Prepustení kriminálnici zavraždili taxikára
Karol a Tibor boli vydarená dvojica. Obaja mali už odmalička sklony k násilníctvu a keď fyzicky dozreli, stali sa z nich klasickí kriminálnici. Poznali takmer všetky väznice na Slovensku a pravidelne sa do nich vracali, odpykať si niektorý z početných trestov odňatia slobody. Starší Karol bol zo Záhoria, mladší Tibor z východu. Spoznali sa v Leopoldove pri jednej z tisícok bezsenných nocí. Bola to láska na prvý pohľad, lebo Tibor veľmi rýchlo zistil, že Karol je rovnaká krvná skupina ako on... Odvtedy spolu prežívali vzrušujúce chvíle plné nehy a porozumenia. Nebyť toho, že im výkon trestu ukončila Havlova amnestuia, boli by si odpykávali ešte nejaký ten rok navyše. Takto museli prenechať svoje pelechy iným a okúsiť slobodný vzduch. No iba nakrátko...
Keďže Karol rodinu nemal, prijal Tiborovo pozvanie na východ republiky. V akejsi dedinke v Trebišovskom okrese žila jeho babička a tak sa rozhodli, že zvítanie so slobodou oslávia tam a spolu. Veľké však bolo ich sklamanie, keď dorazili do cieľa cesty a zistili, že babka je už dávno po smrti. Dom, v ktorom žila, ktosi odkúpil a prerobil na výletnú chatu. Karol s priateľom preto nasadli na autobus a pokračovali do Trebišova. Prešli sa centrom a zakotvili v hoteli Karpatia. Peňazí mali dosť, lebo Tibor mal ešte z poslednej vlamačky ukrytých v lese vyše 7 tisíc korún. Roztočili to hneď v prvú noc a orgie trvali až do rána. Po krátkom spánku sa Tibor s Karolom rozhodli dať Trebišovu zbohom a vyraziť do sveta. Ich prvou zastávkou na ceste do víru veľkomiest, keč plánovali podniknúť niečo "veľké", mali byť Košice. Za dopravný prostriedok si vybrali taxík.
Roman sa už chystal, že svoje béemvéčko naštartuje a vráti sa domov. Rozvážal kunčaftov celú noc i predpoludnie a mal toho naozaj dosť. Hrial ho akurát pocit, že v peňaženke sa mu tiesnilo 4500 korún, zisk z tejto noci. Ešte chvíľu vydržím, možno to dotiahnem na päť tisíc, pomyslel si. Vtom sa obe zadné dvere na aute otvorili a nastúpili dvaja muži. Hoci výzor neveštil nič dobrého, ich požiadavku, odviezsť ich do Košíc, Roman neodmietol. Zvlášť preto, že mu dopredu dali tisíc korún. Naštartoval a skôr, než opustil mesto, zavolal na dispečing i manželke a natankoval. Vo chvíli, keď platil a Karol s Tiborom si všimli plnú peňaženku, osud taxikára bol spečatený...
Cesta bola zlá a zľadovatelá. V aute však bolo príjemne teplo. Keď stúpali na Dargov, Tibor poklepal vodiča po pleci a prikázal zastať. Vysvetlil to biologickou potrebou, ktorá už nejaký čas zamestnávala i Romanove svaly v rozkroku. Zabrzdil, zastal pri krajnici a všetci traja vystúpili. Keď Roman mieril k najbližšiemu stromu, vôbec si neuvedomoval, že kráča ako prvý. Keby sa otočil, videl by, že tí dvaja za ním vôbec nevyberajú z nohavíc to, čo býva v takých chvíľach zvykom, ale ostré dýky...
Prvé bodnutie do chrbta si ešte neuvedomoval. Zo zamyslenia ho vytrhlo až to druhé, o zlomok sekundy neskôr. Obrátil sa a pochopil, že proti nemu stoja dvaja profesionáli a v očiach majú smrť. Chcel ich poprosiť, aby ho nezabíjali, že doma má tehotnú ženu s malým dieťaťom. Chcel im dať auto i celú tržbu a zaručiť sa, že ich neprezradí... Nestihol. Po ďalších bodnutiach sa mu z úst namiesto slov vyvyalila krv a klasol na kolená. Už nevnímal, že ho jeden z mužov obišiel. Strácajúc vedomie ešte pocítil, ako ho ktosi chytá za vlasy a ťahá ďalej do lesa. Tam mu čepeľ dýky zasiahla srdce a vydýchol naposledy. Otec päťročnej Viktórie a šesťmesačného plodu bol mŕtvy.
Vrahovia utreli dýky do Romanovho svetra a telo zahádzali snehom. Nasadli do auta a pokračovali v jazde. Po pár kilometroch si však uvedomili, že taxík budú čoskoro hľadať a tak Košice ako cieľ cesty zmenili. Vrátili sa do Sečoviec a keď ich prešli, odbočili doľava na Vranov. Na najbližšom možnom mieste chceli nabrať kurz na Prešov a potom ďalej na západ, kde by sa stratili. Netušili však, že polícia je rýchlejšia, ako oni. Keď dostala od taxikárovej manželky avízo, že oman sa už dlhší čas nehlásil, popis modrého BMW s čiernou strechou dostali všetky hliadky v kraji. Na hlavných ťahoch boli kontroly a policajti mali oči na stopkách.
"Keď sme narazili na tú kolónu, hneď sme vedeli, že vpredu je policajná zátarasa a asi pátrajú po nás." referoval neskôr Karol na súde. "Tibor otočil auto a chceli sme sa vrátiť späť. Neviem, odiaľ sa odrazu vzalo policajné auto s húkačkou. Začalo nás naháňať. Vravel som Tiborovi, že to nemá cenu, no nedal na mňa. Vravel, že je dobrý vodič, že sa stratíme. Ak vraj nechcem stráviť zvyšok života v base, mám držať hubu..." Tibor však taký dobrý vodič nebol. Pri obiehaní autobusu sa nestihol včas vyhnúť oprotiidúcej avii a čelný náraz neprežil. Karola odviezla s mnohopočetnými zraneniami hlavy sanitka.
Keďže o Tibora sa postaral Boží súd, z vraždy taxikára bol obžalovaný iba Karol. Hoci sa snažil všetku vinu zvaliť na nebohého kamaráta, neuspel. Znalci jednoznačne zistili, že dovedna 11 rád v Romanovom tele spôsobili dýky s rôznymi tvarmi čepele. Presviedčať senát otom, že obe držal Tibor, už Karol neskúšal. Dostal 20 rokov v III. NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
