totiž s bábätkom hospitalizovali v košickej Detskej fakultnej nemocnici na I. klinike detí a dorastu. Pritom prespať mohla aj v pohodlnej veľkej posteli v novozrekonštruovanej izbe pre matky na tej istej chodbe, kde jej na noc ponúkli miesto. Tam by však musela byť bez dieťatka a to bolo pre ňu neprijateľné, rovnako ako aj pre ďalšie mamičky. Ďalšiu noc sa jej už našťastie ušlo aspoň lehátko, ktoré si mohla rozložiť na zemi vedľa detskej postieľky.
Mamička sa nám posťažovala. "Sťažnosť je opodstatnená," reaguje riaditeľka nemocnice Iveta Marinová. Dopĺňa však, že z bezpečnostných dôvodov nesmie spať matka s dieťaťom na malej postieľke, lebo tá nie je na takú záťaž stavaná. Preto to, čo sa stalo, považuje za chybu.
No priznáva, že spomínané priestory, takzvané boxy, kde ležia bábätká a mamičky sú aspoň cez deň (niektoré aj v noci) pri nich, sú stiesnené. "Nemocnicu totiž postavili asi pred 25 rokmi a projektant vtedy vychádzal z toho, že malé dieťa - malý priestor. S tým sa veľa urobiť nedá," vysvetľuje.
Dodáva, že v čase hospitalizácie sťažovateľky, začiatkom júla, mali veľa malých pacientov a oddelenia boli preplnené. Ako ďalej uvádza, hoci žiadny predpis neukladá, že v nemocnici musí byť matka s dieťaťom spolu na izbe, snažia sa vychádzať mamičkám v ústrety.
Na I. klinike detí a dorastu majú pre najmenšie detičky 30 postieľok. No pre ich mamy len 22 lôžok. Z tých 22 sa však osem postelí nachádza práve na spomínaných izbách pre matky, ktoré tam môžu spať len bez detí.
Rozťahovacích lehátok pre ženy na zem do detských boxov je iba desať. "Lehátka sú len provizórnym riešením hlavne pre mamičky, ktoré nechcú využívať izby pre matky," komentuje doktorka Marinová. Ozrejmuje však, že hoci uvažujú o kúpe ďalších, viac lehátok sa už do boxov ani nezmestí, navyše vyšší počet mamičiek na oddelení môže byť neúnosný z hygienickoepidemiologického hľadiska, napríklad pre riziko infekcií.
Zvyšné štyri miesta pre matky na klinike sú na dvoch štandardných izbách (bez sociálneho zariadenia) a jednej nadštandardnej (so sociálnym zariadením), ktorú zrekonštruovali za 1,4-miliónový dar od U. S. Steelu.
Len tieto tri izby sú riadne prispôsobené na 24-hodinový spoločný pobyt mamičky s bábätkom. Podľa riaditeľky nemocnice sa za ne neplatí, ak sú voľné, kto prv príde, ten tam môže byť.
Ďalej avizuje, že v najbližších mesiacoch plánujú dvojmiliónovú rekonštrukciu, ktorou vzniknú ďalšie dve nadštandardné izby so sprchami i WC pre spolu tri deti s matkami. Tie však už pravdepodobne spoplatnia.
Súčasný stav je teda taký, že keby bolo oddelenie s 30 miestami pre bábätká plné, v noci by nemohli spať pri deťoch všetky matky, ale asi len polovica. "Môžu však byť spolu celý deň," poznamenáva Marinová.
Čo by vlastne robili, keby mali toľko detí, že by mamička už nemala miesto na izbách pre matky ani na lehátkach v detských boxoch? "Bola by hospitalizovaná aj s dieťaťom na inom oddelení našej nemocnice."
Dodáva však, že 30 malých detí majú na tejto klinike hospitalizovaných len výnimočne, pričom priemerná obložnosť je 70 percent, čiže maximálne 20 detí. Priemerný čas hospitalizácie je na tejto klinike 6 až 7 dní.
Čo matkám chýba, si treba pýtať
Okrem izieb pre matky, skriniek na šaty a, samozrejme, sociálnych zariadení ponúkajú na oddelení hospitalizovaným mamičkám podľa slov riaditeľky aj kuchynku s pohodlnými kreslami, stolom a mikrovlnkou i detskú herňu s televíziou.
Sťažovateľka však tvrdí, že počas celého jej päťdňového pobytu v nemocnici bola kuchynka zamknutá a nemohla ju využívať. "Myslím, že nehovoríme o tej istej kuchynke, ale aj keby, mala si pýtať kľúče," reaguje Marinová. "Prečo ma nikto z personálu na kuchynku neupozornil, že funguje, navyše keď sme niekedy jedávali na kolenách v izbe alebo postojačky?" pýta sa mamička.
V boxoch, v ktorých ležia po dve až tri detičky, zase bola pre matky podľa nej v každom len jedna stolička a ďalšie nedostali. "Je nutné si pýtať všetko, čo im chýba, a keď to nedostanú, sťažovať sa hneď," odporúča riaditeľka a dodáva: "Nie vždy dokážeme každej mamičke vyhovieť, ale všetko je len otázka komunikácie s personálom a dohody."
Viac chcú lehátko na zem než izbu s posteľou
Riaditeľku mrzí, že o izby pre matky mnohé mamičky nemajú záujem. Radšej totiž spia na lehátkach v stiesnených podmienkach v boxoch pri bábätkách. A to aj napriek tomu, že personál im ponúka, že ak sa v noci ich dieťatko zobudí, hneď po ne na izbu pre matky prídu. Boxy sú pritom presklené a zdravotní pracovníci na postieľky vidia.
"Prehodnotíme vyťaženosť izieb pre matky a ak sa ukáže, že nie je o túto službu záujem, zmeníme účel využitia týchto priestorov," vraví Marinová.
Do minuloročnej rekonštrukcie a vybavenia izieb pre matky s 8 lôžkami, vrátane obnovy sociálnych zariadení, investovali 100-tisíc Sk. Súčasná vyťaženosť týchto postelí je 50 percent, no vyťaženosť kuchynky, sociálnych zariadení a skriniek na šaty 100 percent.
Desať rozťahovacích lehátok kúpili za 10-tisíc v tomto roku a ich vyťaženosť je vysoká, v závislosti od počtu hospitalizovaných matiek. "Mamičky majú záujem byť so svojím dieťaťom, čo je pochopiteľné," konštatuje Marinová.
"Izby pre matky existujú od vzniku kliniky (1981), v minulosti totiž mamičky nemohli spať na oddeleniach," objasňuje riaditeľka s tým, že rekonštrukcia izieb pre matky bola odôvodnená, lebo po 25-ročnom používaní boli v zlom stave.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
