Prostitútky musia živiť rodiny, riziko ich úmrtia je druhoradé

Macao bolo donedávna najstaršou európskou kolóniou na ázijskom kontinente. Až do decembra 1999 totiž patrilo Portugalsku, odvtedy ho má pod svojou správou Čína. Toto mesto, veľké ako Praha, leží pri ústi Perlovej rieky do Juhočínskeho mora, iba 65 km západne od Hongkongu. Pred dvoma rokmi Macao počas pracovného pobytu v Číne navštívil Košičan Roman Marošík. So zážitkami z najľudnatejšieho štátu sveta sa už s nami podelil dávnejšie. Tentoraz si zaspomínal na svoj krátky výlet do Macaa.

"Macao je mesto úzkych krivoľakých uličiek, barokových kostolov, zvyškov portugalských pevností i moderných mrakodrapov," zhrnul R. Marošík svoje poznatky do jednej vety. Ako centrum hazardných hier je často prezývané Las Vegas ďalekého východu. To, že Macao bolo portugalskou kolóniou, však ani zďaleka neznamená, že by tam mali Portugalčania prevahu. Naopak. Celých 95 percent obyvateľov je čínskeho pôvodu a len 3 percentá sú Portugalci a miešanci (Maceanses) z rodín v Macau narodených Portugalcov a Euroázijcov.

V reči pôvodných obyvateľov znamená Macao Božie mesto. Jeho dnešný názov pochádza z čínskeho slova A-mangao, ktoré je skratkou slov "Záliv bohyne A-ma". Tá je v tejto oblasti považovaná za patrónku námorníkov. Na jej počesť stojí v Macau chrám, kam dodnes chodia námorníci pred i po plavbe vzdať bohyni česť i úctu.

"Podľa legendy sa chudobné dievča A-ma potrebovalo dopraviť do neďalekého čínskeho mesta Kanton," reprodukuje R. Marošík povesť, ktorú si zapamätal z výkladu turstického sprievodcu. "Žiaden z bohatých obchodníkov, plaviacich sa okolo, ju však nechcel zobrať na palubu. Nad dievčaťom sa zľutoval iba jeden rybár, ktorý ho vzal na svoj malý čln. Na mori sa neskôr strhla veľká búrka. Všetky bohaté obchodné lode sa potopili, iba rybár s dievčaťom bezpečne doplávali na poloostrov, kde sa rozkladá dnešné Macao. A-ma hneď po pristátí zmizla. Na mieste, kde ju rybár videl naposledy, dal z vďačnosti postaviť chrám."

Preteky v meste

Macao je veľmi malé. Spolu s priľahlými ostrovmi Taipa a Colonae zaberá iba 17 kilometrov štvorcových. S pol miliónom obyvateľov je údajne územím s najväčšou hustotou obyvateľov. Príručky ich totiž udávajú až 29 tisíc na kilometer štvorcový. "Tú vysokú hustotu obyvateľov som vnímal najmä v centre," spomína R. Marošík. "Na niektorých miestach, najmä v pasážach obchodných centier, sa zdalo, že dav tvorí jeden jednoliaty celok. Doslova sa ním bolo treba prebíjať a človek si musel dávať pozor, aby udržal smer, ktorým sa vydal. Pretože ide o malé mesto, ľudia väčšinou chodia peši, alebo na malých skútroch. Pravda, Mercedes, Rolls-Royce alebo Porsche niektorého z miestnych milionárov nie sú na ulici žiadnou zvláštnosťou." Mimochodom, v Macau, podobne ako v Honkongu, sa jazdí po ľavej strane cesty.

Najviac áut pohromade však videl Košičan pri inej príležitosti. "Úplnou náhodou som bol v meste v čase konania pretekov, ktoré mali klasický názov Macau Grand prix. Súťažili na ňom motorky, ale aj čosi ako formuly. Jazdilo sa na okruhu, ktorého časť viedla ulicami Macaa. Bolo tam strašne veľa ľudí a čudoval som sa, že na štarte sa mohol pohybovať ktokoľvek. Keď však v rozhlase zaznela akási výzva, za pár sekúnd sa trať vyprázdnila a autá odštartovali." Bol to vraj strašný rachot. Autá absolvovali okruh mnohokokrát v priebehu asi dvoch hodín. Niekoľkokrát prešli aj po tri kilometre dlhom moste Ponte da Amizade, spájajúcom mesto s jedným z ostrovov.

Obyvatelia Macaa sú ranné vtáčatá. Údajne už od pol šiestej v okolí majáku Guía cvičia stovky ľudí svoju každodennú zostavu Taj-či. Tam, ale i v parkoch či inde na pobreží, sa odohráva rituál duševnej očisty, ktorý po celé storočia odolal zubu času a vplyvu moderného sveta. "Z hotela som pozoroval dvoch mužov, obnažených do pol pása," spomína R. Marošík. "Dýchali zhlboka smerom do brucha a pomalými, dokonale koordinovanými pohybmi preťahovali svoje telo. Od chyžnej v hoteli som sa neskôr dozvedel, že cvičiť takto zvyknú aj hodinu. Pritom sa od okoloidúcich či spolucvičiacich nedajú nijako rušiť. Všimol som si pri nich aj asi 40-ročnú ženu, ktorá z magnetofónu púšťala upokojujúcu Taj-či hudbu. Tóny starodávnach strunových nástrojov boli jasným vodítkom na presne dané pohyby." Poslední cvičiaci vraj opúšťali park, oddeľujúci hotel od pobrežia, okolo ôsmej hodiny.

"Prvé obchody a reštaurácie sa otvárajú až okolo pol deviatej. Dovtedy som bol hladný, lebo moji známi ma varovali, aby som si neobjednával hotelovú stravu. Je vraj až päťkrát taká drahá, akoby som si jedlo kúpil v obchode," prezradil Košičan poznatok, ktorého realizácia mu spôsobila hlasné škŕkanie v žalúdku. "Naraňajkoval som sa v prvom bufete, na ktorý som narazil. Dal som si čínske rožky s ananásovým džemom a ryžové mlieko. Bolo sladšie ako kravské, ale chutné. A cenovo ma takéto raňajky vyšli skutočne oveľa lacnejšie, ako som si podobné našiel v hotelovom menu."

Pevnosť Monte

Cestou mestom stretával R. Marošík deti s taškami na chrbtoch, ako v doprovode rodičov kráčajú do školy. Do jednej i sám nakukol. Bola priamo v areáli gotického kostola, kde sa už modlilo niekoľo žien. "Väčšina Číňanov v Macau vyznáva taoizmus, budhizmus a konfucizmus. Viac ako 500 rokov portugalskej nadvlády však po sebe zanechalo stopy. Mnoho Číňanov konvertovalo na kresťanstvo a v kostoloch, postavených Portugalcami, slúži Bohu mnoho čínskych rehoľníc."

V samom strede Macaa sa majestátne vypína pevnosť Monte. Usilovne na nej aj v súčasnosti pracovali desiatky ľudí, rekonštrujúcich interiér i exteriér. V podobnom nasadení vraj pracovali aj ich predchodcovia v 17. storočí, ktorí pevnosť v obave pred nájazdami holandských vojnových lodí postavili. Tie sa totiž Macao niekoľkokrát pokúsili dobiť. "Dodnes z hradieb trčia veľké delové hlavne, obrátené najmä na juh, odkiaľ útoky väčšinou smerovali. A delostrelci vraj boli úspešní. Jeden z kanónov totiž zasiahol sklad s pušným prachom na jednej z lodí agresora a následný výbuch poslal ku dnu takmer celú holandskú flotilu. Od tej doby už kanóny z pevnosti Monte nemuseli čeliť náporu žiadneho dobyvateľa. Sú iba vyhľadávanou atrakciou pre turistov."

Na konci najrušnejšej ulice poloostrova - avenida do Infante D´Henrique, stojí na brehu mora výstavný hotel a kasíno Lisboa - centrum miestneho hazardu. tejto výsade sa bývalá portugalská kolónia teší už dobrých 150 rokov. Každý víkend zaplavujú Macao tisíce bohatých turistov z Honkongu i Číny, kde sú hazardné hry oficiálne zakázané. Bohatí Číňania prichádzajú za zábavou a utrácajú svoje rozprávkové bohatstvo. Ľudia v hodvábnych oblekoch, ktorí prileteli súkromnými helikoptérami alebo priplávali na "turbolodiach", bezstarostne prehrávajú tisíce dolárov v Black Jacku, rulete či na hracích automatoch. Minimálny vklad sa vo vybraných salónoch pohybuje od 500 až do tisíca dolárov.

Prominentní návštevníci kasína Lisboa však doň nechodia iba za vidinou výhry. V tomto, ako aj v ostatných "lepších" hoteloch, striehnu na zákazníkov dievčatá z Thajska i Filipín. Tešia sa veľkej popularite najmä medzi vysokými komunistickými kádrami zo susednej Číny. "Väčšina dievčat je skutočne pekná," spomína Košičan. "Mnohé však pripomínali skôr deti, ako dievčatá, ktoré by mali mať aspoň tých 18 rokov. V tejto časti sveta sa však cení práve to, že je prostitútka výzorovo čo najmladšia. Čím je staršia, tým záujem o ňu klesá."

Vláda v Macau sa obáva rozšírenia AIDS medzi miestnou populáciou, preto dievčatá, venujúce sa najstaršiemu remeslu, dováža z chudobných ázijských štátov. Táto "práca" sa v ich ponímaní neodsudzuje tak, ako v civilizovanom svete. Mladé prostitútky titž svojim telom živia mnohopočetné príbuzenstvo, ktoré by inak trpelo núdzou. Mať v rodine pekné mladé dievča je šancou na slušné živobytie. To, že predáva svoje telo cudzincom, môže sa nakaziť a dokonca zomrieť, je až druhoradé...

Boja sa AIDS

Po prebdelej noci v kasíne niet lepšieho programu na ďalší deň, ako leňošenie ne pláži. Najjužnejší ostrov Macaa - Coloane, je príjemným únikom z ruchu veľkomesta a stiesneného pocitu medzi mrakodrapmi. "Podľa miestnach, a môžem to potvrdiť, je najkrajšou pláž Hac Sa, ktorá je pokrytá čiernym sopečným pieskom," tvrdí R. Marošík. "Celá leží v peknom zálive, voda je teplá ako káva a okolie dotvára bujná tropická vegetácia. Dobre sa tam číta, spí i leňoší. Kto chce, môže si prenajať vodný skúter alebo si zahrať golf na perfektne upravenom trávniku, lemujúcom pobrežie. Zaujímavosťou je, že Macao obmýva iba mierne slaná, tzv. brakická voda. Vzniká riedením slanej vody Juhočínskeho mora s vodou sladkou, ktorá doň ústi z Perlovej rieky."

R. Ferejnči obedoval v jednej z miestnych štýlových reštaurácií. Ako inak, ponúkala exotickú zmes toho najlepšieho z portugalskej i čínskej kuchyne. "Najznámejšiu špecialitou je africké kura na paprikách a čili," vymenúva Košičan niektoré body jedálneho lístka. "Ďalšou je bacalhau - treska na grile, vo vode, alebo v pare. Za reprezentanta portugalskej koloniálnej kuchyne sa považujú pálivé krevety, ku ktorým neodmysliteľne patrí dovážené portugalské biele alebo červené víno. Najznámejšou značkou je Mateus Rosé."

Po obede, skôr než sa musel vrátiť do Číny, stihol si ešte R. Marošík obzrieť pár kultúrnych pamiatok. Najmä zrúcaninu známeho chrámu St. Paul´s Cathedral si nemohol nechať ujsť. Bol postavený v rokoch 1601 až 1627 a zničený v roku 1835. "Vedie k nemu takmer 200 schodov, no výstup stál za to," tvrdí Košičan. "Dokonca so na vrchole stretol dvoch Čechov. Začul som ich rozhovor a tak sme sa dali do reči. Išlo o starší manželský pár, ktorý bol na zájazde v Honkongu a do Macaa si, podobne ako ja, odskočil na výlet."

Ak by ste sa niekedy Macao rozhodli navštíviť, musíte mať vízum. Dá sa kúpiť tesne pri vstupe do mesta a stojí od 500 do tisíc korún, v závislosti od počtu ľudí. Najlepšie je vraj absolvovať návštevu v období sucha, teda od októbra do júna. V období dažďov je tam vysoká vlhkosť vzduchu a občasné tajfúny.

Róbert BEJDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári