v súdnom archíve siahli po prípade, kde sa obeťou alkoholu stala žena. Okolnosti sa však vyvinuli tak, že trestnoprávne bol stíhaný jej manžel. Jeho príbeh prinášame vo vhodne čitateľsky upravenej forme tak, ako sa o ňom dalo čo-to vyčítať zo záznamov psychiatra. Iba tomu totiž 34-ročný Maroš T. pri vyšetrovaní duševného stavu aspoň niečo z pozadia tragédie prezradil.
Bolo čosi po pol tretej, keď Maroš prišiel domov z roboty. Len čo vošiel do bytu, privítal ho neporiadok. V predsieni porozhadzované topánky, v kuchyni halda použitého riadu a v kúpeľni kopa špinavej bielizne. Maroš sa vrátil do kuchyne, vzal zo stola pohárik a ovoňal ho. Rum, pomslel si a ticho zahrešil. Kde zase vzala peniaze na alkohol? Nazrel do špajze a ruku vsunul za skriňu. Vedel, že je to Evina skrýša. Nemýlil sa. V ruke držal prázdnu pollitrovku rumu. Vtlačil ju do preplneného koša a ten vyniesol do kontajnera. Potom dal bielizeň do práčky, zapol ju a v kuchyni sa pustil do riadu. Keď skončil, upratal predsieň a ako-tak i zvyšné dve izby. Odrazu boli štyri hodiny a on mal vari 30 minút čas, než pôjde po Tomáška do škôlky. Maroš si sadol do kresla, že si trochu oddýchne.
Uvedomil si, že celý svet sa mu rúca a on nevedl, ako tomu zabrániť. Eva kašlala na neho i domácnosť. Nedokázal pochopiť, čo sa sňou deje. Ešte ke´d spolu chodili, rada si vypila. Ale pil aj on, takže to pokladal za normálne. No kým on s tžým po svadbe ako-tak skončil, Eva akoby ťahala za oboch. Keď otehnotnela, prestala a on dúfal, že navždy. No pár mesiacov po pôrode sa všetko vrátilo do pôvodných koľají. Pila aj v robote. Dokonca tak, že ju najprv preradili na menej kvalifikovanú prácu a potom aj vyklopli. Nečudo, keď chodila do práce "nachmelená". Tento proces trval tri roky, počas ktorých sa z Evy stala alkoholička. Maroš nevedel, čo s ňou má robiť. Dohováral i hrozil, no efekt sa nedostavil. Eva pila čoraz viac a aby mala čo a za čo, bola ochotná urobiť čokoľvek...
To však Maroš nevidel, či nechel vidieť. Hoci mu kamaráti všeličo pošepli, nahováral si, že sú to iba klebety. A na to, aby si overil pravdu, bol až príliš zbabelý. Nedokázal Evu špehovať ani udrieť. Keď prichádzala domov opitá a špinavá, nevyfliaskal ju, ako mu to neraz radil svokor. Vyzliekol ju, umyl a uložil spať. Ráno, keď ešte spala, odviedol Tomáška do škôlky a šiel do práce. Večer sa všetko zopakovalo, keď Eva prišla domov opitá. Maroš cítil, že je chorá, no on jej nedokázal pomôcť.
Zo zamyslenia ho vyrušil telefón. Bola to učiteľka zo škôlky. Rýchlo mrkol na hodinky a ospravedlnil sa. Bolo čosi pred šiestou, takže driemal dve hodiny. Rýchlo sa obliekol a keďže škôlka bola za rohom, bol tam hneď. Domov sa mu ísť nechelo, preto so synom zamieril do parku. Potom zašli na kolotoč a keď sa zotmelo, vrátili sa domov. Eva tam ešte nebola. Maroš rýchlo pripravil synovi večeru a spolu sa najedli. Keď si Tomáško pozrel pár rozprávok na videu, uložil ho spať. Zapol si televízor, no myseľ mu blúdila niekde úplne inde. Kde je Eva? Čo robí? Takto to ďalej nejde. Začal uvažovať o rozvode. No ak súd pridelí syna i byt jemu, kam pôjde Eva? Vyhodí ju na ulicu? Veď jej otec by ju neprijal... Vtom buchli dvere, neklamný znak toho, že Eva prišla domov...
Maroš otvoril dvere z obývačky a skoro skamenel. Eva ležala v predsieni na zemi a vôkol nej sa šíril zápach zvratkov. Hoci cítil k svojej žene súcit, tentoraz s Marošom zalomcoval hnev. Chytil Evu za vlasy, zdvihol jej hlavu a skríkol: "Ty sviňa jedna! Ako to vyzeráš?!" Eva naňho tupo civela a len pomaly sa prebrala. "Ty štetka! Kde si bola?! - skríkol znova.
Keď Eva konečne zaostrila zrak a Maroša spoznala, napľula mu do tváre. To bolo na neho priveľa. Tá smradľavá slina mu akoby prepálila dieru do mozgu. V návale zlosti chytil Evu za hrdlo a stisol. Hoci sa snažila vymaniť zo zovretia, pevne ju držal dovtedy, kým sa páchnúce telo neprestalo metať. Keď bolo po všetkom, Maroš si uvedomil, že takto to vyriešiť nechcel. Zašiel priďaleko. Vedel, že Evu zavraždil a čaká ho trest. Hoci nikdy nefajčil, zapálil si cigaretu, ktorú našiel v manželkinej bunde a premýšľal. Čo bude s Tomáškom, keď ho zavrú? Pôjde o detského domova? To nie. V okamihu mu napadol plán. S odporom vyzliekol mŕtve telo, odtiahol ho do kúpelky a zvalil do vane. Evu uložil tak, akoby sa kúpala a pustil vodu. Keď bola vaňa plná, vtlačil manželkinu hlavu pod hladinu. Maroš bol spokojný. Všetko vyzaralo tak, akoby sa Eva opitá klúpala, zaspala a nešťastnou náhodou sa utopila. Na detaily Maroš nemyslel. Ešte upratal chodbu a ľahol si spať. Ráno ohlásil nález mŕtvej manželky na polícii.
Neprešli ani dva dni a vyšetrovateľ obvinil Maroša z vraždy. Nielenže sa na Evinom hrdle našli stopy po škrtení, ale pitva vylúčila utopenie. V pľúcach sa totiž nenašla ani kvapka vody. "Nikto nepochopí, čo to bol za život," prehovoril Maroš na súde aspoň v tzv. poslednom slove. "To treba zažiť..."
Senát uznal Maroša T. vinným z vraždy, no vzhľadom na okolnosti prípadu (proti dcére vypovedal i jej otec), mu vymeral 6 rokov v I. NVS. Počas výkonu trestu sa o Tomáška starala jeho teta, Marošova sestra.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
