a keď dopadla na cestu, nehýbala sa a nekomunikovala. Pani Ivica je biologička, no v tej chvíli sa cítila bezradne ako malé dievčatko. Nevedela vôbec, čo robiť.

"Bola som z toho celého v šoku. Videla som, ako sa to stalo a chcela som tej žene veľmi pomôcť, ale nevedela som ako. Len som tam bezradne postávala a snažila sa s ňou komunikovať v nádeji, že sa preberie. Nevedela som, či ňou môžem hýbať, aby som jej náhodou viac neublížila. Oživovať som si ju vôbec netrúfla, našťastie prišla rýchlo záchranka," konštatovala.

Požiadali sme diplomovanú zdravotnícku záchranárku, ktorá vyučuje v Slovenskom Červenom kríži prvú pomoc, aby našim čitateľom vysvetlia, čo v podobných prípadoch robiť. Pracovníčka Záchrannej služby Košice Anna Kačalová (na snímke) hovorí, že najdôležitejšie je nestrácať čas. Po zhodnotení situácie treba u človeka v bezvedomí začať hneď s oživovaním, pretože prvých päť minút rozhoduje o jeho záchrane. Ak svedok nehody v krátkom čase nič nerobí, šanca na záchranu prudko klesá.

"Prvé minúty sú najkritickejšie pre ďalšie prežitie a zdravie zraneného, preto je potrebné poskytnúť mu ešte pred príchodom záchrannej služby prvú pomoc. Aj laik dokáže zhodnotiť základné životné funkcie vedomie, dýchanie a krvný obeh. Ak zranený nie je pri vedomí a nedýcha, s oživovaním treba začať okamžite. Ak totiž človek nedýcha, zastavuje sa mu krvný obeh a mozog sa prestáva okysličovať. Jeho bunky už po niekoľkých minútach začínajú odumierať a dochádza k jeho nezvratnému poškodeniu. Vzácna je preto každá sekunda," zdôrazňuje Anna Kačalová, podľa ktorej je cieľovým orgánom oživovania práve mozog a nie srdce, ako sa mnohí mylne domnievajú.

Ako podať prvú pomoc

Čo teda robiť, ak máme pred sebou človeka v bezvedomí? Podľa skúsenej záchranárky môže mať laik s nahmataním pulzu problémy, preto s tým netreba strácať čas. Ak zraneného oslovíte a nereaguje, pričom nereaguje ani na dotyk a bolesť (pri zatlačení trapézového svalu, nad kľúčnou kosťou), je podľa všetkého v bezvedomí. Vtedy treba zistiť, či dýcha nastaviť líce, aby sme si overili, či mu prúdi z nosa vzduch a kontrolovať zdvíhanie a klesanie hrudníka. Kontrolujeme aj sfarbenie pokožky, pretože pokiaľ sa zmenilo, signalizuje to, že krvný obeh zraneného zlyháva.

"Zhodnotenie situácie by malo byť rýchle. Pokiaľ pacient nedýcha, treba začať s oživovaním, po chvíli zavolať záchranku a pokračovať v resuscitácii do príchodu odbornej pomoci. Samozrejme, ak sú na mieste nehody viaceré osoby, rozdelia si úlohy jedna začína s oživovaním, druhá privoláva pomoc a potom ošetruje ľahšie zranených, prípadne spolupracuje na oživovaní," vysvetľuje A. Kačalová.

Laici majú strach začať s umelým dýchaním a stláčaním hrudníka v obave, aby niečo nepokazili. Prvá pomoc však neraz rozhoduje o živote a smrti, preto nie je namieste obávať sa prípadných zranení oživovaného. Ak človek nedýcha, netreba brať ohľad na to, že mu pri masáži srdca polámeme rebrá. Priorita je zachrániť ľudský život, teda začať s resusctitáciou a neprerušovať ju. Oživovať by mal záchranca do príchodu kvalifikovanej pomoci, do obnovenia dýchania zraneného alebo do svojho maximálneho vysilenia. V žiadnom prípade by nemal napríklad po desiatich minútach prestať!

"Ak pacient nedýcha, treba mu zakloniť hlavu (foto1), otvoriť mu ústa, vybrať protézy a vyčistiť ústnu dutinu od prípadných úlomkov. Dobré je pritom použiť kvôli ochrane jednorazové rukavice a resuscitačnú rúšku z autolekárničky. Potom stlačte nosné dierky postihnutého (foto2) a obopnite svojimi ústami jeho ústa. Nasledujú dva iniciálne vdychy, ktoré skontrolujú priechodnosť dýchacích ciest. Môže sa stať, že boli iba upchaté, napríklad zapadnutým jazykom a po ich uvoľnení postihnutý začne spontánne dýchať. Pokiaľ sa tak však nestane, pristupujeme k vonkajšej masáži srdca. To znamená stláčanie hrudníka v strednej časti hrudnej kosti do hĺbky 5-6 centimetrov (foto3). Záchranca by mal mať ramená nad hrudníkom oživovaného a horné končatiny v lakťových kĺboch vystreté. Hrudnú kosť stláča časťou dlane pri zápästí a prstami sa nedotýka hrudníka. Počet stlačení by mal byť 30 ku dvom vdychom," dozvedáme sa.

Oživovanie vykonávame zásadne na zemi, nie v havarovanom vozidle. Keď je zranený len v bezvedomí, ale dýcha, alebo sa nám ho už podarilo oživiť, sledujeme jeho vitálne funkcie, pretože môže opäť prestať dýchať. Pacientom nehýbeme, ak to nie je nutné - nedávame ho do klasickej stabilizovanej polohy, kvôli hrozbe poranenia chrbtice. Dôležitá je však prevencia vdýchnutia zvratkov. Ak začne postihnutý zvracať uložíme ho do bočnej polohy za pomoci viacerých osôb, pričom jeden záchranca drží hlavu tak, aby hlava krk a hrudník boli v jednej rovine. Celý pohyb je vykonávaný na pokyn osoby, ktorá drží hlavu.

Prioritou je obnova dýchania a krvného obehu

Pokiaľ sú účastníkmi dopravnej nehody viaceré osoby obyčajne platí, že ten, čo najviac kričí, na tom nie je najhoršie. Ten, kto stratil vedomie, predsa kričať nemôže... Venovať by sme sa mali preto v prvom rade tomu, kto vôbec nereaguje na oslovenie a bolestivé podnety.

Prioritou je obnova dýchania a krvného obehu pri ich zástave u zraneného. Druhým krokom je zastavenie masívneho krvácania (obviazaním alebo upchatím rany a umiestnením končatiny do zvýšenej polohy). Postihnutého následne ukladáme do protišokovej polohy (pri zachovaní hybnosti končatín), čo je ležiaca poloha s vyvýšenými dolnými končatinami. Tretím dôležitým krokom je sledovanie vitálnych funkcií u pacienta v bezvedomí.

"Samozrejme, laik nemusí vedieť odhadnúť, či ťažko zranený človek je ešte pri živote. Pokiaľ však leží v neprirodzene skrútenej polohe, alebo má devastačné poranenie mozgu, pravdepodobne došlo k jeho úmrtiu. Vtedy je lepšie venovať sa tým, ktorým sa ešte dá pomôcť, aby sme nepremárnili šancu, ktorú majú. Ak sú v bezvedomí viacerí, neexistuje kritérium, podľa ktorého sa rozhodnúť, komu pomôcť ako prvému. Je to na rozhodnutí a inštinkte záchrancu, ten však v prvom rade nesmie strácať čas," poznamenáva Anna Kačalová.

Záchranárka tiež radí spočítať po dopravnej nehode počet zranených, pretože sa môže stať, že niekto v šoku dezorientovaný odíde z miesta nehody. Môže sa napríklad stratiť v lese a ak má vážne vnútorné poranenia, vykrvácať. Záchranca by si mal všimnúť aj prázdnu detskú sedačku a zistiť, či v nej nesedelo dieťa, ktoré mohlo vypadnúť cez okno alebo medzi sedadlá.

Viac informácií o tom, ako postupovať pri prvej pomoci, nájdete na webovej stránke Slovenského červeného kríža www.cevenykriz.sk. Ten organizuje aj kurzy prvej pomoci pre širokú verejnosť.

Čo robiť pri bezvedomí

- opýtajte sa, či vás zranený počuje, ak nereaguje...

- stlačte mu trapézový sval, pokiaľ nereaguje...

- položte mu ruku na hrudník, ak sa nezdvíha...

- priložte mu líce k jeho tvári, ak necítite dych...

- všimnite si farbu pokožky a pokiaľ je bledá až zmodraná...

- začnite s oživovaním

Ako oživovať

- otvorte postihnutému ústa a vyberte protézy

- vyčistite ústnu dutinu, napríklad od úlomkov zubov

- zakloňte zranenému mierne hlavu

- pritlačte nosné dierky

- obopnite jeho ústa svojimi ústami

- urobte plný vdych do úst postihnutého

- po dvoch iniciálnych vdychoch začnite s masážou srdca

- ruky sú vystreté, prsty sa nedotýkajú hrudníka zraneného

- hrudnú kosť stláčajte pätou dlane približne v jej strede

- pri zatlačení by mal hrudník klesnúť asi o 5-6 centimetrov

- následne tlak povoľte, aby sa hrudná kosť opäť zdvihla

- po každých tridsiatich stlačeniach nasledujú dva vdychy

- frekvencia stláčaní je asi sto za minútu

- oživujte tak, aby ste sa neunavili priveľmi rýchlo!

- ak ste viacerí, striedajte sa, alebo si rozdeľte úlohy

Oživovanie robíte dobre, ak:

- sa hrudník postihnutého zdvíha

- po vašom vdýchnutí nasleduje jeho pasívny výdych

- zlepšuje sa zafarbenie pokožky kvôli cirkulácii krvi

- sa u zraneného objaví spontánne dýchanie

Nebojte sa...

- prípadného poranenia chrbtice

- že zranenému polámete rebrá

- že popletiete počet vdychov a stlačení

- že nestláčate hrudník správnou frekvenciu

- akákoľvek pomoc je lepšia ako žiadna!

- jedinou chybou je len prestať s oživovaním

Čo je to šok

Šok je stav, kedy zlyháva krvný obeh ako dôsledok straty objemu krvi pri krvácaní. Postihnutý je bledý, spotený, kolapsový, má subjektívny pocit nedostatku vzduchu a často má pocit smädu. Takéhoto zraneného treba uložiť do protišokovej polohy a zabezpečiť štyri T opatrenia - ticho, teplo, tíšenie bolesti a transport. Pozor, nesmieme mu dávať nič piť!

Nezdráhajte sa oživovať malé deti!

Oživovanie detí je mierne odlišné, ale dôraz sa kladie na to, aby bolo aspoň začaté. "Aj tu platí, že je dôležitejšie zachrániť dieťaťu život, aj keby sme mu pri stláčaní hrudnej kosti polámať rebrá. S tým som sa však za roky svojej praxe nestretol," hovorí pracovník Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Detskej fakultnej medicíny v Košiciach MUDr. Milan Kurák.

Ak zranené dieťa nedýcha, netreba strácať čas. Malo by čo najskôr dostať päť vdychov. Pokiaľ v skutočnosti dýcha, čo sme nepostrehli, určite na to zareaguje, napríklad pohybom končatín, zakašľaním alebo dychovým pohybom. Ak reakcia chýba, začíname s vonkajšou masážou srdca. Prevádza sa tak, že dieťaťu stláčame dolnú tretinu hrudnej kosti, pričom by mala pri zatlačení klesnúť asi o tretinu.

"Tlak by mal byť adekvátny veku dieťaťa, to je však pri záchrane života nepodstatný detail. Pokiaľ by došlo k zlomeniu rebier, je to iba prejavom adekvátneho oživovania. A nie je dôležité, že pacientovi ublížime, keď mu zachránime život. Obavy z oživovania malého dieťaťa ani bábätka nie sú namieste, prvoradým cieľom by mala byť záchrana života," zdôrazňuje lekár.

Oživovanie detí a dospelých sa líši frekvenciou vdychov a stláčaní u detí je to 15 stlačení ku dvom vdychom. Tieto čísla však nie sú dôležité, pretože aj dieťa je lepšie oživovať ako dospelého, prípadne akokoľvek vieme, než vôbec. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je stáť nad ním a rozmýšľať, čo podniknúť.

"Aj nesprávna resuscitácia pomôže viac, než žiadna. Preto sa netreba báť začať, hoci aj zle. Jediným relevantným rozdielom v oživovaní dospelého a malého dieťaťa je to, že svojimi ústami obopíname jeho ústa i nos, ak sa nám nedarí obopnúť iba jeho ústa," hovorí MUDr. Kurák, podľa ktorého je najväčšou chybou naložiť dieťa v bezvedomí do auta a uháňať s nim do nemocnice, pričom jeho stav nikto nekontroluje. Na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny zaznamenali už viacero prípadov, kedy priviezli malého pacienta do nemocnice mŕtveho alebo s vážnym poškodením mozgu kvôli neokysličeniu. Keby boli jeho "záchrancovia" začali s oživovaním na mieste nehody a vyčkali do príchodu sanitky, urobili pre dieťa oveľa viac.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári