predstavenie amatérskej divadelnej skupiny théâtre sOuRiRe, ktorá vznikla v roku 2004 v obci Hnilčík. Po úspešných predstaveniach "Solnička nad zlato alebo ako sme odhalili tajomstvo (2004)" a "Svadba (2005)" sa nedávno v Kultúrnom dome Hnilčík mladí divadelníci predstavili v hre "Zrkadlo".
Pod námet a réžiu sa podpísal zakladateľ tejto skupiny "obyčajných ľudí s úsmevom v srdci" Martin Hlavatý, ktorý pri písaní použil aj básne z tvorby Ľubomíra Krestiána. Príliš obyčajné slová, ktoré sa počas skúšok menili v ústach príliš obyčajných ľudí na výnimočné a večné.
Títo obyčajní ľudia sa dokázali popasovať nielen s tým, že museli improvizovať a postaviť si vlastnoručne scénu pred pódiom, ktoré je kvôli technickému stavu nepoužiteľné, či skorigovaním volného času 9 ľudí, ktorých životy sú farebné a nároky na voľný čas neúprosné. Ale aj napriek týmto skutočnostiam a ešte ďalším, ktoré ich sprevádzali počas skúšok dokázali, že sú to právom oni, ktorí vytvorili neopakovateľnú atmosféru a vtiahli do svojich zrkadiel pohľady divákov, možno aj srdcia, možno aj... aj keď divadelné dosky znamenajú svet, nikto by asi neuveril, že priestor pod nimi a pred nimi môže byť taký čarovný a dokáže sa dotknúť aj tvojej duše.
Ľudovít "Brucho" Rázga, Jozefína "Bosá" Rázgová, Ľudomil "Poét" Rázga, MUDr. Luděk "Doktor" Poláček, Melánia "Melka" Labelová, Dezider "Kyklop" Lapiš, Radko "Ryba" Kerta, Lesi-Desi Gaštanová a Jolana "Bradavica" Žigová dovolili všetkým nazrieť do svojich zrkadiel, kde sa odohráva život každého z nás. Život, ktorý sa nedá kúpiť, predpovedať či vymeniť.
Kedy si sa naposledy pozrel do zrkadla? Kedy si sa ho naposledy opýtal či ten, na ktorého sa pozeráš je šťastný, že je tu? Kedy si sa zastavil a venoval túto chvíľu svojej duši a poslednej chvíli v tvojom živote, ktorý raz naozaj skončí? To nie je rozprávka, kde ťa pokropia živou vodou, ty sa postavíš a zotneš drakovi štvrtú hlavu. A o tom sú tie slová ukryté medzi riadkami textu, ktorými trhali postavy tejto hry, neviditeľnú pavučinu, v ktorej sme všetci chytení od prvej chvíle, ako sme sa stali obyčajnými ľuďmi.
Tých pár obyčajných ľudí a ich úprimné zrkadlá nám ukázali možno jednu z ciest, možno jednu stranu z našich kníh, kde sa píše prečo a kedy ... a možno nie, každopádne nám ukázali, že každá chvíľa je možno tá posledná a preto je výnimočná a dôležitá a my musíme byť na to pripravení.
"Aj príliš obyčajná chvíľa sa môže stať večnou …"
Autor: Martin HLAVATÝ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
