"Na šťastie som nikdy nečakala, ale vždy som mu bežala oproti"

Módna návhrárka Lýdia Eckhardt patrí bezpochyby medzi to najlepšie, čo v tejto branži na Slovensku máme. Veď ako inak by mohla stáť na výslní už niekoľko rokov a oslavovať 15. výročie od založenia svojho salónu? Je známe, že oblieka mnohé slovenské celebrity. Niet sa však čo čudovať, jej plesové šaty, ale aj kostýmy na bežné nosenie by chcela mať v šatníku vari každá žena. Naposledy tunajšiemu publiku ponúkla svoje modely na svojej jubilejnej prehliadke v Štátnom divadle. Večer pred prehliadkou, trochu nervózna a plná očakávaní, no ako vždy príjemná a usmievavá, si našla čas aj na krátky rozhovor.

Oslavy 15 rokov existencie salónu sú pre L. Eckhard veľkým zadosťučinením. "Každá práca, ktorú robí človek poctivo, so sebou prináša slnečné i daždivé dni. Neraz som si povedala, že salón zavriem...," prezradila nám. Je vraj jedno, či človek podniká s módou alebo v strojárstve - najdôležitejšie je, aby sa postaral o dostatok práce pre svojich zamestnancov. "Nemôžem tomu uveriť, že za tých 15 rokov stále fungujeme a že vždy mám pri sebe tých ľudí, ktorí so mnou začínali. Je síce pravda, že máme profesionálnu dielňu, no smer a idea návrhov vychádza vždy odo mňa... Nemôžem si teda dovoliť neplánovane napríklad ochorieť, pretože bezo mňa by moji zamestnanci nemali prácu..."

Na prvú verejnú prezentáciu svojej tvorby si L. Eckhardt pamätá veľmi dobre. "Bolo to v relácii Emmy Tekelyovej a bola to kolekcia Safari. Keď sme pripravovali podklady pre jubilejné prehliadky, tak som sa doma hrabala v starých materiáloch, článkoch, fotografiách... Vtedy som si uvedomila, že to bolo v roku 1986 a ako neuveriteľne rýchlo všetko od vtedy ubehlo... Mnohokrát sa ma teraz ľudia pýtajú, či keby som vedela, do čoho idem, či by som svoje rozhodnutie zopakovala. Pravdu povediac - neviem, neviem. Viem však jednu vec - ak by som sa teraz mala vrátiť k tomu, čo som vyštudovala, k právu, asi by to bolo veľmi ťažké..."

Našťastie však salón zatvoriť nemieni, ak by tak urobila, ostalo by veľa smutných zákazníčok... "My sme už jedna veľká rodiny. Zákazníčky k nám do salónu chodia na relax, pokecať si."

Rodičom sa jej nápad nepozdával

L. Eckhardt chcela pôvodne študovať architektúru, no na naliehanie rodičov sa vybrala na právo. V roku 1991 sa však rozhodla založiť si módny salón a podnikať... "Bolo to tesne po revolúcii a rodičom sa to zdalo neseriózne... Pred tým sa nevedelo poriadne, čo to je súkromné vlastníctvo, nemali sme predstavu, ako treba podnikať... Keď som sa rozhodla do toho pustiť, môj otec to prijal veľmi negatívne. Našťastie som mala veľkú podporu u manžela a to mi pomohlo."

Možno to bolo dané aj tým, že bol umelec a aj počas socializmu mal možnosť chodiť po západnej Európe. "Vedel, že podnikať sa dá, a tak ma podržal. Bolo to asi dané aj tým, že v našej rodine bola ekonomická stránka vyriešená, neboli sme odkázaní na to, aby som aj ja pracovala, a tak som mala možnosť sa tak povediac hrať. Musela som ivestovať do strojov a do materiálov a nemala som žiadnu istotu, že sa mi to všetko raz vráti... Túto moju ´rozšafnosť´ s odstupom času považujem za veľmi pozitívnu. Bol to ten dôležitý moment. Manžel ma popri tom všetkom podporoval psychicky ale aj ekonomicky a to rozhodlo."

Dnes L. Eckhardt môže bez akéhokoľvek zaváhania povedať, že to bol dobrý krok a správne rozhodnutie. "Často hovorím, že som v mnohých situáciách mala šťastie. Lenže ja som na to šťastie nikdy nečakala, ale vždy som mu bežala oproti. Keď totiž sedíte doma, tak vám nič nepomôže aj keby pri vás stála šťastena 24 hodín denne... Veľa som pracovala, v prvom období som si sama robila účtovníčku aj upratovačku... Nebola som pripravená na to, že s podnikaním je spojených tak veľa rôznych vecí. Spolu s mojimi zamestnancami sme sa postupne učili... Bolo to veľmi ťažké."

Obdobie na začiatku fungovania salónu bolo síce náročné, no L. Eckhardt si dnes na to rada spomína s určitou dávkou nostalgie. "V tom čase totiž nevznikal len salón ale aj prvé vzťahy so zákazníčkami. Mali sme k dispozícii len veľmi maličký priestor v suteréne, kam chodili za nami zákazníci. Nemali sme žiadnu reklamu, oblečenie sme predávali v hoteli Fórum. Keď sa to niekomu zapáčilo, tak si nás vyhľadal a takto to postupne šlo ďalej..."

Neraz sa však L. Eckhardt pristihla pri myšlienke - končím. "Veľakrát som si aj poplakala a niekoľkokrát som bola pevne rozhodnutá, že salón zavriem... Až po takých 13 rokoch fungovania som mala naozaj pocit, že je všetko v takých koľajách, ako by malo byť. Vtedy sme si totiž po prvý krát zafinancovali módnu prehliadku z vlastných zdrojov. Dovtedy som sa vždy musela zadĺžiť.. Mojim snom bolo mať na účte dostatok prostriedkov, aby som mala na jednu výplatu pre zamestnancov dopredu..."

Dnes je L. Eckhardt spokojná a výročie existencie svojho salónu si naplno vychutnávala. Za svoj najväčší úspech nepovažuje desiatky vydarených prehliadok či fakt, že jej modely rady nosia známe slovenské celebrity. Ale to, že sa jej podarilo vytvoriť si so zákazníčkami a zamestnancami dobré vzťahy. "Človek by si mal uvedomiť, že najdôležitejšie sú dve veci - vzťahy a zdravie. Ja som rada, že so zamestnancami tvoríme výborný kolektív a že všetky moje zákazníčky sú mi zároveň priateľkami. Môj salón je pre mňa takmer ako môj dom a kto vchádza do môjho domu, stáva sa zároveň môjim priateľom. Ak nie, nemôžem ho obliekať. Mám vyskúšanú jednu vec - kto je sympatický mne, tomu som sympatická aj ja a potom nám to ´klape´. Úžasné je, že to funguje aj tak, že ľudia, ktorých mám rada, keď sa spoznajú, zistia, že si jeden druhému vyhovujú... Asi sme všetky naladené na jednej vlnovej dĺžke."

Za tých 15 rokov sa okolo L. Eckhard vytvorila jedna veľká rodina. "Mám určite okolo 100 zákazníčok, ktoré vedia, že keď si nás vybrali, dostanú naše stopercentné služby."

Učila sa na vlastných chybách

Aj keď si L. Eckhard v slovenskom módnom biznise čo-to preskákala, stále pred prehliadkou ju potrápi tréma. "Je to napätie a pocit zodpovednosti, strach z toho, či všetko dobre dopadne. Mnohokrát sa ma ľudia pýtajú, kedy to pre mňa bolo ťažšie - či vtedy, keď som začínala, alebo teraz. Nedá sa to však porovnať - vtedy to bolo ťažké, nevedela som, do čoho idem, postupne som sa učila na vlastných chybách. Teraz, keď som si latku postavila dosť vysoko, musím sa snažiť ísť vždy vyššie a vyššie. Stále musím vymyslieť niečo nové, originálne. Na to človek musí byť v pohode, lebo inak nič nevytvorí..."

Každoročne sa teda L. Eckhardt snaží všade okolo seba zbierať inšpirácie na nové kolekcie. "Iné je tvoriť rovno pre klientku, iné na prehliadku. Inšpirácia je však všade okolo mňa. Nedávno som vo Viedni videla žobráka, ktorý mal poprešívané sako, samá záplata. Ale každá bola prišitá inou farebnou nitkou. Zaujalo ma to a vytvorila som aj ja sako, v ktorom boli rôzne nitky... Na pumpe spoločnosti OMV som sa zadívala na tie ich modro-zelené vlajky, ktoré sa trepotali vo vetre a povedala som si - veď to je skvelá kombinácia a predsa nemusí platiť to staré známe - zelená a modrá, pre blázna dobrá... Vznikla tak zaujímavá kolekcia. Alebo som si na oranžovú látku odložila kúsok fialovej a pozerám na to - veď to je úžasný kontrast..."

Pri tvorbe kolekcie na prehliadku dáva L. Eckhardt v prvom rade dôraz na to, aby bola kolekcia vyvážená, to znamená, že si v nej musí nájsť to svoje každá jedna žena, ktorá prehliadku uvidí... "V hľadisku totiž bude sedieť moja mamička, ale aj chudučká 18-ročná slečna a pri nej bankárka či speváčka... Chcem, aby každá z nich odišla s pocitom, že sa je prehliadka páčila a vybrala si aspoň jedne model. Keď tak urobí, ja som vyhrala, lebo som oslovila každú jednu ženu, ktorá na prehliadku prišla. Preto na mojich prehliadkach, aj keď modelky sú štíhle, nájdete aj širšie tuniky pre moletnejšie dámy..."

L. Eckhardt však vždy - aj pri tvorbe kolekcie na prehliadky - myslí na svoje zákazníčky a nevytvára modely určené pre vyslovene chudé ženy... "Nebudem predsa nútiť svoje zákazníčky, aby nejedli. Raz som však počula takú vetu, že ženy sa obliekajú kvôli ženám a nie kvôli mužom a niečo na tom bude. Každej žene záleží na tom, ako vyzerá a to nie len kvôli chlapom... Musím povedať, že v posledných rokoch sa slovenské ženy o seba naozaj starajú. Ja sama tiež chodím cvičiť - keď si chcem udržať postavu, tak je to nevyhnutné. Rovnako však potrebujem spánok, relax, nič nerobiť a iba sa venovať rodine."

Najlepšie sa cíti v nohaviciach

Aj keď mnohé dámy oblieka do slušivých kostýmov a krásnych večerných šiat, sama sa najlepšie cíti v pohodlných nohaviciach... "Je to jednoducho preto, že je to praktické. Mám doma úžasný sukňový riflový kostým, či dlhú sukňu so strapcami, no prevládajú nohavice. Prečo by som sa mala nútiť do nosenia niečoho, čo nechcem? Sama ženám vravím, aby si vyberali módu, pri ktorej nemajú pocit, že ich zaväzuje a ja sa tým riadim tiež. Aj pri tvorbe večerných šiat mi ide o to, aby sa žena cítila v prvom rade pohodlne. Veď ak by ju kdesi čosi tlačilo, ako by si vychutnala ples?"

Počas tohtoročnej plesovej sezóny mala L. Eckhardt veru práce viaž než dosť, veď len na prestížnom plese v bratislavskej opere sa objavilo 20 žien v jej róbach. "Tohto roku toho bolo naozaj veľmi veľa a ja som sa iba tešila záujmu klientok... Nepochybne si potom však človek musí dať pozor, aby sa na plese nestretli dámy v podobných šatách. Materiály sú dnes už ľahko dostupné a keby sa čosi také stalo, bol by to problém... Preto treba ku každému modelu pristupovať s maximálnym odhodlaním a vôbec nezáleží na tom, či je to róba na prestížny ples alebo nie."

Nedávno vraj za L. Eckhardt prišla jedna pani až z Vranova. Povedala, že jej veľkým snom je mať šaty od nej... "Bolo to pre mňa väčšie zadosťučinenie, ako počet plesových šiat v opere... Je milión situácií, ktoré mi dodávajú chuť ďalej pracovať. Napríklad sa stalo, že za mnou prišla manželka nášho veľvyslanca s tým, že má pre mňa asi desať mien ďalších manželiek veľvyslancov, ktoré túžia mať šaty odo mňa. Vtedy pre mňa začne svietiť šesť sĺnk naraz... Alebo sa mi minule stalo, že mi jeden pán po prehliadke povedal - predstavte si, že som nezaspal... Bolo to kompliment, lebo ako mi prezradila jeho manželka, na prehliadkach vždy zaspí... Takéto situácie ma posúvajú vždy vpred," dodal L. Eckhardt na záver.

Rok narodenia: 1962

Miesto narodenia: Liptovský Mikuláš

Ukončené vzdelanie: Právnická fakulta

Rodinný stav: vydatá, syn Martin

Relax: hudba

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári