Ľudský život vymenil za strieborný krížik

Niektorí zlodeji a lúpežníci si vyberajú iba také obete, pri ktorých nepredpokladajú vážny odpor. Jednoducho nemajú radi krv a ak nedosiahnú svoje "podobrotky", radšej obrátia svoj záujem inam. Hrdina dnešného prípadu bol pravý opak. Hoci mal iba 28 rokov, krimikariérou predstihol nejedného ostrieľaného recidivistu. Od svojich 15. narodenín si odsedel za mrežami spolu 9 rokov, počas ktorých si získal trefnú prezývku "kruťas". Triasli sa pred ním spoluväzni, ale pri spomienke naň i jeho obete. Každú musel ak nie zmrzačiť, tak aspoň poriadne zbiť. Tej poslednej vzal aj život...

Keď Adamovi T. uplynul trojročný trest za to, že britvou doškriabal tvár dedovi, ktorý mu odmietol dať peniaze, cítil sa ako znovuzrodený. Sloboda a pocit voľnosti ho úplne opantali. Sám seba ubezpečoval, že už nikdy neurobí nič také, kvôli čomu by sa vrátil do basy. No len čo okradol nejakého chodca o pár bankoviek a hodinky, začala sa jeho filozofia meniť. Už pre neho nebolo dôležité nič nespáchať, ale aby ho pri tom nechytili.

Povzbudený prvým úspechom začal svoju predstavu uplatňovať v praxi. Raz obral osamelú ženu o kabelku, inokedy vykradol trafiku. Keď polícia zvýšila na ulici ostrahu, upriamil Adam pozornosť na byty. Nie prázdne, ale také, v ktorých žijú osamelí ľudia, neschopní obrany. Veď ktorý dedko či babka, uvažoval, by nevymenil svoje úspory za život?

Aby nenechal nič na náhodu, Adam niekoľko dní pozoroval starých ľudí na istom košickom sídlisku. Upriamil sa na dôchodkyne a snažil sa vydedukovať, ktorá žije sama a je zámožná. Konečne sa mu jedna pozdávala a bol si istý, že sa u nej nabalí. V ten osudný septembrový deň ju dvakrát videl ťahať domov plné tašky potravín a keďže jej nikto nepomáhal, Adam predpokladal, že žije sama. Keď si premyslel svoj plán do posledného detailu, rozhodol sa pre akciu. Oholil sa, natiahol si montérky a do starej aktovky nahádzal pár zámočníckych nástrojov. Na pohľad na nerozoznanie od pravého údržbára zazvonil u 70-ročnej Renáty S.

"Kto je?" - ozval sa hlas spoza dverí.

"Havarijná služba," odvetil Adam. "Susedom pod vami sa v kúpeľni valí voda a zdá sa, že je to od vás. Musím sa na to pozrieť."

Zabralo. Pani Renáta odomkla a otvorila dvere. "To sa čudujem. Len pred chvíľou som bola v kúpeľni a nič podozrivé som nevidela..."

Dopovedať už nestihla. Len čo Adam vošiel do chodby, nohou pribuchol dvere, jednou rukou chytil domácu pod krk a druhou je pricapil ústa. "Ticho, lebo ťa podrežem!" - pohrozil, ťahajúc starenku hlbšie do bytu. V izbe jej vtlačil vreckovku do úst a špagátom ju priviazal ku stoličke. Keď bol hotový, z kabely vytiahol nôž, priložil ho žene pod krk a povedal: "Teraz vytiahnem tú vreckovku a ty mi povieš, kde máš prachy a zlato. Ale varujem ťa! Keď vykríkneš, odrežem ti hlavu!"

Len čo žene uvoľnil ústa, zo tri razy sa zhlboka nadýchla. "Nemám žiadne zlato," pokrútila hlavou. "A všetky peniaze sú tamto v kredenci v modrom hrnčeku."

Adam sa natiahol a vybral z neho vyše tisíc korún. "To mi chceš nahovoriť, že je to všetko? Veď som ťa ráno videl, ako si dvakrát prišla s veľkým nákupom." A opäť priložil babke nôž na krk.

"Áno, nakupovala som. Ale to bolo z našetrených peňazí. Včera som mala narodeniny a dnes večer čakám hostí," povedala pani Renáta. Neklamala. Skutočne minula časť úspor a posledného dôchodku na tri likéry, nejaké malinovky, ovocie a suroviny, potrebné na upečenie zákusku a prípravu obloženej misy. "Naozaj nič nemám. A dôchodok bude až o týždeň."

Napajedený Adam sa však nedal presvedčiť. "A prachy na pohreb máš kde? Hádam mi nechceš nahovoriť, že na truhlu nemáš odloženú ani korunu!"

Pani Renáta povedala pravdu: "Dala som ich synovi. Aby boli v bezpečí..."

Adam sa už triasolm od zlosti. "Neverím ti! Poslednýkrát sa pýtam, kde sú prachy a zlato!?"

Vyľakaná žena trasľavým hlasom zopakovala: "Nemám iné peniaze. Ani zlato."

To už Adama poriadne rozzúrilo. Vtlačil obeti do úst vreckovku a zasipel: "Veď ty si spomenieš. Len čo ti trochu pomôžem..." Zapol sporák, nad plameňom rozpálil čepeľ noža a priložil ju žene na líce. Od bolesti sa trhla, no vreckovka v ústach udusila jej výkrik. "Tak spomenula si si?" - zopakoval Adam otázku.

"Preboha, nechajte ma! Ja skutočne nič nemám!" - vyhrklo z dôchodkyne, keď jej tyran uvoľnil ústa.

Keď to Adam počul, skoro zošalel. "No dobre, ak sa chceš hrať na hrdinku..." povedal a vtlačil žene vreckovku do úst. Vtedy omdlela a tak od ďalšieho mučenia upustil. Na plán, že rýchlo vezme peniaze i šperky, už zabudol. Vedel, že v byte sa zdrží dlhšie a pribudne mu robota s nepohodlným svedkom. Nad "problémom" dlho nepremýšľal. Rozhohnal sa a dýku zabodol starenke rovno do srdca. Jej telo sa niekoľkokrát naplo a po chvíli definitívne ochablo. Pani Renáta bola po smrti. Adam rýchlo prekutral všetky skrine i zásuvky. Uvedomil si, že tá babka neklamala. Okrem strieborného krížika, dvoch starších hodiniek a spomínanej tisícky nenašiel nič. Ešte raz sa presvedčil, či je babka mŕtva a rýchlo byt opustil. Samozrejme, v duchu nadával na svoj odhad, že tú dôchodkyňu považoval za majetnú.

Mŕtvolu pani Renáty objavil syn, keď jej prišiel pomôcť s prípravou oslavy. Kriminalisti pozbierali odtlačky a už na druhý deň vedeli, kto je vrah. No Adama chytili až o tri týždne na opačnom konci republiky. Chvíľu zapieral, no pod tlakom dôkazov sa napokon priznal a priebeh mučenia opísal. Dostal 18 rokov v III. NVS.

rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári