najbližších dňoch sa počasie veľmi nezmení. Naďalej bude jasno až polojasno a veľmi teplo. Teploty vystúpia na 30 až 34 stupňov a ojedinele môžu prísť aj lokálne búrky. Stále bude pofukovať len slabý premenlivý vietor. Pravdepodobnosť búrok bude väčšia v nedeľu, keď sa na východ bude presúvať slabý rozpadávajúci sa front. Začiatok budúceho týždňa a pravdepodobne aj nasledujúce dni budú taktiež veľmi teplé a suché," povedal nám klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu v Košiciach Ján Smekal.
Už teraz však klimatológovia hodnotia tohtoročný júl ako jeden z najteplejších, ale aj najsuchších za posledných 15 rokov. "Za toto pätnásťročné obdobie sme zaznamenali sériu tropických júlových dní len päťkrát. A to v rokoch 1992, 1994, 2000, 2003 a 2006. Séria znamená, že tropické dni sa opakovali aspoň tri dni po sebe," dodal Ján Smekal. Porovnal pre nás tiež tohtoročný júl s júlom v roku 2003, ktorý bol tiež veľmi teplý a suchý.
"V júli 2003 bolo 8 tropických dní, z toho tri dni boli s teplotou nad 32 stupňov. V tomto roku bolo zatiaľ 15 tropických dní a štyri s teplotou nad 32 stupňov. V júli 2003 17 dní nepršalo a v kuse nepršalo 9 dní. Tohtoročný júl je ešte suchší. Nepršalo už 23 dní a bez kvapky dažďa bolo za sebou v jednej šnúre 11 dní."
Júl však ešte nekončí, ale už ani prípadné prudké búrky nezmenia nič na tom, že bude patriť zrážkovo k veľmi podpriemerným. "Za posledných 15 rokov bol v júli najnižší úhrn zrážok v roku 1994, a to len 23 milimetrov. Tohtoročný júl je o niečo mokrejší. Zatiaľ za tento mesiac je úhrn zrážok 32,3 milimetra. Ak však výdatnejšie nezaprší, umiestni sa s týmto úhrnom na druhom mieste rebríčka najsuchších júlov," uviedol J. Smekal.
Suchý a horúci júl robí starosti aj poľnohospodárom. Ako nám povedal riaditeľ regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Košiciach Ladislav Garaj, sucho sa už teraz podpísalo o menšie výnosy poľnohospodárskych plodín.
"Laicky povedané, plodiny boli ešte len v mliečnej zrelosti, keď prišlo sucho a veľké teplo, a preto sa zapiekli - čiže nestačili dozrieť do optimálnej voskovej zrelosti. A to sa odrazí na výnosoch. U ozimnej repky bude len okolo dvoch ton na hektár, čiže o tonu menej ako vlani. Ozimného jačmeňa bude menej o polovicu, čiže len 2,5 tony na hektár. Výnos ozimnej pšenice je nižší o tonu. To znamená, že zoberieme okolo 3 až 3,5 tony na hektár. Zatiaľ sme v Košickom kraji pozberali už 30 percent úrody."
Podobne sú na tom aj záhradkári. Tí ak nechcú prísť o celú úrodu, musia pravidelne polievať. A to skoro ráno alebo po západe slnka, aby plodiny nezhoreli.
Suché dni zatiaľ nerobia vrásky vodohospodárom v našom regióne. Tí každý deň mapujú stav vodných tokov a plôch, ale výrazný pokles nezaznamenali. "Je všeobecný pokles vodných hladín, ale ten je v norme. Vodné nádrže v našom kraji nám prietoky vodných tokov nadlepšujú, čiže viac sa vypúšťa ako priteká. Badateľné to je najmä na Domaši a na Zemplínskej šírave. Na Ružíne je prítok a odtok vyrovnaný. Po jarných povodniach je v povodiach východného Slovenska vody zatiaľ dostatok. Horšie by bolo, keby sucho trvalo celý mesiac. Vtedy by sme už v septembri mohli mať problémy," informoval nás dispečer Povodia Hornádu a Bodvy Ondrej Handzok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
