V centre gangsterského geta po nich feťáci hádzali kamene

Čoraz viac ľudí sa rozhoduje spoznávať cudzie krajiny na vlastnú päsť, bez zábezpeky cestovných kancelárii. Takýmto turistom sa dnes hovorí "nezávislí". Chcú zažiť viac, než ponúkajú organizované zájazdy a vidieť aj čosi iné, než iba hotelové komplexy. Do tejto kategórie turistov patrí aj Ivan Storinský, ktorý precestoval niekoľko exotických krajín. Na zážitky z Jamajky spomína najradšej. S kamarátmi z Bratislavy prešiel vonkajší prímorský okruh i nebezpečné vnútrozemie, kam cudzinci smú vstúpiť len na vlastné riziko.

"Bol koniec apríla. Po vystúpení z lietadla v hlavnom meste Kingston nás o 22. hodine privítal teplý a vlhký prímorský vzduch," cituje Ivan zo svojho denníka. Múza ho vydržala "kopať" dovtedy, kým sa mu zvyšok partie, teda Martin, Roman, Braňo a Marek nevysmiali - čiže asi do polovice cesty po Jamajke.

"Naša cesta začala šialene. Mali sme prostredníctvom internetu objednané auto a dostali sme malý Hyundai Accent. Piati veľkí chlapi!" V nádrži nebolo veľa benzínu, tak si to nasmerovali rovno do centra hlavného mesta toho karibského ostrova. Veď, po ceste na nejakú "benzínku" určite len natrafia... Nepoznajúc miestne pomery, nemohli tušiť, že v centre je gangsterské geto. Ulice boli prázdne, neosvetlené. Z tmavých zákutí vyskakovali skupiny mladých nafetovaných černochov. Blúdiace auto s bielymi votrelcami im z akéhosi dôvodu veľmi prekážalo. Agresívne pokrikovali, gestikulovali, hádzali kamene a všetko, čo im v záchvate amoku prišlo pod ruku. "Bolo to fakt šialené. Nie a nie nájsť pumpu, ani sa odtiaľ vymotať. Benzín dochádzal a pri predstave, čo s nami urobia, keď ostaneme stáť, nám bolo dosť... Na kraji geta sme našťastie pumpu i východ našli."

Ubytovali sa v hoteli a ráno sa začalo typickými jamajskými raňajkami - z čerstvého ovocia. Čašník im mangá, papáje a citrusy nazbieral zo stromov, pod ktorými sedeli. Ovocné raňajky im odvtedy zachutili natoľko, že ich sprevádzali celým putovaním po Jamajke. Po vitamínovom dopingu sa vybrali do múzea Boba Marleyho, reggaeového kráľa, ktorý uvoľnenú jamajskú hudbu preslávil po celom svete. "Cestou sme stretli starého nafetovaného černocha, ktorý mi pchal svoju zovretú päsť pod nos a so smiechom na mňa vyceroval žlté zuby," pokračuje Ivan. "Nevedel som, čo chce, no potom som pochopil, že sa takto chce pozdraviť. V druhej ruke držal hrsť trávy a neustále ju ovoniaval." Zoznamovanie s mentalitou Jamajčanov sa tým iba začalo. Bolo to zoznamovanie opatrné, s obavami a predsudkami. Pretože je známe, že Jamajka je krajinou nelegálneho obchodu s drogami, organizovaným zločinom, vysokou kriminalitou a chudobou obyvateľstva.

Vráťme sa však k múzeu kráľa reggae. Jamajčania si Boba veľmi vážia, je pre nich svätý, nedotknuteľný. Chlapci si odtiaľ nepriniesli žiadne fotografie ani videosnímky, pretože strážnici úzkostlivo dbali o to, aby sa im to nepodarilo. "Aj niekoľkominútovú snímku na kamere vymazali. Robia z toho veľké tajomstvo, a pritom to múzeum bolo smiešne. Ukázali nám, kde Bob spal, kde jedol i kde tvoril. A že najprv mal rád svetlé riady, ku koncu života zase tmavé... Potom nám pol hodinu premietali jeho klipy. To bolo všetko," spomína Ivan a netají, že čakal od múzea viac.

Ani samotný Kingston Slovákov nenadchol. Bolo to mesto preplnené ľuďmi, s ťažkým vzduchom od horúčav a rozvíreným prachom. Preto dlho neváhali a ešte v ten deň vyrazili do Port Antonia. "Zlé a nespevnené prašné cesty, teplo, auto bez klimatizácie, v ktorom sme boli piati natlačení ako sardinky. Zrejme práve kvôli tomu nepohodliu nám bolo veselo."

Zastavili sa v najvýchodnejšej časti ostrova, pri majáku na Lighhouse. V porovnaní s Kingstonom to bol iný svet. Toto miesto konečne uvolnilo počiatočné napätie z Jamajky. "Ľudia mimo hlavného mesta boli uvolnenejší a priateľskejší. Prekvapilo ma, že Jamajčania v podstate nič nerobia. Stoja pri ceste, smejú sa, spievajú, alebo jedia ovocie. Žijú si v pohode a v súlade s prírodou."

Nočný hurhaj

Slovenským cestovateľom zachutila jamajská kulinárska špecialita - jared chicken i jared pork. "Je to grilované mäso, ktoré piekli vo veľkých uzavretých sudoch s komínom. Veľmi nám to chutilo, hoci niektoré kúsky bolo cítiť za dechtom." S prvou ochutnávkou tohto jedla sa spája aj zaujímavá skúsenosť, svedčiaca o úplne odlišnom prístupe tamojších ľudí k životu. V pouličnej "reštaurácii" sa dali do reči s priateľským majiteľom. O chvíľu prišli jeho dve dcéry, jedna 10-ročná a druhá 17-ročná. Boli veľmi milé, usmievavé a príjemné. Aj chlapci chceli byť príjemní. A tak zo zdvorilosti nešetrili poklonami. "Takmer som odpadol, keď mi otec tú staršiu Mauritiu ponúkol. Až neskôr, keď som zistil, čo je Jamajka, tak som to pochopil. Sex za peniaze sa tam považuje za normálnu prácu, ktorú robí každá jamajská žena. Aj manželky a dcéry. Tam sa to neodsudzuje. A snažili sa využiť každú príležitosť. Napríklad čašníčka v jednom bare nechala svoju prácu a začala sa ponúkať tak, že sa nám prevaľovala po kolenách..."

V Port Antoniu sa Slováci ubytovali v menšom "papundeklovom" hoteli s výhľadom na more. Ten bol asi jediné hotelové pozitívum. "V noci okolo druhej hodiny nás zobudil obrovský hluk. Počuli sme panovačné hlasy ľudí, ktorí sa čosi pýtali vystrašenej hotelierky. Robili veľký hurhaj. Vleteli do vedľajšej izby. Stŕpnuto sme čakali, že každú chvíľu vrazia aj k nám. Čušali sme ticho ako myšky. Nebolo nám všetko jedno," opisuje Ivan. Opäť si spomenuli na všetky jóbové zvesti o jamajskej narkomafii s kriminálnymi praktikami. Našťastie, dvere ich izby ostali zatvorené. Hoci ráno zisťovali, o čo v noci išlo, nikto im nevedl nič povedať.

Nedeľa je na ostrove deň cirkevnej sviatosti. Jamajský národ je kresťanský a v sviatočný deň to aj patrične dáva najavo. Ľudia chodia po uliciach vyparádení, nahodení do slávnostných šiat. "Nedeľu treba zažiť na Jamajke. Vyobliekaní v tradičných anglických šatách. Ženy s klobúčikmi, muži v oblekoch s motýlikmi. Mladí, starí, deti - ako zo škatuľky. Ľudia, ktorí bežne chodili v otrhaných, zaprášených šatách, boli zrazu úplne iní, nádherní. Spievali gospely, ktoré bolo počuť v celom zálive. Vládla tam nádherne uvolnená atmosféra, ktorá nás stiahla so sebou."

Slováci stáli pred kostolom z ktorého sa niesli éterom krásne a spontánne mnohohlasy spevavých Jamajčanov. Ľudia ich spozorovali a volali dnu, aby sa pridali. "Nechceli sme rušiť a ´zneuctiť´ naším oblečením (boli sme v kraťasoch) tú ich harmóniu. Nemali problém z toho, že sme bieli a že tam nepatríme. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Tam som sa začal na Jamajčanov dívať v inom svetle," poznamenáva I. Storinský.

Port Antonio je prístavné mesto založené Angličanmi. Staré budovy boli o to nádhernejšie, že príkro kontrastovali s jednoduchými stavbami a príbytkami miestnych obyvateľov. Vplyv anglokultúry sa niesol celou Jamajkou. "Väčšina anglických stavieb i železnice, bolo zničených, nikto ich neopravoval. Bolo krásne vidno, ako potom, čo Angličania darovali Jamajke nezávislosť, si obyvatelia nevedia vážiť výdobytky techniky a vracajú sa k pôvodnému životu." Okrem mesta si Ivan s partiou obzreli pláže v rezorte Dragon Bay, pre bohatých turistov. Vyskúšali si potápanie a za poplatok navštívili súkromný ostrov herca Erolda Flynta, Mary Island. Malebné pláže pokrýval biely piesok bez stôp po ľuďoch a s priezračne čistým blankytným morom.

Americké divadlo

Ďalším cieľom slovenských turistov bolo centrum severného pobrežia, najdrahšia, najkrajšia, a najobývanejšia časť celej Jamajky, prístavné mesto Ocho Rios. "Ľudia tu boli veľmi vyšpekulovaní. Mali sme pocit, že sú tam len priekupníci. Každú chvíľu nám niekto strkal pod nos ´džointy´ a bola tam kopa prostitútok. Obrovské mravenisko ľudí, kde sa každý snažil odtrhnúť nejaký kúsok pre seba."

Hotely boli v centre mesta neuveriteľne drahé, preto si Slováci našli motel v jeho blízkosti, zašitý v pralese. Bol lacný, špinavý a jeho izby pripomínali väzenské cely. Spali na posteliach v strede vyležaných do súmerných prasačích válovov, v miestnosti, kde bol záchod za nízkou ohrádkou. Keď niekto z partie potreboval na "veľkú", vedeli o tom všetci... Boli radi, keď hotel opúšťali...

Čakala ich najväčšia jamajská prírodná atrakcia, kaskádovité vodopády v Dunn´s River Folls. Keďže vodopády tečú plytko po rovnomerných oblých kameňoch rovno do mora, turisti nimi radi prechádzajú. Pre športovo založených Slovákov, zvyknutých zdolávať krkolomnejší terén, bol zostup po vodopáde "malinou". Takmer onemeli od úžasu, keď na pláži zbadali asi stovku Američanov, držiacich sa v radoch za ruky, trasúcich sa od strachu a posmeľujúcich sa typicky americkými frázami. "Predvádzali nacionálne divadlo. Dodávali si odvahu skandovaním hlúpych viet ustavične dookola. Asi takto: ´Odkiaľ smeé? Z Améériky. Budeme odváážníí? Áááno.´ Bolo to také trápne a šialené, že sme sa z nich rehotali ako kone. Jamajskí sprievodcovia ich potom pochytaných v radoch viedli cez vodopády hore. V očiach mali hrdinské výrazy. Naozaj to nebolo nič strašné, ale oni si mysleli, že podávajú výkony majstrov sveta."

Vodopádmi sa putovanie po severnej Jamajke na chvíľu zastavilo. Slováci sa rozhodli obzrieť po obávanom vnútrozemí. Preto si to namierili naprieč krajinou, na južnú stranu do mesta Alligator Pond. "Mali sme trochu obavy, pretože v turistických brožúrach sa cesty vnútrozemím rozhodne neodporúčajú. Táto cesta ich však vyvrátila. Stretávali sme len veľmi milých ľudí. Okrem toho, boli sme príjemne prekvapení kvalitou ciest, ktoré boli v oveľa lepšom stave ako na severe krajiny."

Ochutnali "trávu"

Jamajka je liahňou marihuany. Obyvatelia preto neholdujú alkoholu, ale lístkom konope. Je tu tak rozšírená, že ju fajčia snáď aj malé deti. Zohnať si "džointa" je jednoduchá záležitosť. Aj slovenskí chlapci si v krajine "marišky" nemohli nechať ujsť príležitosť ochutnať jej hlavný "čierny" vývozný artikel. "Zastavili sme v jednej dedine a oslovili miestneho, aby nám zohnal tri cigarety. Sľúbil, že za 20 jamajských dolárov, čo je 20 našich korún, ich o chvíľu jeho kamarát donesie. Bolo to veľmi lacné, pretože v Ocho Rios, chceli za jednu dávku 120 dolárov."

Kým spolu na kamaráta čakali, Jamajčan si skrátil chvíľu tým, že sa pred nimi poriadne "zmariškoval". Zhulil tri cigarety za sebou. "Normálne sa nám menil pred očami. Z krásneho černocha s typicky kostnatými lícami, širokým nosom a lesklou ebenovou pokožkou sa stal nemohúci človek, ktorý nám tie ´džointy´ dal nakoniec zadarmo."

Neochutnať ďalšiu známu jamajskú exportnú komoditu - rum, v originálnom jamajskom prostredí, by bol hriech. A toho sa slovenskí chlapci nedopustili. Čašníčka sa ich pýtala, že s čím ho chcú piť. Keď odpovedali, že s ničím, tak vedľa sediacemu chlapíkovi od úžasu takmer vypadol pohár z ruky. Oni totiž pijú rum, zmiešaný s kolou vo veľkých pohároch...

Južná strana Jamajky nie je taká krásna ako severná. Pláže tu nie sú biele, ale hnedé pieskovo-ílové, neprívetivé a neexotické. Nie sú tu ani turistické rezorty, len divoká príroda a divokí Jamajčania. V budúcom čísle nám I. Storinský vyrozpráva o stretnutí s aligátormi na Čiernej rieke, o parku plnom škriekajúcich papagájov i o pozvaní jamajského narkobaróna.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári