a čakáte, či bude hosťom chutiť..."

Zuzana našťastie po čase prestala svoje skladby považovať za slabé na to, aby uzreli svetlo sveta. "Vždy som si ich písala na papier a jedného dňa som si povedala, že by som ich chcela mať aj inak uložené. Veď človek zabúda a dovtedy som si melódiu uchovávala iba na páskach. Tam je však iba jedna stopa a ja som mala chuť sa s mojimi pesničkami pohrať. Chcela som inak nahrať vokály, viac gitár a podobne. Nakontaktovala som sa teda na kamaráta Riša, ktorý mi pomohl spraviť demo nahrávky. A na druhý deň som v rádiu počula upútavku na Coca-Cola Pop Star. Presne na druhý deň! Pred tým som neuvažovala nad tým, že demonahrávky by som mohla použiť na niečo podobné, ale povedala som si, že to skúsim. Všetko sa vydarilo veľmi dobre a ja sa dnes teším z toho, že to šlo práve takouto cestou..."

Zuzanu považujú za jednu z najlepších a najtalentovanejších slovenských speváčok. Už má na konte rôzne ocenenia za svoju hudbu, jej platne sa dobre predávajú, pesničky sú často hrané v rádiách a na koncertoch má vždy plno. Napriek tomu nemá pocit, že sa jej podarilo niečo výnimočné... "Nešla som však do toho s tým, že idem urobiť dieru do sveta - to nepotrebujem. Ja som iba potrebovala uspokojiť svoje vnútorné ja. Povedala som si, že sa dám do spevu preto, že ma to baví a ak sa to bude ľuďom páčiť, o to lepšie a ja budem mať dobrý pocit a budem sa tešiť z toho, že muzikou robím radosť sebe ale aj iným ľuďom... Som vďačná za každý list či mail, ktorý mi príde, za každého fanúšika, ktorý ma zastaví na ulici a povie mi, že sa mu moja hudba páči. To všetko ma posúva ďalej..."

Všetky pozitívne odozvy dodávajú Zuzane inšpiráciu a chuť do ďalšej roboty. "Teraz pomaly už pripravujem tretí album. Je to v takom štádiu, že sa snažím pripraviť si čo najviac materiálu. Chcem urobiť čo najviac pesničiek a potom vybrať niekoľko z nich, ktoré by šli na album. Overila som si, že toto je pre mňa najlepší systém ako tvoriť."

Skladať začala v 15-tich

Skladbu Nech sa deje čo sa má, ktorá patrí ešte vždy k často hraným piesňam v éteri slovenských rádií, napísala Zuzana, keď mala 16 rokov. "Bola som veľmi prekvapená, ako sa uchytila. Rovnako to bolo i pri pesničke Tam kde sa neumiera. Tú som napísala v 15-tich... Obe skladby dlho odpočívali v šuflíčku, no ja som sa rozhodla ich zaradiť do albumov aj preto, aby ľudia mali možnosť porovnať si moje staré skladby s novými... Obe sú veľmi úspešné a fanúšikovia ich majú radi. A pritom svojho času patrili medzi tie pesničky, ktoré som za nič nechcela ukazovať svetu..."

Zuzana sa určite za svoje staré pesničky hanbiť nemusí, no dnes už tvorí úplne inak. "To je podľa mňa úplne prirodzené, lebo každý človek zmýšľa a koná inak keď má 16 rokov a keď má viac... Je to ako taký výťah, ktorý ma ťahá stále smerom hore - hore k lepším textom, k lepším pesničkám. Všetko, čo sa okolo mňa deje, sa odrazí v mojej tvorbe. Snažím sa preto písať pravdu, nikdy nie klamstvá a chcem nepovyšovať texty pesničiek nad obyčajné veci..."

Ako dieťa nechodila Zuzana do žiadnej hudobnej školy a ani dnes sa nejak špeciálne hudobne nevzdeláva. "Možno je to škoda a možno je to tak dobre... Ja som ako taký samorast. Od detstva som však mala vzťah ku gitare, lebo na nej hral môj otec, on ma naučil prvé akordy. Na strednej škole som sa potom učila hrať na klavír a na flautu, chodila som štyri roky do zboru... Tam sa to všetko vo mne nazbieralo, ale bez toho, že by som sa nejak systematicky o to snažila... Chcela som skúsiť ísť študovať na konzervatórium hru na gitare. Obzrela som si to tam a otočila som sa na päte a odišla. Hneď mi totiž bolo jasné, že to nie je nič pre mňa, že ja si chcem skladať svoje pesničky ako ja chcem a nie hrať podľa nôt a noriem..."

Dnes Zuzana aj preto nemá potrebu špeciálne sa hudobne vzdelávať. Píše skladby tak, ako ich cíti a nie tak, ako to určujú pravidlá... "Určite sa nemôže stať, že by som si študovala nejaké knihy a podľa nich a podľa nôt skladala pesničky... To nie. Mám však okolo seba radcov - chalanov z kapely, ktorých pripomienky počúvam a vážim si. Vždy je nová pesnička o konzultácii s kapelou. Vzniká však tak, že keď mi napadne nejaký hudobný motív, tak si ho nahrám na diktafón, ktorý mám vždy po ruke. Ponahrávam si, melódie, texty... Potom z toho vznikne prvotný nápad, ten potom rozdiskutujeme v kapele a snažíme sa z toho urobiť dobrú pesničku... Nápady sú našťastie všade okolo mňa..."

Súkromie si stráži

Je len málo známych ľudí, ktorí si tak starostlivo strážia svoje súkromie, ako Zuzana. Bolo by jednoduché zavolať do bulvárneho denníka a priznať sa k tomu, že nabúrala auto či k tomu, že si kúpila nekresťansky drahé nové topánky a už by jej patrila titulka... "Na také veci sa nikdy nenachám zlákať. Niekomu sa to môže zdať ako ľahká cesta k popularite, ale ja o takú nestojím. Nechápem, prečo by o veciach, ktoré sa stali iba mne a ktoré sa týkajú iba mňa, mal vedieť aj nejaký Janko z Hornej-Dolnej. Navyše - ja sama to nechápem, prečo časopisy píšu o súkromí známych ľudí. Mňa nebaví čítať takéto veci, vôbec sa o to nezaujímam... Ak za mnou príde novinár a chce sa so mnou baviť o muzike, tak sa rada porozprávam. No ak je zvedavý na súkromie, slušne mu vysvetlím, že nemám záujem sa takto prezentovať. Vážim si ľudí, ktorí dokážu rešpektovať súkromie iných..."

Okrem toho, že sú ľudia zvedaví nie len na jej hudbu ale aj na jej súkromie, sa musela Zuzana pri svojom vstupe do slovenského showbiznisu naučiť vyrovnávať sa mnohými ďalšími vecami... "Je veľa vecí, ktoré mi teda veľmi radosť nerobia, ale musela som si na to zvyknúť a prijať ich. Myslím si však, že každý človek sa vo svojom živote musí vysporiadať s vecami, ktoré mu radosť nerobia. Niekedy sú mnohé spoločenské povinnosti spojené so showbiznisom nepríjemné ale na druhej strane - no a čo? Viem, že niekedy, keď chcem byť sama, tak je to veľmi ťažké, ale na druhej strane - robím to, čo ma baví a kompromisy sú asi v živote nevyhutné..."

Ak teda má Zuzana všetkého, čo sa okolo nej deje, plné zuby, stačí jej vyjsť na pódium, zaspievať publiku svoje skladby a chuť do zotrvania v hudobnej branži sa dostaví hneď v tej sekunde... "Práve preto si neviem vynachváliť festivaly. Najmä tie veľké, na ktorých sú tisícky divákov. A to aj napriek tomu, že je to často veľmi fyzicky vyčerpávajúce. Často totiž s kapelou prichádzame na rad až neskoro v noci, nezriedka krátko pred polnocou. Odohráme zhruba hodinový koncert, kým si zložíme veci, dostaneme sa na hotela a ubytujeme sa, tak je nadránom. Potom skoro ráno vstávame, lebo sa treba presúvať na iné miesto... Je to náročné, najmä ak ide o dlhé presuny napríklad z Bratislavy do Košíc. Často ma potom pobolieva chrbtica z cestovania v aute... Je to riadna záťaž. Jediné, čo vtedy pomôže, je poriadne sa vyspať. Na regeneráciu mi stačia aj dva dni oddychu. Lebo keď mám viac voľna, tak sa už nudím, chýba mi hranie a vyvolávam chalanom z kapely, kedy si už zase pojdeme zahrať..."

Aj keď je veľmi unavená, tesne po koncerte nerada uteká preč a celkom iste jej nehrozí, že by hneď ľahla do postele a spala. "Možno sa mi to raz či dvakrát stalo, že som hneď po zložení gitary doslova odpadla do postele. Ale inak som rada, keď mám času na to, aby vo mne po koncerte doznievali emócie. Vždy sa nájdu nejakí ľudia, ktorí sa chcú po koncerte porozprávať, fanúšikovia si prídu pre autogram... Vždy chcem chvíľu po skončení koncertu ešte ostať na tom mieste, rozprávať sa s kapelou o tom, ako sa nám hralo a či to bolo vydarené... Nevedela by som len tak sa narýchlo zbaliť a odísť preč... Chcem nechať vo svojej hlave doznievať pocity z koncertu," dodala Zuzana na záver.

Dátum narodenia: 14. jún 1984

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Súľov

Rodinný stav: slobodná

Ukončené vzdelanie: Pedagogická a Sociálna Akadémia v Turčianskych Tepliciach

Relax: priatelia

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári