niekoľko rokov a stali sa televíznymi hviezdičkami. Vieme, že Eva Palčová spieva v Taliansku, Tamara Špaková, dnes Čopová, pôsobí ako dramaturgička a Peter Haberland účinkuje ako sólista v mníchovskej filharmónii. Rado Sušila je kameramanom a Zuzka Nerváková je úspešnou klaviristkou, pôsobí v Prahe. Peter Herváth zomrel pri autohavárii. Z mladšej generácie si zo Zlatej brány určite pamätáte aj člena kapely No Name Igora Timka, či finalistu SuperStar Martina Krausza. O mnohých ďalších sa nám nepodarilo získať informácie, niekoľkých sme však zastihli či už osobne alebo telefonicky a vyspovedali ich.

Na Ivana Majerčáka ukazovali prstom deti v Rumunsku

Najprv iba zaskakoval, potom ostal natrvalo

Ivan Majerčák bol počas éry vysielania Zlatej brány vari jediným súrodencom zlatobranským, ktorý nevedel spievať... "Pravda je taká, že do tejto relácie som sa dostal úplnou náhodou," prezradil nám. "Chodieval som do ľudovej školy umenia, nie však na spev, ale na literárno-dramatický odbor. V tom čase sa jeden môj spolužiak prihlásil do konkurzu do Zlatej brány, aj ho vzali, no deň pred tým, ako sa malo začať nakrúcať, ochorel. Narýchlo potrebovali chlapca so základnými hereckými návykmi, ktorý je schopný sa za noc naučiť texty. Vybrali si mňa. Na prvé nakrúcanie som teda šiel iba na záskok."

Náhoda sa ale postarala o to, že spomínaný chlapček si opäť pár dní pred ďalším nakrúcaním zlomil ruku... "Takže som zaskakoval zase a už som sa tam akosi uchytil a stal som sa súrodencom zlatobranským. Vo všetkých Zlatých bránach, v ktorých som účinkoval, som nespieval sóla, iba refrény spolu s ostatnými a v jednej pesničke, ktorú spievam akože ja, bol použitý hlas kamaráta Bukiho."

I. Majerčák ako dieťa na vlastnej koži okúsil, čo je to popularita. "Keď sme boli na dovolenke v Rumunsku, deti na pláži aj počas prechádzok si ma prezerali a ukazovali na mňa prstom. Ja som vtedy netušil, že Zlatá brána sa vysiela aj v iných krajinách, takže mi ani len nenapadlo, že ma môžu poznať. Potom sme sa akosi dorozumeli a vysvetlili mi, že ma poznajú z telky... Bol to zaujímavý zážitok, dodnes si ho dobre pamätám. Tiež si spomínam na to, že v škole mi spolužiaci závideli. No nie to, že som bol v telke, ale že som nemusel vždy chodiť do školy. Nezriedka sa totiž Zlatá brána nakrúcala v exteriéroch a my sme niekoľko týždňov strávili v hoteloch mimo Košíc."

Na jeden z takýchto výjazdov vo Vysokých Tatrách si stále rád spomína. "Bolo to v zime a celé nakrúcanie sa akosi naťahovalo, takže sme v hoteli v Poprade boli

vyše tri týždne. Pamätám si jednu zábavnú situáciu, keď sa pri nakrúcaní Imko Eperješi prepadol do snehu a zmizol zo záberu... Keďže sa výroba natiahla, prišli za nami rodičia a doniesli nám okrem iného ovocie. No a my sme sa ním potom ohadzovali a až neskôr sme si uvedomili, že po stenách ostali veľké farebné fľaky. Tak sme rýchlo popremiestňovali nábytok, aby sme tie fľaky zakryli. Lenže upratovačky na to prišli aj tak..."

Po skončení Zlatej brány I. Majerčák uvažoval nad tým, že by šiel študovať herectvo. "Rozhodoval som sa medzi medicínou a VŠMU. Zavážilo aj to, že som chcel ostať v Košiciach, lebo som tu mal frajerku, z ktorej je dnes moja manželka... Nikdy som si navyše o sebe nemyslel, že som bohvieaký herec," dodal I. Majerčák, ktorý je dnes úspešným lekárom, predsedom Ligy proti obezite.

Iveta Palčová Bernátová si vďaka Zlatej bráne našla manžela

Aj dnes si spieva pod sprchou

Možno si mnohí z vás zo Zlatej brány pamätajú dve sestry - Ivetu a Evičku Palčové. Iveta sa dnes volá Bernátová a s manželom vedie hotel Penzión Sivec. "Do Zlatej brány som sa dostala cez konkurz, ktorý sa pravidelne robieval," spomína. "Mala som vtedy 9 rokov a bola som veľmi živé dieťa, taký malý exhibicionista. Rodičia ma potrebovali spacifikovať a prišlo im vhod, že som popri škole mala aj ďalšiu aktivitu." I. Bernátová si na tie časy spomína veľmi rada, bola to veľká zábava. "Ako dieťa som to jednoducho chcela robiť a vôbec mi to nepripadalo ako nejaká záťaž, ako čosi navyše... Bolo to pre mňa veľmi príjemné spestrenie detského života. Pamätám si, že sme spolu s ďalšími kamarátmi zo Zlatej brány vystrájali všelijaké nezbedy. Veď si to určite viete predstaviť, ako to vyzeralo, keď bolo pohromade v štúdiu niekoľko veľmi živých a neposedných detí..."

Iveta je o šesť rokov staršia od sestry Evy. "Ja som sa prihlásila do Zlatej brány a sestra prirodzene túžila po tom, aby aj ona robila to, čo jej staršia sestra. Takýchto súrodeneckých dvojíc tam bolo viac. Aj Tamara Špaková mala v Zlatej bráne brata, rovnako aj Peťo Haberland..."

I. Bernátová po skončení vysielania Zlatej brány ešte chvíľu koketovala s myšlienkou ostať v hereckej či speváckej branži. "Šla som na prijímačky na VŠMU, no nezobrali ma a potom som to už nechala tak. Moje ambície byť herečkou sa pomaly vytratili. Bolo mi jasné, že ak by som chcela byť speváčkou, musela by som mať okolo seba dobré autorské zázemie. V Košiciach by to bol asi problém, bolo by treba ísť do Bratislavy..." Spevácku kariéru teda tiež zavrhla, no pesničky zo Zlatej brány si rada pospevuje aj dnes. "Veď si všetky pamätám. A nie len tie, ktoré som spievala ja, ale aj ostatné... Spievam si ich pri šoférovaní či v sprche... Vždy mi to urobí dobrú náladu. Tie pesničky sú naozaj veľmi dobré, majú vysokú úroveň, veď sa na nich podieľali kvalitní textári a muzikanti."

Zlatá brána okrem príjemných spomienok priniesla I. Bernátovej aj manžela... "Jeden mladý muž domŕzal do nášho spoločného známeho - režiséra Mira Košického - aby ho zoznámil s tou Ivetou zo Zlatej brány. A vidíte, ako dobre to dopadlo - sme šťastne spolu. Zlatá brána mi veľa dala. Naučila som sa vďaka nej byť komunikatívna a navyše ma stále mnohí spoznávajú. Či už podľa hlasu, alebo sa na mňa pozrú a vidia vo mne to dievčatko zo Zlatej brány," dodala I. Bernátová.

Zuzana Tlučková sa nevedela zmieriť s tým, že ju volali Hlúpa Zuza

Bola to pre nich veľká "žúrka"

Košická rodáčka Zuzana Tlučková patrí medzi tie zlatobranecké deti, ktorým sa podarilo pokračovať vo svojom sne a stať sa "dospeláckym hercom". Zlatá brána sa jej v tomto stala dobrým odrazovým mostíkom. "Najprv som účinkovala v jednej detskej poviedke, ktorá sa volala Kvietok sedemlístok. Tam si ma všimla pani Alica Takáčová a pozvala ma na konkurz do Zlatej brány. Vzali ma a najprv som tvorila dvojicu s Petrom Haberlandom. Neskôr som mala na chvíľu v účinkovaní v tejto relácii pouzu, no ako gymnazistka som sa do nej vrátila. S Jožkom Úradníkom som tvorila dvojicu - Hlúpy Jano a hlúpa Zuza," prezradila nám Z. Tlučková.

Obdobie, počas ktorého nakrúcala Zlatú bránu, jej v pamäti utkvelo ako veľmi príjemné. "Boli to šťastné detské roky. Niektoré časti sme nakrúcali aj mimo Košíc, takže sme pochodili celé Slovensko. Navyše - boli sme výborný kolektív, dobrí kamaráti a dnešným slovom by sa dalo povedať, že to pre nás bola jedna veľká ´žúrka´... Samotné nakrúcanie pre nás nebolo prácou, brali sme to ľavou zadnou. Podstatnejšie pre nás bolo to, že môžeme byť spolu..."

Udržať rozveselené deti pohromade a na uzde nebola často žiadna sranda. "Ja som patrila medzi poslušnejšie deti, no vždy sa našlo pár nezbedných kamarátov, ktorí nás vtiahli do svojch výmyslov. Nikdy sme však nespravili nič zlé. Boli to klasické pastovačky zubnou pastou alebo sme sa neskoro do noci rozprávali a tešili sa z toho, že sme neposlúchli dospelých..."

Menej rada si Z. Tlučková spomína na to, ako ju v istom období na ulici deti spoznávali ako Hlúpu Zuzu. "Bola som vtedy už slečna v puberte a veru mi to bolo dosť nepríjemné. Hlúpou Zuzou som bola v rámci postavy a keď po mne tak kričali v civile, hanbila som sa. Chvíľu mi trvalo, kým som sa s tým vysporiadala..."

Účinkovanie v Zlatej bráne bolo pre Z. Tlučkovú dobrou skúsenosťou, ktorá jej pri ďalšej hereckej kariére prišla vhod. "Bolo to pre mňa zoznámenie sa s hereckou prácou, s tým, čo všetko obnáša výroba programu či inscenácie. Naučila som sa, že treba dbať na kameru, reflektory, mikrofóny, na strih, na pohyb v štúdiu. Keď sme neskôr už na VŠMU účinkovali v nejakej inscenácii, zorientovať sa v štúdiu pre mňa nebol problém. Zlatá brána pre mňa bola základnou školou herectva," dodala Z. Tlučková.

Podľa Jozefa Úradníka je škoda, že Zlatú bránu zrušili

Aj dnes si pamätajú, že bol Hlúpy Jano

Jedným z protagonistov, ktorého tvár bezpochyby patrí k Zlatej bráne, je herec Jozef Úradník, momentálne šéf činohry Štátneho divadla Košice. "V Zlatej bráne som účinkoval veľa rokov. Bolo to na dve etapy. V roku 1976 som nastúpil do tunajšieho divadla a už do 79-teho som nakrúcal túto reláciu. Pani Alica Takáčová ma ako člena divadla oslovila, ja som tú reláciu poznal, sledoval som ju na obrazovke, takže som bez zaváhania a s radosťou prijal jej ponuku. Potom som mal v 80. rokoch asi na dva roky prestávku, vrátil som sa a ostal som tam, až kým Zlatú bránu nezrušili. Je to večná škoda, veď je to relácia, o ktorej sa dodnes rozpráva," nazdáva sa J. Úradník. "Doteraz sa mi stáva, že ma zastavia ľudia, ktorí sú už dnes dospelí, no v pamäti ma majú od svojho detstva..."

J. Úradník si na nakrúcanie jednotlivých častí Zlatej brány vždy rád zaspomína. "Vtedy sa ešte robilo v štúdiu na Malinovského ulici. Bolo to neskutočne malé štúdio, veď malo len 9 x 20 metrov. Obdivoval som architektov, scénografov a kameramanov, že sa im podarilo na malom priestore vytvoriť také úžasné relácie... Teraz máme v košiciach obrovské štúdio STV a zíva prázdnotou..."

J. Úradník má v živej pamäti aj to, aké bolo zložité, udržať medzi deťmi disciplínu. "Veď to boli päť či šesť ročné deti a tie veru nevedia byť dlho sústredené... Keď sa nám aj podarilo udržať ich v strehu, tak sa čosi pokazilo na technike. A keď už aj bolo z technickej stránky všetko v poriadku, tak sme prišli na to, že v zábere máme detail na dieťa, ktoré si práve v tej chvíli zmyslelo, že sa začne špárať v nose a bolo treba nakrúcať znovu... Bolo to často veľmi veselé. Keď sme videli, že to robia s radosťou a že sa im to páči, bol to pocit, ktorý sa nedá zaplatiť... Navyše - pri práci s deťmi človek či chce či nechce, omladne... "

J. Úradník tvoril dlhú dobu v Zlatej bráne dvojicu so Zuzanou Tlučkovou. Zatiaľ čo Zuzka ťažko znášala, že ju ľudia poznali ako Hlúpu Zuzu, J. Úradník nemal problém s tým, že na neho na ulici ľudia pokrikovali - Aha, Hlúpy Jano. "Predsa len, Zuzka bola v tom čase dievčatko, ja už som bol starší a nevnímal som to tak. Ale môj syn Dávid - toho to hnevalo a hádal sa s ľuďmi a vysvetľoval im, že jeho tatko nie je hlúpy... Ja si však myslím, že asi na tej mojej postave bolo čosi, čo stálo za to a zarezonovalo medzi ľuďmi. Veď aj dnes ma nezriedka ktosi osloví a povie mi - viete, nepamätám si, ako sa voláte, ale viem, že ste boli Hlúpy Jano...," dodal J. Úradník s úsmevom.

kid

Autor: S kamerou, udicou

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári