sprievodcovia na Spišskom hrade. Po jednom z najväčších európskych hradov, zapísanom v zozname UNESCO turistov sprevádzajú spolu desiati mladí ľudia vo veku od 19 do 26 rokov. Ako sa nám podarilo zistiť priamo na mieste, obrazne povedané, je to najlepšie z toho najlepšieho. Tak pre ilustráciu, na konkurz sa prihlási asi 40 ľudí, na Spišský hrad sa ako sprievodca dostane iba jeden z nich.
Tak to je aj prípad Michala. Ten začne od septembra študovať architektúru. Daniela študuje dve vysoké školy naraz, a to medicínu a cestovný ruch. Tomáš je sprievodcom už štvrtý rok a študuje históriu. Šéfsprievodca Mgr. Kamil Tomčofčík pracuje pol roka ako marketingový manažér v Spišskom múzeu, druhý polrok je zase na Spišskom hrade. A čo musí sprievodca absolvovať skôr ako sa rozhodne sprevádzať turistov? "Odporúčam preštudovať si aspoň tristo kníh," úplne vážne hovorí Kamil. Históriu by mali mať sprievodcovia v malíčku, vedieť, kto je napríklad Karol IV., aj keď so Spišským hradom nesúvisí.
Zaujímavé je, že aj pri tejto práci uplatňujú mladí ľudia autorské právo. Úplne vylúčené totiž je, aby jeden sprievodca odkukal od iného spôsob výklady, pikošky, ktorými obohacuje prehliadku. Na hrade majú aj akúsi príručku pre turistov, ktorá je písaná polovážne, polohumorne. "Každý má svoj vlastný text. Verím tomu, že ak by turista prešiel hrad s troma sprievodcami, bolo by to veľmi rozdielne. Stále by sa dozvedel čosi nové. Možno sa niekomu zdá byť hrad ako hŕba kameňa, dá sa však o ňom veľmi veľa povedať. Už len čo obyvatelia toho hradu jedli, pili, ako sa zabávali. O všetkom sa dá hovoriť veľmi pútavo a zaujímavo," tvrdí K. Tomčofčík.
Tak napríklad Kamil počas prehliadky turistom vysvetľoval aké obžerstvo sa pestovalo v stredoveku. Odísť od plného stola bolo urážka pre hostiteľa. Naši predkovia si preto pomáhali tak, že hrdlo si podráždili pierkom, obsah žalúdka vyvrátili do kúta miestnosti a v hodovaní sa pokračovalo ďalej.
Ďalším zlatým sprievodcovským pravidlom je, nebifľovať. To, že sprievodca je naučený fakty o hrade od slova do slova určite spozná každý návštevník. Sprievodcom sa ani neoplatí vyťahovať sa, aké cudzie slovíčka to ovládajú. "Vety musia byť výstižné, aby nám každý rozumel. Hovoriť musíme nahlas, zakázané je kričať či škriekať. Vyvarujeme sa aj pomocných slovíčok, ako napríklad vlastne, práve, tak," zasväcuje nás Kamil do základnej násobilky sprievodcu.
Na hrad prídu všakovakí ľudia. Príjemní ale aj tí menej príjemní. Aj tu platí, že my ľudia sme naozaj rôzni. Kamil a jeho kolegovia najradšej spomínajú na tých milších návštevníkov. Prehliadka sa neraz skončí výmenou vizitky či darčekom. "Ľudia nám venujú poväčšine publikácie o meste, kde bývajú. Pre mňa bol najmilší darček od malého dievčatka, ktoré mi darovalo čokoládu," s úsmevom spomína Kamil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
