Zvuk afrických bubnov dokáže prinesť radosť všetkým ľuďom s otvorenou dušou
Okrúhly tvar bubna je ako vesmír, jeho rytmus pripomína údery srdca
Každý, kto mohol a chcel, si uchmatol nejaký nástroj. Cínové lyžičky, nože so zatupeným ostrím, rôzne hrkálky, drevené tyče a boli tu aj dva zvláštne bubny. Základ pre neobvyklú hudobnú produkciu počas jednej zo Silvestrovských nocí bol hotový. Spoločnosť jogínov a aj tých, pre ktorých meditácia pripadala ako najlepšia varianta na koniec roka, si posadala na zem so skríženými nohami. Vznikol nepravidelný polkruh, pred ktorým blikala horiaca sviečka a rušila šero. Ktosi začal jemne udierať do kože bubna. Postupne sme sa pridávali, každý svojim spôsobom, v snahe uchovať rytmus. V tejto neopakovateľnej atmosfére sa mi pred privretými očami odvíjal film. Spoločenstvo sporo odetých, pomaľovaných mužov s kopijami v rukách sa v pravidelnom rytme pomaly pohybuje sem a tam. Zrejme je to rituálny tanec na počesť obete, ktorá je priviazaná o kôl hlboko zakopaný v zemi. Všetko sa riadi podľa šamana, ktorý v pravidelnom, stále sa zrýchľujúcom tempe udiera do bubna. Najprv mám pocit, že som obeť, po chvíli sa stávam šamanom. Búcham do bubna a tiež zrýchľujem...
Ako skončil tento príbeh, neviem. Dokorán som otvorila oči a film zmizol. Odvtedy uplynulo vari 15 rokov. Bubon priniesla z Anglicka Janka Bohdanová, kde ho po veľkom prehováraní kúpila od pouličného černoškého bubeníka.
"Ja ho nemôžem predať," dlho sa vtedy ohradzoval černoch. "Je to ako moje dieťa," opakoval donekonečna.
Z Jany muselo sálať naozaj silné chcenie, lebo etnický bubon typu africké djembe (čítaj džembe) nakoniec priniesla domov. "Je to výborný basový bubon, také v tom čase tu ešte neboli. Aj teraz upútava pozornosť. Keď sa ozve jeho sýty tón, každý sa obzrie," vyzdvihuje jeho prednosti Jana.
Bubnovanie naživo
Bubnovanie, občas aj niekde v strede hlavnej ulice, môžeme dnes zažiť naživo. V poslednom období sa zvuk tohto nástroja ozýva na koncertoch, v čajovniach, aj na uliciach. Hovoríme o sólovom nástroji o bubne s charakteristickým pohárovitým tvarom, ktorý je najčastejšie potiahnutý kozou kožou a dnes je jedným zo symbolov Afriky. Medzinárodne uznávaný názov je djembe.
Bubon sa od vekov používal pri rôznych šamanských obradoch a považoval sa za posvätný. Jeho okrúhly tvar je ako vesmír a pravidelný rytmus pripomína údery srdca. Pri hlbokom ponore do rovnorodých tónov sa človek ľahko dostáva do zmeneného stavu vedomia, čím sa stimuluje vnútorné videnie. Dôležitá je však príprava a čistota zámeru. Môžeme ho chápať aj ako istý rituál, rozhovor so svojim vnútrom, ktorý sa dostáva na povrch cez pravidelné údery do napnutej kože bubna.
Jana so svojim bubnovaním nezostala osamotená. Už si nijako nevie spomenúť na to, kedy a ako oslovila Radoslava Zelenáka, ktorý sa v škole Chameleón hudbe venuje profesionálne. V špeciálnych kurzoch dokonca dokáže záujemcom odkryť tajomstvá bubnovania za niekoľko dní.
"Je tam trocha techniky, ale ide hlavne o silu vnútra čo chce človek cez bubon povedať. Pracuje sa aj s trochou teórie, ale zo všetkého najdôležitejšie je mať k bubnu vzťah, povedal by som rovno mať ho rád," takto sa vyjadrí Rado. Nejde o klasický bubon, aký používajú kapely, vždy ide o cudzokrajné bubny, ku ktorým sa môžu priradiť také špeciálne názvy ako už spomínané africké djembe, džundžun, egyptské tary, írske bhodrany alebo brazílske cuicas.
Netreba byť šamanom
Kontakt s africkým bubnom je bezprostrednejší a keďže tu sa nepoužívajú paličky, človek akoby cez ruky cíti odovzdávanie časti seba. "Bubon dokáže prilákať množstvo ľudí, ale nie v tom je jeho podstata," hovorí Rado. "Keď je nás viac, sila sa znásobuje. Pri spoločnom hraní sa dá pocítiť sila komunity, akési zjednotenie a to je nádherné. Nebojím sa povedať, že sa vyplavuje niečo ako šťastie. Je to komunikácia, ale bez slov."
Nikto nemusí byť šamanom, ak si chce vyskúšať kontakt s africkým bubnom. Stačí, ak počúva svoj vnútorný hlas, alebo ešte hlbšie - rytmus srdca. Vydá zo seba maximum a v prirodzenom úsilí byť kompatibilný s celkom môže zažívať radosť a voľnosť mysle.
Aj údery do bubna dokážu vylúdiť melódie, aj keď nie v klasickom zmysle slova. Veď rytmus je všade vôkol nás, je súčasťou prírody, ba celého vesmíru. Ak ho človek čo i len čiastočne dokáže vnímať a naladí sa naň, reaguje celkom spontánne. Automaticky sa vypne logické myslenie a človek už nerozmýšľa kedy a akou silou má udrieť do napnutej kože. Všetko sa odvíja akosi samo, bez úvah, človek sa stáva súčasťou celku, v zjednotení s celým okolím.
Je to šamanské bubnovanie alebo len hra pre radosť? "Ja ani neviem," hovorí Jana. "Vždy ma to priťahovalo, ale prečo...? Ako dieťa som chodila na klavír, nejaké základy mám, ale v tom to nie je. Asi tá radosť."
Vytrvalý rytmus etnických bubnov môže človeku pomôcť v práci s energiami. Ľahšie sa dostane do zmeneného stavu vedomia, najčastejšie do alfa roviny, keď sa do závitov ukladajú programy ako do počítača
Prelomí bloky a zlepší komunikáciu
Bubon sa dá považovať aj za výborný prostriedok na zlepšenie komunikácie. Ak sa do hrania pustí uzavretý, možno trocha ustráchaný človek, odrazu zistí, že sa to dá, že cez svoju ruku, cez úder do bubna dokáže vyjadriť časť zo svojho vnútra, aj neprejavený cit. A prelomia sa bloky, človek sa otvorí, začne si viac veriť, čo má vplyv aj na jeho verbálny prejav. Nič nepríde akoby zázrakom, samé od seba. Niekedy stačí iba počúvať. Zvuk sa šíri do okolia a každého osloví nejako inak. Niekomu privodí potešenie, druhého takmer rozčúli.
"Bubon dokáže robiť také veci, že sa nad tým dá iba žasnúť," hovorí Rado. "Akoby klepal na tie najcitlivejšie časti v nás. Ak má človek v sebe potlačenú zlosť, negatívne myšlienky a emócie, obyčajne reaguje podráždene, nechce to počúvať. Na druhej strane, ak sa dokáže do zvuku zahĺbiť, pomôže uvoľniť napätie." Z toho jednoznačne vyplýva, že čím je človek v mysli slobodnejší, tým pozitívnejšie reaguje a rytmus bubnovej hry mu privodí radosť.
Skupinové bubnovanie sa dokonca stalo ťažiskom nového výskumu. Poukazuje sa na to, že udieranie na bubon môže zasiahnuť do chemických procesov v tele a tak pomôcť imunitnému systému zvládnuť chorobu. Štúdia publikovaná v časopise Alternative Therapies opisuje, ako sa u šesťdesiatich dospelých pacientov po skupinovom bubnovaní zvýšila imunita. Pritom to boli ľudia vo vyššom veku od 51 do 79 rokov. Trpeli na srdcovo-cievne choroby, tiež astmu, cukrovku a iné. Niektorí z nich absolvovali aj kurzy, kde sa venovali správnemu stravovaniu, cvičeniam
Astrohoroskop o ľuďoch a pre ľudí narodených v znamení Leva
Sú plní energie a túžby po úspechu
Lev suverén (23. jún 23. august)
Životné heslo: Všetko zvládnem.
Ako ho spoznáte: Podľa mohutnej a pestovanej hrivy vlasov. Levy totiž trávia neúmerne veľa času šľachtením svojich vlasov. Zlý zostrih môže byť pre Leva zdrojom zlej nálady až dovtedy, kým si svoje vlasy (zhmotnené ego) nedá opäť do poriadku. Lev muž si často necháva narásť bradu či fúzy a dôkladne sa o ne stará. Leva spoznáte aj podľa imponujúceho vzhľadu, prenikavého a jasného pohľadu, vysokého čela, plných pier a dôstojnej chôdze. Levova silná osobnosť vyžaruje lúče, ktoré môžu priťahovať, ale aj zahnať na útek.
Charakter: Lev je kráľom divočiny, ktorý vládne všetkým zvieratám. Má kráľovský a heroický charakter, silnú vnútornú potrebu neustále niekoho a niečo prekonávať. Je to znamenie ohňa, žiary a tvorivej energie. Vládnúcou planétou je Slnko, ktoré Levom dáva ctižiadostivosť a vznešené úmysly. Títo ľudia väčšinou nemusia vynakladať toľko úsilia ako ostatné znamenia, aby dosiahli vytýčený cieľ. Neznesú pocit porazeného, preto vynaložia veľkú energiu na to, aby sa mohli pred druhými predviesť vždy v tom najväčšom svetle. Bývajú sebaistí, silní, túžia po živote plnom dobrodružstva. Svoje kvality radi predvádzajú pred veľkým publikom. Iba máloktoré znamenie sa s nimi môže porovnávať, ak ide o radosť zo života a osobnú vitalitu. Planéta Slnko obdarila svojich zverencov veľkou dávkou optimizmu a nezávislosti. Sú to rodení bojovníci, temperamentní a neohroziteľní, no zavše i trochu ľahkomyseľní a domýšľaví. Často bývajú vzťahovační, egocentrickí, trúfalí, ba až drzí a tiež nezriedka aj tvrdohlaví. Ak sa aj snažia manipulovať s ľuďmi, robia to veľmi rafinovane, takže na to ani neprídete. Ignorujú vlastné chyby s takou prirodzenosťou, že o nich sami väčšinou ani nevedia. Do vienka im bola daná silná a nemenná povaha, takže Leva odchýliť od jeho vopred vytýčernej cesty sa podarí iba málokomu.
Sú veľkorysí, štedrí, ich zmyslu pre veľkoleposť sa iba málokto vyrovná. Jeho povestná záľuba v plnom a rušnom živote možno vychádza z toho, že je to znamenie plodného leta. Levy sa rodia v čase, keď je v prírode všetkého nadostač, prečo by teda šetrili, či nebodaj mysleli na zadné kolieska... Levy sa zo zásady nenechajú obmedzovť a pohŕdajú všetkým, čo je z ich pohľadu nízke či úzkoprsé.
Čo miluje: Slávu.
Čo neznáša: Malichernosť.
Ako pracuje: Tvrdej práci sa Lev zásadne nevyhýba, práve naopak. Patrí medzi najväčších "pracantov" zverokruhu, pravda - iba vtedy, kým ho robota baví. A Leva nemôže uspokojiť hocijaká práca. Taká, ktorú sám považuje za nudnú, kde nenájde možnosti sebarealizácie a kde má obmedzené možnosti, tá veru môže narušiť jeho kreatívnu dušu. Levy sú totiž idealisti, potrebujú veriť tomu, čo robia. Tiež potrebujú veliť a dirigovať. Lev je kráľom zvierat, takže riadi dobre a riadi rád.
Vzorový hrdina: Herkules.
Zvláštne znamenie: Herecké nadanie a láska k deťom.
Dobrá rada pre Leva: Pamätaj si: Pýcha predchádza pád.
Dobrá rada pre ostatných: Chváľte, chváľte, chváľte.
Orgány ohrievača sa menia do všetkých foriem čchi
Vysvetľuje rôzne funkcie organizmu
V čínskej medicíne existuje model, ktorým sa vysvetľujú rôzne funkcie organizmu, napríklad hospodárenie s vodou a teplom. Hovorí sa im tri ohrievače (známe aj ako tri ohne). Organizmus je vyživovaný dvoma základnými energiami prenatálnou (pred narodením) a postnatálnou čchi (po narodení).
Prenatálnu čchi si človek pináša so sebou pri narodení. Je uložená v obličkách, teda v dolnom ohrievači. Toto množstvo čchi (energie) sa nedá dopĺňať, je dané. Je to základná "potrava" pre všetky orgány. Umenie života spočíva v jej uchovaní. Druhá postnatálna - je označovaná ako "kozmická čchi". Sú v nej odtlačky duše z predošlého života, má teda karmický pôvod. Všetky čínske zdravotné cvičenia ako taj-chi alebo čchi-kung sú určené na vytváranie postnatálnej čchi, aby odčerpanie prenatálnej bolo čo najmenšie.
Orgánmi stredného ohrievača sú slezina a žalúdok. Jeho úlohou je tvoriť potravinovú čchi z toho, čo konzumujeme. Dolný a stredný ohrievač zásobuje orgány horného ohrievača pľúca a srdce. Pľúca vytvárajú druhú časť postnatálnej energie zo vzduchu, ktorý dýchame. Potravinová a dýchacia čchi sa menia do všetkých foriem čchi, ktoré naše telo potrebuje - na krv, šťavy a hmotu. Skladba postnatálnej čchi je asi takáto: 30 percent dýchacej a 70 percent potravinovej čchi. Rozhodujúce je teda zdravé dýchanie, čistý vzduch, ale hlavne hodnotná strava.
Kameň a človek v súzvuku
Nie každý vie, že kameň je zhmotnenou energiou Zeme a že pre niekoho môže byť účinným prostriedkom pri liečení. Niektoré druhy (napríklad kremík) je vhodné ponoriť do vody a po niekoľkých dňoch ju takto "nabitú" môžeme piť. Ľudia nosia kamienky aj po vreckách alebo zavesené na krku ako amulety. Tak ako je matka spätá s dieťaťom, tak úzko môže byť amulet spätý aj s človekom.
S kamienkom sa treba postupne zžívať. Vkladať do neho svoje očakávania a prosby. Modlitba, slová z hľbky srdca zmyjú celú jeho minulosť a rozžiaria ho ako diamant. Kameň nesie v sebe aj stopy tých, čo ho vzali do rúk. Tak ako dvaja ľudia môžu žiť vedľa seba v odcudzení, tak aj liečivý kameň sa dá nosiť iba ako ozdoba, bez hlbšieho súznenia s ním. Kamienok, ak z neho chceme mať úžitok, treba na súžitie s konkrétnym človekom pripraviť. Treba sa s ním zblížiť, dať mu teplo svojich dlaní a vrúcnosť svojho vnútra. Vložiť sa dá do neho aj cit priateľstva a lásky. Svojim jemným vyžarovaním nám to dokáže znásobené vrátiť.
Cibuľovou vňaťou proti krvácaniu z nosa
Často sa stáva, hlavne u detí, že sa pustí krv z nosa len tak, zdanlivo bez príčiny. Tá sa totiž aj veľmi ťažko hľadá. Jednoduchý recept, pôvod ktorého je ťažké vypátrať, hovorí o spôsobe ako krvácanie zastaviť a výsledok je vraj zaručený. Ak dôjde k spomínanej situácii, treba mať poruke čerstvú zelenú cibuľovú vňať. Túto rozrežeme po dĺžke, čím ju rozpoltíme a kúskom vaty prechádzame po jej vnútrajšom povrchu. Pritláčame tak silno, aby sa vňať uvoľnila a vata nasiakla cibuľovú šťavu. Túto potom nakvapkáme do nosných dierok. Krvácanie sa má bezpečne zastaviť, nech je príčina akákoľvek.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
