marihuane prvýkrát vlani v lete, keď skončila základnú školu. Podpísala sa pod to nuda a nedostatok zážitkov. Aj keď si mladí hovoria, že fajčenie "trávy" nemôže skončiť závislosťou, Monika sa stala od marihuany veľmi rýchlo závislou. Vyfajčila niekoľko cigariet denne a zarábala si na ne dílerstvom. Jej rodičia to zistili až nedávno - keď sa nechtiac predávkovala liekmi.
"Dnes už vieme, že fajčenie ‚trávy' má charakteristické fyzické i psychické prejavy. Ale predtým sme to netušili a dcére sa nás vždy podarilo oklamať. Červené oči vysvetľovala intenzívnym učením, alebo použitím dráždivého odlíčovacieho prípravku. Jej nadmerné pitie tekutín som si vysvetľovala tým, že pije málo v škole. A zhoršenie prospechu som pripisovala prechodu na strednú školu. Mohla však za to marihuana," hovorí pani Katarína.
To, že je jej dcéra závislá od drog, zistila, až keď sa Monika predávkovala tabletkami. Jednoducho sa nemohla dostať z domu a zabezpečiť si marihuanu, a tak zjedla rôzne lieky, aby si navodila rovnaký pocit. Skončila v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde doslova bojovali o jej život. Následne sa rodičia dozvedeli príčinu dcérinho konania. Poslali ju na liečenie, no aj sami sa museli s realitou vyrovnať.
"Deti sú neskutočne vynachádzavé. Vôbec sme s manželom netušili, že naša dcéra fajčí normálne cigarety a na marihuanu by sme neboli nikdy ani pomysleli. Používala rôzne praktiky, aby sa to nedalo zistiť fajčila pomocou štipca, aby jej nesmrdeli za tabakom prsty a marihuanu inhalovala cez plastovú fľašu. Dnes už viem, že sme si mali viac všímať špecifické príznaky užívania drogy. Rozšírené zrenice, červené oči, pitie veľkého množstva tekutín a veľkú chuť do jedla. Tiež sme nemali podceniť poruchy koncentrácie a zhoršujúci sa prospech," vysvetľuje Katarína.
Monika pritom bola nielen závislá od marihuany, ale ju aj sama predávala, aby si mohla kúpiť ďalšie cigarety. Dovtedy vyrovnané, inteligentné dievča z dobrej rodiny ukradlo peniaze svojej babičke, aby mohlo nakúpiť tovar na ďalší predaj! Svoj skutok oľutovalo až počas liečenia, keď mu začali dochádzať všetky súvislosti.
Jej mama si to vysvetľuje predovšetkým nudou - dcéra mala priveľa voľného času a energiu si nemala kde vybiť. Dievča fyzicky vyspelé, ale osobnostne nevyzreté, nedokázalo odolať nástrahám. Chýbali mu aj informácie o drogách Monika netušila, že sa u nej môže vyvinúť od marihuany závislosť. Nielen ona, aj jej rodičia podcenili účinok mäkkej drogy. Dnes pani Katka radí iným rodičom, aby nepodceňovali nijaké zmeny u svojho dieťaťa, pretože môžu byť varovaním...
Dr. Rosenbergerová: Niektoré deti majú priľahký život
Podľa detskej psychiatričky Terézie Rosenbergerovej siaha veľa detí po drogách práve v lete. Chýba im nejaké rozptýlenie i zamestnanie, preto im rozum behá po hlúpostiach.
"Deti sú v lete neraz bez kontroly. Zatiaľ čo tie menšie rodičia vedia zveriť starým rodičom alebo umiestniť v letných táboroch, tínedžeri ostávajú pri počítači alebo na ulici. Chýba im zmysluplný program a kontrola, kvôli čomu sú náchylnejší na vznik závislostí. Či už nelátkových, ktorými sú počítač, televízia a automaty, alebo látkových, teda rôznych drog. Najohrozenejšie sú deti bez športu a záľub, ktoré sú absolútne nevyťažené a nevedú ich k povinnostiam. Preto po drogách siahajú nielen tie zo sociálne slabších vrstiev, ale čoraz častejšie aj deti z takzvaných dobrých rodín. Takých, kde naoko funguje všetko, ako má, ale realita je iná. Pretože všetko nestojí na finančnom zabezpečení, ale na tom, čo rodičia deťom dávajú po iných stránkach," hovorí MUDr. Rosenbergerová (na snímke).
Najrizikovejšou skupinou sú podľa nej tínedžeri, ale sama pracuje aj s deťmi, ktoré začínali s alkoholom alebo cigaretami v šiestich-ôsmich rokoch a marihuanou v dvanástich...
Aj ona odporúča rodičom všímať si viac správanie a výzor svojich detí zanedbaný zovňajšok, prehnaný piersing, červená tvár, priveľmi rozšírené alebo zúžené zrenice, spomalenosť, malátnosť, bolesti hlavy, nechutenstvo, strata na hmotnosti, alebo naopak výrazné priberanie, môžu byť príznakom užívania drog. A v prvom rade radí deti viac zamestnať, vyplniť im čas a kontrolovať ich. Sledovať nielen, kde trávia voľný čas, ale aj na čo míňajú vreckové a či si kupujú obedy a mesačníky... Tiež naviesť ich na zmysluplné záľuby a športovanie a mať prehľad o ich kamarátoch.
"Deťom treba stanoviť pevné pravidlá a určiť práva i povinnosti. Zamestnať ich mimoškolskou činnosťou a domácimi prácami, pretože priľahký život zvádza na experimenty. A v prvom rade zabezpečiť fungujúcu rodinu. Dieťa musí cítiť, že ho rodičia majú radi a sú kedykoľvek ochotní si ho vypočuť a venovať mu svoj čas. Jednoducho urobiť všetko pre to, aby nepotrebovalo patriť do zlej partie a brať drogy," zdôrazňuje psychiatrička, podľa ktorej počet detí experimentujúcich s drogami, rovnako ako závislých, narastá. Decká berú a miešajú, čo príde fet, tabletky, alkohol, marihuanu, extázu, pervitín či hašiš. Túlajú sa, chodia poza školu a rodičia ani netušia, čo ich ratolseti robia. Mnohé majú veľké vreckové a chcú skúsiť všetko.
"Zvedavosť detí neradno podceniť. Aj to najnevinnejšie sa môže dostať na šikmú plochu. Oplatí sa držať hesla dôveruj, ale preveruj. Každý rodič má právo ísť za detským lekárom alebo psychiatrom a požiadať o vyšetrenie moču, ktoré podozrenie buď vyvráti, alebo potvrdí. Spolupráca rodičov je nevyhnutná aj pri liečbe a po nej. Nič sa nezmení šibnutím čarovného prútika, ak rodina normálne nefunguje," dozvedáme sa.
Pijú a drogujú kvôli úzkosti či dobrej nálade
Prečo siahla Monika po drogách, nevieme. Sama o tom nechce hovoriť, jej mama si však myslí, že za to mohla nuda. Využili sme príležitosť a na skupinovej terapii u MUDr. Rosenbergerovej sme oslovili niekoľko mladých ľudí s otázkou prečo?
"Vyskúšala som pervitín, extázu, hašiš, marihuanu, toluén a rôzne tabletky. Nefrčím na ničom, ale ak je príležitosť, vyskúšam, čo príde. Moja droga je marihuana, ale nie som závislá. Po drogách som siahla prvýkrát v jedenástich bol to alkohol s tabletkami, ktoré som našla v maminej lekárničke. Skúsila som to zo zvedavosti, chcela som vedieť, čo to spraví. Teraz ma k tomu vedie hlavne úzkosť a nevysvetliteľný strach, ktorý chcem zahnať," hovorí 17-ročná Silvia, ktorá si myslí, že má zatiaľ všetko pod kontrolou.
"Pijem už od detstva. Pod naším blokom sa schádzali pankeri, medzi ktorých som sa dostal už ako päťročný. Dali mi skúsiť najprv pivo a potom víno, pálenku. Prvýkrát som prišiel domov opitý na svoje siedme narodeniny... Pravidelnejšie pijem od dvanástich večer v partii sa vždy otvorila nejaká fľaša na náladu. Rodičia si to ani nemali čas všimnúť. Otec mal sám problémy s alkoholom a mama chodila domov z práce neskoro, takže ma už našla ležať v posteli. Dnes pijem dosť, ale necítim sa byť závislý. Vydržím bez alkoholu v pohode niekoľko dní, ale keď sa k nemu dostanem, neodolám. Pijem kvôli kamarátom, je mi vtedy dobre," vysvetľuje 16-ročný Rudolf, ktorý vyskúšal aj marihuanu, hašiš a toluén. Pred časom ho museli hospitalizovať na "intenzívke" kvôli otrave alkoholom. Odvtedy chodí na skupinovú terapiu, no prestať piť celkom nechce nevie si predstaviť oslavu narodenín pri obyčajnej "kole"...
V nemocnici skončil v sedemnástich aj Zoli, ktorí začal ako štrnásťročný s toluénom. Chceli to s kamarátmi vyskúšať a zapáčilo sa im to... Zoli prezrádza, že mal rád ten opojný pocit a halucinácie, no potom mu bývalo zle. Opojenie trvá len krátko a striedajú ho zdravotné ťažkosti. U mladíka sa objavili bolesti hlavy a búšenie srdca, pred rokom skolaboval. Dnes má osemnásť a už nefetuje, "iba" pije. Rád by svoj život zmenil, alkoholu sa však nedokáže zbaviť.
S alkoholom má problémy aj sedemnásťročný Lukáš, ktorý sa prvýkrát opil v siedmych. Od detstva sa nevie nájsť, alkoholom si lieči depresie, uvažoval už o samovražde... Vyskúšal aj kokaín (prvýkrát v trinástich!) a LSD, dlho fetoval toluén a bral pervitín. Poznamenáva, že má milujúcich rodičov, ktorí mu dali všetko. Preto si začal dovoľovať a skúšať, kde sú hranice. "Teraz už nevládzem, neviem, čo so životom, myslím na smrť. S drogami nedokážem prestať - som na alkohole, tabletkách a toluéne. Chcem bojovať, ale neviem ako," povedal nám so slzami v očiach depresívny mladík.
Tínedžeri priznávajú, že chceli čosi vyskúšať, čosi si dokázať, zapadnúť do partie. Alebo iba boli v zlom čase na zlom mieste, a tak sa dostali k droge. Podľa psychiatričky má každé z týchto detí nejakú svoju boľačku a alkohol či drogy sú jej náplasťou. Väčšinou je to nejaký problém v rodine.
"Za drogovanie môže tlak spoločnosti a kamarátov, ale aj rodičia. Otec jedného z detí pije, pretože má rakovinu, ďalší kvôli tomu, že mal úraz s vážnymi následkami a stratil prácu. Tretí bije svoju manželku aj deti... Jedni rodičia vyrástli v detskom domove a druhí sa naopak majú tak dobre, že si môžu dovoliť deťom kúpiť všetko. Ale žiaden z nich nenaučil svojho potomka pracovať, neviedol ho k poriadku, povinnostiam a zodpovednosti. Pracujem s nimi, aby pochopili, o čom je život a že sa dá žiť aj bez drog. A že dospelosť nie je ani alkohol, ani cigareta, ale schopnosť byť zodpovedný za svoje správanie," uzatvára MUDr. Rosenbergerová.
Mená všetkých respondentov boli z etických dôvodov zmenené. Ich príbehy sú však skutočné a mohli by byť varovaním. Pre deti, ale aj rodičov, ktorí neraz nevidia, alebo nechcú vidieť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
